Po Paríži sa revolúcia rozširuje do ostatných častí krajiny. 18. júla začalo povstanie v Troyes, o deň na to v Štrasburgu, 21. júla v Cherbourgu a 24. júla v Rouene. V provinčných mestách boli rozpustené staré mocenské orgány a vytvorené voľné mestské rady. Politické zmeny vo Francúzsku sami o sebe neriešili finančnú krízu, zvyšovanie cien ani hladomor obyvateľstva, a tak v lete 1789 vypuká séria roľníckych vzbúr a nepokojov, prameniacich z hrozby šľachtického spiknutia, označovaná ako „veľký strach“. „Od 20. júla do 6. augusta zachvacuje panika značnú časť zeme… roľníci útočili na zámky, pálili tam dokumenty zaznamenávajúce panské práva i povinnosti poddaných voči vrchnosti.“
I tento fakt značne prispel, alebo skôr urýchlil proces odstraňovania feudálneho poriadku, ku ktorému sa odhodlalo Ústavodarné zhromaždenie počas noci 4. augusta, prijatím dokumentu známeho pod názvom Augustové dekréty.Podstata dekrétov je obsiahnutá v článku 1, ktorý zrušuje feudálne zriadenie: „Národné zhromaždenie úplne zrušuje feudálny režim a nariaďuje, že z feudálnych a úročných práv a povinností tie, ktoré sa vzťahujú na mŕtvu ruku vecnú alebo osobnú a na osobné nevoľníctvo… sú zrušené bez náhrady; a všetky ostatné sa vyhlasujú za vykúpiteľné.“ Z daného ustanovenia vyplýva, že feudálne práva neboli chápané ako celok ale naopak, rozdelené do niekoľkých kategórií, pričom k úplnému zrušeniu došlo iba u práv a povinností viazaných na osobu. Právne vzťahy vyplývajúce z viazanosti na pôdu ostali zachované s možnosťou výkupu poddaných, ku ktorému však fakticky nedošlo, s čím zákonodarca vzhľadom na zlú hospodársku situáciu drobných roľníkov musel počítať. Z pohľadu roľníka, ktorý bol tiež súčasťou 3. stavu a ktorého záujmy malo Národné zhromaždenie presadzovať, sa tak Dekrét musel javiť ako podvrh. Na druhú stranu je ale potrebné priznať, že zákonodarca inak konať nemohol, pretože by to bolo v rozpore so základnými demokratickými princípmi, ktoré mali byť onedlho zakotvené v deklarácii práv či v ústave, ako napríklad zmluvná sloboda, zákaz retroaktivity či vlastnícke právo.
Otázka vlastníctva
Národné zhromaždenie cítilo, že rozdiel medzi vlastníctvom feudálnym a buržoáznym nie je vždy dosť jasný, že rušiť určité vrchnostenské právo získané zmluvou, znamená porušiť samotnú zásadu zmluvy a tak bolo postavené pred ťažkú voľbu: buď vezme pod ochranu feudálne vlastníctvo a zhatí tak možno revolúciu alebo dovolí sedliakom násilné odstránenie panského zriadenia a ublíži tak i koreňom vlastníctva buržoázneho. Lénny vzťah medzi feudálom a poddaným totiž možno v istom zmysle chápať ako zmluvný vzťah vzniknutý stáročiami, ktorý nie je možné zrušiť zákonom so spätnou pôsobnosťou do minulosti avšak je potrebné umožniť subjektom daného vzťahu slobodne z neho vystúpiť, v prípade splnenia všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Vojvoda d´Aiguillon, poslanec Národného zhromaždenia, ohľadne rušenia feudálnych práv prehlásil: „Panské práva sú vlastníctvom… a každé vlastníctvo je posvätné… spravodlivosť
zakazuje požadovať vzdanie sa nejakého vlastníctva bez primeraného odškodnenia vlastníka.“, čím vyjadril jasne zásadu vyvlastnenia za primeranú náhradu.
Vykúpiteľné vrchnostenské práva vymedzoval šiesty článok Dekrétov. Išlo hlavne o všetky pozemkové renty, vrchnostenské dávky v naturáliách alebo peniazoch.
Augustové dekréty jednoznačne zrušili šľachtické výsady, ako výhradné právo na holubníky, právo honu, vrchnostenské súdnictvo a iné.
