tag:blogger.com,1999:blog-83249105143430382502024-03-14T17:58:01.735+01:00Keď ste si ma vidiekli, tak si ma aj v meste!Jazdievam v zime na hladkých múkach...Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.comBlogger226125tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-20360714344914550962018-11-22T20:56:00.001+01:002018-11-22T20:56:36.249+01:00Lož má krásne nohyLož má krásne nohy<br />
a štíhle telo<br />
na ústrižku z novín<br />
je čierna na bielom<br />
<br />
Má veľký význam<br />
jak pohár vína<br />
vždy je tá istá<br />
konkubína<br />
<br />
Má schopnosť uniesť<br />
nedočkavých<br />
resuscituje<br />
na jeden nádych<br />
<br />
Vie rozdať silu<br />
alebo karty<br />
zamiluješ si ju<br />
na tri<br />
<br />
Lož má ukazovák na perách<br />
Poznám ten čas keď pravdu zastrelia<br />
<br />
Lož má útle boky<br />
a krásne nohy<br />
Len pravda má sto kíl<br />
keď na váhe stojí<br />
<br />
Pravda je šeredná<br />
na tele vrásky<br />
pomôcť jej nevedia<br />
v podobenstvách jaskýň<br />
<br />
Nik sa s ňou nežení<br />
nikto si nevezme<br />
zošlých rúk zlej ženy<br />
- tej lady železnej<br />
<br />
Ulpieva na perách<br />
nevydá sa<br />
Napokon zastrelia<br />
starého psa<br />
<br />
<br />
<b>Clim&Tis</b>Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-13954832241578578582018-11-22T20:47:00.000+01:002018-11-22T20:48:02.195+01:00Štrajkujúci huslistiDruhé husle na voze<br />
a piate kolo u orchestra<br />
Zase sa mi zdalo že<br />
v najlepšom je treba prestať<br />
<br />
Odišli aj violy<br />
na potulky s kočovníkmi<br />
Tie nešťastné G moly<br />
nemá tam teraz kto vykryť<br />
<br />
Šiesta runda ide na mňa!<br />
riadne som sa hecol<br />
Musí počkať celá Aida<br />
- aj s obecenstvom<br />
<br />
Druhé husle na voze<br />
a piate kolo u orchestra<br />
Zvládli sme to narozdiel<br />
od mnohých televíznych estrád<br />
<br />
Huslisti sa vrátili<br />
zo svojho náhleho "štrajku"<br />
z druhých prvých spravili<br />
prví teraz hrajú v parku<br />
<br />
<br />
<b>Klimeux</b>Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-42011988412794253972018-09-11T23:29:00.001+02:002018-09-11T23:29:49.379+02:00Budižkvýčepu<span style="font-family: inherit;">Žes’ užitečnej, leda zbožný přání</span><br />
<span style="font-family: inherit;">jinak nestojíš zhola za nic</span><br />
<span style="font-family: inherit;">Doma nepomáháš, nepereš a deti nehlídáš</span><br />
<span style="font-family: inherit;">den u tebe nezačíná nikdy bez piva</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;">Bez moku zlatistýho nedáš ani ránu</span><br />
<span style="font-family: inherit;">proč já husa hloupá neposlechla mámu...</span><br />
<span style="font-family: inherit;">Po šestým pivu máš furt plnou hubu řečí</span><br />
<span style="font-family: inherit;">tvý vzory jsou jen samí povaleči</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;">Jsi budižkničemu!</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;">Já vypil jsem 26 piv</span><br />
<span style="font-family: inherit;">zas mi to pálí, pálí jako dřív...</span><br />
<span style="font-family: inherit;">Já vypil jsem jich šest a dvacet</span><br />
<span style="font-family: inherit;">uznáš snad, že to je taky práce...</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;">Já vypil jich víc jak dva tucty</span><br />
<span style="font-family: inherit;">už krásný zdaj se holky tlustý</span><br />
<span style="font-family: inherit;">Já vypil jsem piv 26</span><br />
<span style="font-family: inherit;">ty holky se mi začínají plést...</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;">Jsem budižkvýčepu!</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;">Ty sis pořád myslela, že jsem budižkničemu.</span><br />
<span style="font-family: inherit;">Pravda je ale taková, že jsem budižkvýčepu.</span><br />
<span style="font-family: inherit;">Jsem budižkvýčepu!</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;"><b>Klimeux</b></span>Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-82382839406999870052017-09-03T23:05:00.000+02:002017-09-03T23:05:27.899+02:00Inscenovať totalitu (turizmus v KĽDR)<!--[if gte mso 9]><xml>
<o:OfficeDocumentSettings>
<o:RelyOnVML/>
<o:AllowPNG/>
</o:OfficeDocumentSettings>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>SK</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Normálna tabuľka";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0cm;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh6dH6RvhHkE5Rc-QHycTwLK_7TAbWsC3p3kyqUqval24NooTu8EHh9FqkV5tnpMn16WzdheZfdEFdwSVbzTrVmHsicshDAPHQ5iAWEOYP7IyhD_o0GAwtflzXmUt6DHmIuESYcmVfj4Ucm/s1600/the-truman-show.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="720" data-original-width="1278" height="180" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh6dH6RvhHkE5Rc-QHycTwLK_7TAbWsC3p3kyqUqval24NooTu8EHh9FqkV5tnpMn16WzdheZfdEFdwSVbzTrVmHsicshDAPHQ5iAWEOYP7IyhD_o0GAwtflzXmUt6DHmIuESYcmVfj4Ucm/s320/the-truman-show.jpg" width="320" /></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: center;">
<span style="color: #e06666;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><b><span>O tom, prečo
nemá zmysel chodiť na poznávacie zájazdy a už vôbec nie o nich
usporadúvať cestovateľské kiná...</span></b></span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: center;">
<br /></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: center;">
<br /></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span>V nedeľu
večer sa na Magio pláži v Bratislave konalo cestovateľské kino s názvom
<i>Severná Kórea – krajina troch Kimov</i>,
usporiadané cestovnou kanceláriou Bubo Travel. </span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="color: #e06666;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><b><span>Lacný antikomunizmus</span></b></span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span>Viac
než na nevšedné príhody, ktorými budem baviť akúkoľvek spoločnosť pri dlhých
zimných večeroch, čo sľuboval organizátor, som bol zvedavý, akým spôsobom sa
podarí tento raz prezentujúcim očierniť ideu komunizmu... Spôsob napokon nebol
nový ani originálny, avšak svojmu účelu poslúžil, ako obvykle, nad očakávania dobre.</span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span>Miestami
som mal nutkanie skočiť prezentujúcemu mladíkovi do jeho „zábavného“ rozprávania
a vysvetliť mu, že systém postavený na exkluzívnom nacionalizme, neokonfucianizme
a božskom uctievaní autorít, zastrešený jedným dedičným panovníckym rodom,
ktorý vlastní súkromné ostrovy nemôže mať absolútne nič spoločné
s komunizmom, socializmom, ba ani toľko opovrhovaným štátnym kapitalizmom,
ale v najlepšom prípade ho možno označiť za „štátny feudalizmus“ alebo
„štátne otrokárstvo“ a i tak by ešte išlo o eufemizmus... </span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span>Napokon
som ale dospel k záveru, že radšej zostanem ticho, že by to bolo zbytočné,
keďže jemu to bolo evidentne aj tak úplne všetko jasné – opakovane nás
upozorňoval na štátnu doktrínu Čučche, založenú na myšlienke absolútnej
sebestačnosti a svojbytnosti – napriek tomu si išiel ďalej svoje o
„socialistickej krajine“, keďže ani on, ani nikto z prítomných nemal
evidentne šajn o socialistickom internacionalizme. Ba čo viac, takto mohol
diskreditovať nielen komunizmus, ale i všetky smery v súčasnosti
usilujúce o potravinovú sebestačnosť Slovenska (vidíte, takto dopadne
krajina ktorá sa bude pokúšať si niečo dopestovať, je lepšie všetko dovážať).</span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="color: #e06666;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><b><span>Kim Čong-un Show</span></b></span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span>Zaujímavejšia
časť prezentácie sa ale točila okolo severo-kórejskej propagandy
a všadeprítomnej atmosféry „potemkinovskej dediny“, ktorá ich výpravu
spevádzala na každom kroku. Dalo by sa vraj hovoriť priamo o akomsi
„úzkostnom“ stave, kedy strácate pojem o realite a prestávate vedieť,
