piatok 19. augusta 2011

Múka pre masy

Pravdu v láske náš vladár nemá            
preto jej hladá rôzne mená
plán sa mu vynára
tak kúpil mlynára
že bude pre neho mlieť semená

Odvtedy mlynár preň melie klasy
a z každej úrody vyberá si
čo sa mu hodí
ostatné vyhodí
on jediný melie múku pre masy

Čerstvý chlieb pre lúzu dobre voní
z propagandy upečený
z vymletej múky
čo niekto nám vnúti
len on určí kvalitné suroviny

Len králov mlynár!

Necíti výčitky, žiadne viny
že stavia ďalšie veterné mlyny
nahlas sa chichotá
už zabili Quijota
za to že chcel múku bez tej špiny

Mlynárovi všetok lud uveril                      
že Don Quijote si to predsa zaslúžil
bol nepriatel mlyna!
však pravda je iná
pomletá, zomletá, rozdrvená

Ďalej sa predáva schválený chlieb
múka sa melie podla potrieb
mlynárovho krála
čo svojho mlynára
zasype zlatom za každý podrep

Králov mlynár!


Klimeux

utorok 9. augusta 2011

Caligula

Zrodil sa krutovládca                        
z detí revolúcie
špinu čo sa sem vracia
už nikto neumyje
                       
Čas jeho šialenosti
sa do pamätí vryje
pocítiš až do kosti
čo posilní ho, to ho nezabije

A tak mu na jeho slávu
prevolajte 3 krát hurá
nech žije ten náš novodobý
Caligula
Odteraz vždy a všade
bude sa diať len vôla moja
len nech ma nenávidia
hlavne že sa ma boja

On dá ti chlieb a hry
a k tomu riadny strach
každého preverí
životy ležia u neho na miske váh

Postava z histórie
ožíva, všetko plieni
medzi nami tu žije
lúzou nenávidený aj milovaný

A tak mu na jeho slávu
prevolajte 3 krát hurá
nech žije ten náš novodobý
Caligula     
Odteraz vždy a všade
bude sa diať len vôla moja
len nech ma nenávidia
hlavne že sa ma boja


Klimeux

sobota 6. augusta 2011

Živiť sa umením?

Alebo underground vs. komerčáci


Umenie je staré asi ako ľudstvo samo. Je súčasťou celej našej civilizácie, našej kultúry a zrejme i každej ďalšej kultúry na svete. Už pravekí ľudia, zdanlivo primitívi naháňajúci sa za zverou, po sebe v jaskyniach zanechali kresby, za ktoré by sa mnohokrát ani dnes nemusel hanbiť hociktorý akademik. Umenie predstavuje niečo viac ako len čmáranice. Je to akýsi zlom vo vývoji ľudského pokolenia, schopnosť abstraktne sa vyjadrovať, prejaviť tvorivého ducha, ktorý nás odlišuje od zvierat.
Zrejme každý mladý umelec, či už maliar, sochár, hudobník, spevák, básnik, spisovateľ alebo iný tvorivý jedinec by vám na otázku čím sa chce živiť v budúcnosti odpovedal, že predsa tým čo ho najviac baví - umením.
Znie to ako pekná predstava, nikto by iste takú odpoveď nevnímal v negatívnom svetle. Otázkou len môže byť, nakoľko je táto predstava reálna a nakoľko naivná, vzhľadom na fakt, že presadiť sa dnes nie je zrovna sranda bez patričných známostí v tých správnych kruhoch. Ale o tom teraz písať nechcem. Skôr by som rád zostal u otázky umenia ako obživy, ako svojho zamestnania.
Nikto asi nebude nič namietať, keď prehlásim, že robiť v živote prácu, ktorá nás baví je úplný ideál a sen každého. Čo môže byť lepšie?
Lenže takýto ideál je zrejme možný naozaj len v ideálnej dobe, za ktorú tú našu možno považovať iba ťažko. Vo svete, v ktorom sa každý musí poriadne oháňať, aby si zarobil na ten svoj chleba, predstavuje živenie sa umením značné riziká. Riziká pre toho, kto chce svojím umením naozaj niečo vyjadriť, často krát i odpor alebo nesúhlas. Preto "umelci" často volia, a nemožno ich za to odsudzovať, ľahšiu cestu, tvoria umenie na predaj, ktoré logicky musí byť jedine konvenčné a stráviteľné väčšinou populácie, aby bolo možné sa takto uživiť.
Kedysi bola celá záležitosť jednoduchšia. Aspoň čo sa týka maliarstva či sochárstva. Neexistencia fotografií alebo akýchkoľvek prostriedkov na zaznamenanie prítomnosti donútila umelcov maľovať portréty, krajinky, tvoriť busty, sochy významných osobností atď., jednoducho tradičné umenie, ktoré dokonale zachytáva realitu a snaží sa jej čo najviac priblížiť. Ten, kto to dokázal najvernejšie, bol uznávaný (samozrejme ak mal za sebou tých správnych ľudí) a mohol sa takto umením živiť. Často išlo doslova o umenie na objednávku. Nepopieram, že sú tieto diela úchvatné len hovorím, že pri pohľade na taký obraz skôr žasnem nad talentom daného maliara než nad tým, čo dokázal dielom vyjadriť. Jedná sa o talent, nie umenie. Pričom netvrdím, že na umenie talent nie je treba. Každopádne moderné umenie dokazuje, že je hlavne o inšpirácii, o pocitoch, o talente vydať svoje vnútro na plátno a nie o talente verne zachytiť realitu.
Presuňme sa teda k modernému alebo povedzme, dnešnému umeniu. Možno sa dnes živiť umením, tak ako kedysi? Jednoznačne áno. Avšak jedná sa stále ešte o umenie? Možno hovoriť o umení? Umenie dnes, ktoré by malo niečo vyjadrovať (keďže na presné zachytenie reality máme foťáky) alebo vychádzať z určitej inšpirácie, malo by byť tvorivé a vždy niečím nové a zvláštne, môže byť takéto robené za peniaze? Na objednávku?
Akonáhle sa do veci zapletú peniaze, (resp. prežitie, existenčné zabezpečenie svojej rodiny) v tom momente už nemožno hovoriť o umení. Človek v záujme čo najvyššej predajnosti začne tvoriť už iba to, čo sa bude dobre predávať, čo pôjde na odbyt. Nebude riskovať a vymýšľať niečo nové, provokujúce alebo nekonvenčné, čo sa páči jemu, ale to čo sa páči davu.
Preto tvrdím, že akákoľvek finančná odmena zabíja tvorivosť. Tá čistá, spontánna tvorivosť sa vytráca do nenávratna zarobením prvého eura. Z radosti sa stáva iba otázka prežitia, ktorá má pramálo spoločného s umením. Už to nie je tvorenie ale iba robenie produktu, tovaru.
Z umelca sa razom stáva robotník, čo len fabricky vyrába trhový produkt jeden za druhým na bežiacom páse. Takého umelca možno prinajlepšom označiť maximálne za zručného remeselníka. Nič viac.
Toto platí rovnako či pre maliara, skladateľa, sochára alebo hudobníka.
Časť z nich vždy na svojom "umení" slušne zarába (niektorí dokonca viac ako slušne), je na výslní, známa medzi ľuďmi, iní v ústraní, mimo záujmu verejnosti potichu nadávajú a túžia sa dostať na ten istý level, pričom si neuvedomujú, že ak sa tam dostanú, ich umenie sa stane tak isto plytkým.
Týmto nechcem nijak urážať spomínaných autorov alebo tu šíriť falošné, pokrytecké reči, že ja by som bol na ich mieste iný. Nie, nebol. Opäť, veď ako inak, je na vine doba, ktorá nás núti akýmkoľvek spôsobom zarobiť, utrhnúť aspoň kus žvanca pre seba a pre svojich blízkych, kedže je to otázkou prežitia. V džungli sa ťažko tvorí umenie.      
A paradoxne, práve v takejto dobe je ho potreba najviac. Kto už má upozorniť na nejaký problém v spoločnosti keď nie umelec? Tým netvrdím, že každý obraz alebo každá pesnička musí byť protestom proti systému alebo mať politický podtext. V prvom rade by mala byť určitým zdelením autorovho vnútra, vyjadrením pocitov ale taktiež hovorím, že žiadny umelec si nemôže "robiť to svoje" a tváriť sa ľahostajne k problémom spoločnosti, ktorej je súčasťou. To je zbabelosť.
A v prípade, ak už nespokojnosť alebo vzdor vyjadruje, je tu otázka, nakoľko je daný vzdor naozajstný, pokiaľ tento autor, maliar, pesničkár alebo kapela veselo za svoju tvorbu získava financie. Pokrytectvo?
Nedávno som čítal jeden starší rozhovor so slovenskou punkovou skupinou Toy Pištoľs, ktorá sa na slovenské pomery dosť radikálne stavala proti biznisu a zarábaniu na muzike. Chlapci v rozhovore vyjadrili jednu veľmi zaujímavú myšlienku. "Žiť z punku je niečo, čo popiera jeho základné myšlienky. Nemôžeš zarábať na svojom vlastnom proteste. Potom to už jednoducho nie je protest."
Názor nech si spraví každý sám. Pravdou ale je, že je zvláštne nadávať na systém a zároveň sa ním nechať platiť.
Chlapci to poňali trochu radikálnejšie. Podľa týchto kritérií by prakticky celá slovenská i zahraničná punková alebo "undergroundová" či alternatívna scéna bola iba bandou pózerov, čo je možno z časti pravda ale na druhú stranu nemožno kapely, čo predávajú svoje CD za 2 eurá, hrajú za cesťáky a vystupujú na koncertoch v kluboch viniť z komerčnosti alebo zo zarábania na muzike. Jednoducho každé umenie je finančne náročné a pokiaľ tie zarobené drobné slúžia viac menej na úhradu nákladov spojených s danou činnosťou, nemožno vynášať voči nim tvrdé verdikty.
Na druhú stranu, existuje veľa kapiel, či už u nás, v ČR alebo v zahraničí, ktoré sa tvária undergroundovo, odsudzujú show biznis, mainstreamovú tvorbu a sami sú schopní pýtať si za koncert, bez ohľadu na mizernú finančnú situáciu usporiadateľa "nekresťanské" peniaze.
O veľkých svetových kapelách čo hrajú koncerty na vypredaných štadiónoch už ani nehovorím, ale tie sa aspoň netvária, že sú underground.
Toľko o hudbe, keďže k nej mám dosť blízko. Teraz ešte späť k maliarom a obrazom. Mnohí dnes už významní maliari prežili svoj život v chudobe, bez prostriedkov a zomreli v ústraní, bez povšimnutia ako chudáci. Ich umenie nikto nepochopil, možno preto, že bolo príliš umelecké. Aj taký býva osud tých, čo naozaj tvoria.
Iní možno začali ako umelci ale časom sa z nich stali podnikatelia s obrazmi. Ďalší možno od začiatku iba využili svoj talent na zbohatnutie.
Každopádne o všetkých z nich sa učíme v školách, na dejinách umenia. Alebo na dejinách biznisu? :P
Najviac ma ale mrzí aká zárobková činnosť sa stala z moderného abstraktného umenia, ktoré pôvodne prišlo ako avantgarda avšak nakoniec sa z neho stala prevažne iba snobská záležitosť. Pár bohatých "znalcov" umenia si plní domy plátnami, ktoré sa stali iba dobre investovanými peniazmi a prestali byť tým, čím boli - umením.
Hodnota akéhokoľvek diela nie je v jeho cene ale v tom, čo vyjadruje. Možno aj vy ste rovnako hodnotnými umelcami ako tí, ktorých diela stoja milióny.
Chcete sa svojím umením živiť? Je to na vás. Možno vás bude napĺňať pocit, že robíte to, čo vás baví. Možno ale budete nešťastní, že už to nie je ako predtým.

Klimeux

Dezilúzia márnej existencie

Načo čakať že sa niečo zmení                       
aj tak vieš že ti to na nič neni
načo žiť a načo márniť čas neviem

Načo je to vlastne všetko dobré                    
načo čakať celý život v chodbe
a nevstúpiť dnu a uvidieť
že zmysel to nemá

Tvoja budúcnosť sa ti zdá hmlistá
a len jedna vec je celkom istá
že meter a pol pod zemou skončíš
zídeš z mysle a zídeš aj z očí

A tak prečo nepovedať rovno
budúcnosť sa dá porovnať s hovnom
že si sa narodil zbytočne už vieš

A tak skončili sme je to jasné
svetlo už nám onedlho zhasne
všetci pekne zdochneme jak psi

Tvoja budúcnosť sa ti zdá hmlistá
a len jedna vec je celkom istá
že meter a pol pod zemou skončíš
zídeš z mysle a zídeš aj z očí

A tak ďakujem vám že ste prišli
môjho života sa zúčastnili
v najlepšom je treba odísť
idem sám

Tvoja budúcnosť sa ti zdá hmlistá
a len jedna vec je celkom istá
že meter a pol pod zemou skončíš
zídeš z mysle a zídeš aj z očí


Klimeux

pondelok 1. augusta 2011

Útoky pod falošnou vlajkou

Mnohokrát som sa už stretol s názorom, že história alebo skôr jej spoznávanie nemá zmysel, čo sa stalo, stalo sa, je to minulosť a prehrabovanie sa v nej je stratou času, preto by bolo asi najlepšie ju aj zrušiť či už ako predmet na školách alebo vôbec :P
Názory sú rôzne, každopádne histórii musíme priznať aspoň jeden veľký význam. Poznaním minulosti je možné sa z nej poučiť a neopakovať tie isté chyby dvakrát, poprípade donekonečna. Ja viem, je to pomerne otrepaná fráza, ktorú určite hovorí svojim študentom každý dejepisár na strednej škole, avšak pravdivá.
Taktiež je pravda, že pre históriu v dnešnej dobe nie je miesto, je doslova vytlačená na okraj spoločenského záujmu spolu s filozofiou a inými vedami podobného typu. Prečo je tomu tak? Zrejme si určití ľudia neprajú, aby sme poznali svoju minulosť, resp. prajú si, aby sme ju poznali čo najpovrchnejšie. S neznalým tupým davom sa pracuje vždy jednoduchšie ako s tými, ktorí niečo vedia...   
História ľudstva je krásna v tom, že nám umožňuje spoznávať určité stereotypy správania sa jednotlivcov a hlavne štátov počas dejín. Zrazu si uvedomíme, že napriek rozdielnym dobám a systémom sa štáty vždy správali v mnohých ohľadoch rovnako. A pokiaľ dokážeme vnímať históriu aj v určitých súvislostiach, môžeme porovnať dané správanie štátov s dnešnou dobou, s dnešnými štátmi a opäť vidíme tú podobnosť.
Asi najzákladnejšou črtou a spoločným znakom všetkých štátov odjakživa je ich snaha o udržanie si moci akýmkoľvek spôsobom. Každý štát mal a má svojich vonkajších nepriateľov, proti ktorým vedie vojny a vnútorných, ktorých zatvára, fyzicky likviduje alebo diskredituje pred verejnosťou. To všetko ale musí pred očami ľudí nejako ospravedlniť alebo zdôvodniť a preto si vytvára zámienky buď pre začatie vojny alebo pre zničenie opozície atď.
Zámienky nie sú príčiny. To treba jasne odlíšiť. Príčina vojny býva vždy niekde inde, je tajená na rozdiel od zámienky, ktorá je oficiálne prezentovaná vládou či médiami a inými mozgomasážnymi salónmi.
Najhoršie na veci je, že história, hlavne tá moderná, býva často propagandisticky dezinterpretovaná práve na školách učiteľmi, na základe osnov, práve tak, aby sa hodila vládnucej triede a preto sa žiaci často dozvedia len o zámienkách, ktoré sú im predhadzované ako pravé príčiny rôznych konfliktov a vojen... To sa dialo za socializmu, deje sa to aj dnes.   
Ale aby som neodbočoval od témy... štáty musia svoje ohavnosti vždy robiť s úsmevom na tvári a preto potrebujú zámienky, ktorými ich odôvodnia. Najlepšou a najosvedčenejšou zámienkou pre začatie vojen alebo pre vyhladzovanie svojich odporcov je útok pod falošnou vlajkou (false flag). Metóda stará asi ako ľudstvo samo. Niekedy ma až zaráža tá neoriginálnosť štátov a elít, že stále používajú dookola tento spôsob. Neviem, či je to nedostatkom fantázie alebo iba tým, že sa tento druh zavádzania verejnosti tak osvedčil... Každopádne občania sa na to, zrejme aj vďaka spomínanej neznalosti dejín, stále ľahko nechajú chytiť ako ryba na háčik.
Nuž čo to vlastne ten útok pod falošnou vlajkou je? Väčšina z vás asi vie, pre tých, čo to počujú prvý krát, ide o zaútočenie na svoje vlastné územie, vlastných ľudí alebo na akýkoľvek cieľ, ktorý patrí samotnému útočníkovi. Vlastne niečo ako vlastný gól vo futbale s tým rozdielom, že hráč musí mať oblečený dres súpera, aby to vyzeralo, že skóroval on ;)
Prečo by to ale robil? No predsa aby mal zámienku pre odvetu! (Preto ten siahodlhý nudný úvod o histórii a zámienkách :D)
Scenár útokov pod falošnou zástavou je skoro vždy rovnaký, menia sa len kulisy a herci.
Táto metóda bola využívaná už v staroveku. Základom je vždy nejaká hrozná udalosť alebo katastrofa. Spomeňme napríklad cisára Nera v starom Ríme. Katastrofou bol požiar Ríma založený ním samotným alebo nevedno kým, pričom táto udalosť bola ihneď spolitizovaná cisárom s cieľom pošpiniť kresťanov, tvoriacich určitú opozíciu, keďže neuznali cisársky kult a odmietali vstúpiť do armády. To sa i podarilo. Kresťania boli obvinení zo zapálenia mesta a stovky ich skončili v aréne ako potrava pre zver a zábava pre publikum, ktoré vďačne prijalo oficiálnu verziu "vyšetrovania" a znenávidelo kresťanov, čo vyvolalo ich prenasledovanie na niekoľko storočí. Cisár zabil niekoľko múch jednou ranou. Jednak sa mohla začať rekonštrukcia už tak nemoderného mesta, jednak zlikvidoval opozíciu a ešte si aj užil požiar a konečne mohol zložiť báseň o horiacej Trójy, po ktorej tak dlho volal :D
Toto je typický príklad útoku na vnútorného nepriateľa. Ďalším typom je útok pod falošnou vlajkou s cieľom expanzie smerom von. Vojny sa ospravedlňovali vždy rozličnými rozprávkami a ideálmi. To platí aj o 20. storočí. Začatie II. svetovej vojny - útok na Poľsko. Hitler ho nechcel iba tak napadnúť, preto zinscenoval napadnutie nemeckého rozhlasového vysielača v Poľsku, kde Nemci prezlečení do poľských uniforiem povraždili vlastných. Propaganda na čele s majstrom Goebbelsom už urobila svoje... Zlí Poliaci musia byť potrestaní! A tak sa i stalo.
Po skončení II. svetovej vojny sa svet záhadne vybral cestou "mieru" a pseudohumanity. Usiluje sa o svetový mier a preto sa musí viesť veľa vojen. Mier robíme my a musíme všetkých presvedčiť, aby sa pridali k nášmu mieru a demokracii a k tomu ich najlepšie presvedčíme vojnou. Zaujímavá logika. Celkom podobné ako rímsky Pax Romana.               
Nuž a tu sa dostávame k sérii vojen na čele s USA, ktorí zvlášť radi robia mier so zbraňami.
Typický príklad útoku pod falošnou vlajkou - 1964 - Tonkinský záliv.. a hneď ľahšie presvedčíme pobúrenú verejnosť, že tí zlí Vietnamci komunistickí si zaslúžia odvetu. O kšeftoch s drogami a o podobných záležitostiach pomlčíme. V učebniciach to radšej tiež nebudeme písať.   
Najlepším príkladom sú však útoky z 11. septembra 2001. Toto obdobie som už zažil sám, takže poznám atmosféru strachu, ktorá bola vtedy vyvolaná a ktorá na istý čas zavládla. Všetci sme sa desili pri slove terorista a pri hrozných záberoch horiacich budov, ktoré chŕlila CNN. Koho vtedy napadlo, že by to mohol byť tiež útok pod falošnou vlajkou? Dnes už vidím ako sa to podobalo Hitlerovmu zapáleniu ríšskeho snemu, z ktorého obvinil komunistov a začal s tvrdými perzekúciami voči nim a ich postupnej likvidácii.