Článok 5 ustanovil, že sa bez náhrady zrušujú desiatky vyberané rádmi a beneficiármi, čo do budúcnosti predznamenávalo, že zlepšovanie ekonomickej situácie a zaplatenie štátnych dlhov pôjde predovšetkým na účet cirkvi - z dôvodu odlišného chápania cirkevného vlastníctva iba ako určitej správy majetku, čo sa prejaví neskôr v konfiškácii majetkov cirkvi.
Skoncovanie s úradníckou šľachtou, s výsadami a privilégiami
Článok 9 zakotvuje princíp daňovej rovnosti, nevyhnutnej pre vyriešenie finančnej krízy. Tá však mohla byť úspešne uzákonená až po definitívnom zlomení moci parlamentov a súdnych úradníkov, ktorí vytrvale bránili svoje privilégiá. Dekrétmi sa preto sprístupňujú každému všetky úrady a hodnosti - či už cirkevné, vojenské alebo občianske, ktoré tým pádom prestávajú byť chápané ako majetok, čím je odstránená nezosaditeľnosť úradníkov a predávanie úradov.
Najpodstatnejšiu zmenu, rozhodujúcu pre budúci vývoj, môžeme vidieť v zrušení osobitných výsad a privilégií provincií, kniežactiev, krajín, miest a obcí, na základe článku 10, ktoré ako prežitok čias stredovekých značne brzdili ďalší rozmach krajiny. Význam ich zrušenia bol trojaký. Jednak, z hľadiska národného, zákonodarca dôsledne napĺňal program zjednocovania francúzskeho národa a vytvárania spoločného povedomia Francúzov. Občiansky rozmer ustanovenia spočíval v zavedení rovnosti všetkých pred zákonom a ekonomický rozmer v budovaní základov pre rozvoj slobodného trhu, trhového hospodárstva, ktoré nebude brzdené obmedzeniami či výsadami určitých skupín obyvateľstva. „Až do tej
doby mal každý stav, každé mesto, každé povolanie a každé miesto svoje zvláštne práva a slobody. Sloboda bola vždy označením rozdielneho právneho postavenia. Šľachta, sedliaci, mešťania, cechy, mestá, kraje - tí všetci mali vlastné, historicky zdôvodnené práva.“
Ďalšie články Augustových dekrétov odstraňovali prebendy a iné dávky v prospech biskupov, arcidekanov, kapitúl, kňazov, ktorí nevykonávajú svoje funkcie, zrušovali mnohoobročníctvo, ďalej penzie a platy, ktoré nespočívajú na zásluhe.
Článkom 17 bol kráľ Ľudovít XVI. vyhlásený za Obnoviteľa francúzskej slobody, čo jasne naznačuje, že Francúzsko sa malo uberať cestou konštitučnej monarchie podľa vzoru Anglicka a že s myšlienkou republiky sa v tomto čase zapodieval len málokto.
Význam Augustových dekrétov, slovami F. Fureta, spočíval v tom, že rozhodnutia učinené behom noci 4. augusta mali trvalú platnosť, oddelili feudálne vlastníctvo od vlastníctva ako takého a do základov rozvrátili aristokratickú spoločnosť. Došlo k trvalému zrušeniu feudalizmu de iure, mestských výsad a trhových obmedzení. Dekréty otvorili dvere novému ekonomickému mysleniu odmietajúcemu stredoveké cechy, clá, mýta či merkantilizmus a postavili proti nim myšlienku slobody, ktorá sa však v budúcnosti ukázala
nie vždy natoľko slobodná, ako sa pôvodne javilo.
Klimeux
Použitá literatúra:
VOJÁČEK, L. - SCHELLE, K. a kol. Právní dejiny 2, Státy západní Evropy a USA. Brno : Doplněk, 1999
FERRO, M. Dejiny Francie. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2006
AUGUSTOVÉ DEKRÉTY In: BEŇA, J. Pramene k dejinám práva. Novovek. Bratislava : VOPrafUK, 2009
NEUMANN, S.K. Francouzská revoluce I. Praha : Československý spisovatel, 1955
HATTENHAUER, H. Evropské dejiny práva. Praha : C.H. Beck, 1998
Zdroj: Ústavný vývoj Francúzska v období Veľkej revolúcie (1789 - 1799). [Bakalárska práca]. Trnavská univerzita v Trnave. Právnická fakulta; Katedra dejín práva. 2012
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára