Zvítanie s veršom

Večný, tak večný je súboj pohlaví...  

- Už sa mi zase nové verše hrnú do hlavy

jak krv keď zúrim opitý -
verše o milovaní, o žití
verše čo hladal som týždne
sklamaný samotný zo seba
pravda znie občas ohyzdne -
však aj ohyzdnú pravdu je potreba
vysloviť a vypustiť jej plnú priehradu
stavidlom pohýbať - dopredu, dozadu
nech vytryskne veršom mi z hlavy
- raz opäť sa so strofami zdravím!
a vítam ich vo svojom náručí
jak verného kamaráta
Milovať som sa ich naučil
už otváram im ťažké vráta
čo zavreli sme trpkým mlčaním...

Ja som sa neozval, ty si sa neozvala

a tak mlčal aj priatel rým
zahanbený týmto tichom
neopodstatnenou pýchou
čo na dušu sa prisala
jak múzy pijavica
jak delírium na opilca

Tak plynul deň za dňom, týždeň za týždňom

ja mlčky som zabúdal v opojení pivnom
spolupatrične mlčal aj môj telefón
mlčali verše čo nedostal som z hlavy von

A tak čakal som doteraz

na svoj verš čo sme ostrým hákom
zranili - dnes zdravý pricestoval vlakom
smer Trnava, Šelpice, Boleráz...

Tak načo, načo zoškrabávať inovať?

už pravdu vychŕlili tieto riadky -
Budem sa viac len s veršami milovať
my bez slov sme so sebou proces krátky


Klimeux