Lenže to bol zlý nacizmus a toto je spravodlivá demokracia, tak ako sa to opovažujem prirovnávať? Nuž.. každý verí tomu, čomu chce veriť, ale dnes už vyšli na povrch určité dôkazy a indície, ktoré nasvedčujú tomu, že to tak bolo. Najlepšie je sa vždy s odstupom času pozrieť komu daná udalosť alebo katastrofa najviac prospela či pomohla. Tak ľahko nájsť i vinníka. Každopádne tento útok jednak umožnil začatie "ópiovej vojny" v Afganistane (Afganistan je mega producent ópia, pričom v istej dobe jeho produkcia výrazne klesla, čo bolo treba napraviť a hlavne bolo treba zaistiť aby zisky z heroínu tiekli tým správnym smerom), vojny proti imaginárnym teroristom a jednak isté "kozmetické" úpravy občianskych práv a slobôd v USA vďaka zákonom ako je Patriot Act, prijatými po septembrových útokoch, ktorými "v záujme bezpečnosti" došlo k pošliapaniu práv obyvateľov. Ľudia radi obetujú svoju slobodu za pomyselnú bezpečnosť ak sa cítia ohrození terorizmom alebo kýmkoľvek a čímkoľvek. S tým sa počíta. Takže teraz môže byť zatknutý alebo na mieste zastrelený ktokoľvek, kto je označený za potenciálneho teroristu. Čo takto označiť všetkých odporcov systému za teroristov? A máme pokoj... 
Nuž a na záver jedna aktualita. Nórsky masový vrah Anders Behring Breivik. Scenár sa opakuje. Strašná tragédia, počet obetí blížiaci sa stovke. Najsmutnejšie na tom je, že sa jednalo o deti. Kto môže také niečo vykonať? Aká beštia v ľudskej koži? Ťažko to teraz hodnotiť avšak už sa vynárajú určité špekulatívne teórie, že nešlo iba o akciu jedného človeka ale že za tým stáli ľudia "z vyšších kruhov", teda vlastne z tých úplne najvyšších, ak nerátam boha, resp. ľudia, čo sa tu hrajú na bohov. Je možné, že išlo o ďalší útok pod falošnou vlajkou? Nórsko je pomerne nezávislá, európsky neintegrovaná krajina, veľmi bohatá, zastávajúca sa Arabov... Možno im niekto chcel dať príučku. To sú však len dohady. Isté každopádne je, že Nórsko sa z ničoho nič prestalo podieľať na vojenskej operácii v Líbyi. Náhoda? :P
Bez ohľadu na tieto dohady, je isté, že médiá sa snažia Breivikovi, chorému psychopatovi, nadrogovanému šialencovi vnútiť určitú "vlajku" pravicového extrémistu, radikála, teroristu a to všetko opäť len preto, aby bolo možné prijímať tvrdé opatrenia a zákony voči ľudom s iným názorom, voči myšlienkovej opozícii, ktorá bude označovaná za teroristov, extrémistov a tým pádom postavená mimo zákon. Za tým celým zrejme stojí snaha kriminalizovať ľudí, čo nesúhlasia s vládnou politikou. Niekto zmanipuluje, nadroguje a vymyje mozog istému šialencovi, pošle ho postrieľať nevinné deti a zhodí to na extrémistov. Nechcem, aby niekto chápal, že sa ich zastávam, proste len upozorňujem na to, že nás opäť idú trestať za názor. Preventívne.
Dokonca už sa nenápadne v novinách objavujú články, o negatívnom vplyve blogov a sociálnych sietí, kde ľudia prezentujú svoje názory, aké je to vraj nebezpečné, keďže sa tam vyjadrujú rôzni extrémisti ako spomínaný Breivik a preto by bolo potrebné zaviesť kontrolu takýchto stránok. Inými slovami monitorovanie a cenzúru na internete.
Keby bol Breivik naozaj pravicovým extrémistom, tak by určite v rámci propagácie názorov svojho 1500-stranového dokumentu nešiel postrieľať deti. To je trocha kontraproduktívne. Musel by predsa chápať, že takýmto činom nevyvolá sympatie k sebe (tým pádom aj k svojim myšlienkam) ale práve naopak, dosiahne len pohŕdanie a odpor každého.
Ďalej fakt, že jeho FB profil vznikol iba 5 dní pred útokom poukazuje na to, že je iba dosadenou figúrkou, ktorá sa zhostila úlohy kata avšak v pozadí stojí niekto úplne iný. Niekto snažiaci sa o diskreditáciu "extrémistov", čiže všetkých, čo vidia veci inak.

Dokedy budeme stále iba bezmyšlienkovite konzumovať túto mocenskú propagandu a vyrobené katastrofy pomocou útokov pod falošnou vlajkou? Je to celé iba fabrika na strach.



Klimeux