čo je pravda a čo iba fikcia, čo je reálne a čo len Kimov matrix, čo
je poctivý železo-betón a čo iba kulisa s dobre pripraveným
komparzom...</span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span>Raz
to bolo dokonale vysvietené nočné mesto, ktoré ďalšiu noc celkom zhaslo
a rozsvietilo sa až s príchodom nového turistického zájazdu; potom
zase úplne prázdne vedecké centrum s nerozbalenými klávesnicami, ktoré
denne navštevujú tisíce študentov (zrovna tam neboli); potom osemprúdová
totálne prázdna diaľnica, z ktorej museli zísť, nakoľko sa vraj pár
kilometrov pred nimi udiala obrovská dopravná nehoda, ktorá ju úplne celú upchala;
ďalší raz to bol veľký detský zájazd, ktorý prišiel náhodou presne tam, kde sa
nachádzali oni a kde inak nebolo ani živej duše... </span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span>Tie
príhody sa v samej podstate veľmi podobali jedna druhej, avšak pri každej
sme boli ubezpečení, že vlastne ani oni sami nevedia, ako to naozaj je
a že pokaždé boli len kúsoček od toho uveriť propagande „súdruha maršála
Kima“, nechať sa nachytať lákavo pripraveným pozlátkom... </span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="color: #e06666;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><b><span>Skanzen stereotypov</span></b></span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span>Rozprávanie
to bolo zaujímavé, avšak pri hlbšom zamyslení sa nad fungovaním turistického
„priemyslu“ hocikde vo svete, ba i u nás, možno konštatovať, že nie
neobvyklé... Na celom svete môžeme totiž vypozorovať určitú spoločnú črtu, či
marketingovú stratégiu turistických destinácií spočívajúcu v snahe
prispôsobovať svoju kultúru, resp. na prvý pohľad viditeľnú kultúru vzorcom
a očakávaniam turistov. Turista nesmie odísť sklamaný. Môže byť
prekvapený, môže byť unesený, či trebárs aj zaskočený, avšak nikdy nie
rozčarovaný ani nespokojný. Hosťujúca krajina sa pôsobením masového turizmu
vždy zbavuje kultúrnej autenticity, keďže sa snaží úplne eliminovať nahodilosť,
prekvapenie či nepredvídateľnosť situácie, ktorá je za normálnych okolností žiaducou
podmienkou pre rozvoj kultúrneho života a zbraňou proti jeho stagnácii,
avšak tiež vždy spojená s potenciálnym rizikom pre návštevníka. </span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span>Kultúra
sa prosto na seba potrebuje dívať stále „novými očami“, inak degeneruje. Pohľad
turistu je však zväčša zakalený prvoplánovým očakávaním a romantickou
predstavou vyčítanou z bedekru cestovnej kancelárie. Paríž tak pre neho
nie je kotlom sociálnych bojov, kde sa každý týždeň protestuje proti zmenám
zákonníka práce či urbánnym rukojemníkom v obkľúčení no-go zón – je pre
neho malebným bulvárom, kde sa prechádza Baudelaire s Eluardom, ktorí si
po večernom absintovom dobrodružstve na Montmartre zaspievajú s Edit Piaf
v Moulin Rouge „Smells Like Teen Spirit“. Turecko nie je štát
s vyšinutým prezidentom, ktorý zatvára našich občanov kvôli prokurdským
názorom, ale krajinou tkaných kobercov, fezov a horúceho čaju. Bratislava
nie je mestom, kde bezdomovci zomierajú na ulici – je to korunovačné mesto so
slávnou históriou. Indiánska rezervácia nie je miestom deklasovanej triedy
sužovanej alkoholizmom, ale spiritualitou nabitá zem plná wigwamov
a tomahawkov. Turista má prosto zafixovanú predstavu, ktorá musí byť
naplnená. Z miesta s unikátnym geniom loci sa tak stáva skanzen našich
stereotypných predstáv...</span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="color: #e06666;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><b><span>Inscenovať totalitu</span></b></span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span>To
isté, pochopiteľne, platí i pre KĽDR, ktorá má tiež určitý záujem na
cestovnom ruchu, hoci ročný počet turistov prísne obmedzuje (čím zas zvyšuje
vlastnú exkluzivitu a teda i ceny zájazdov). Rozdiel je, oproti iným
štátom, iba v dvoch veciach: </span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span>1)
inde vidí turista hlavne to, čo mu hostitelia ukázať chcú, avšak pri troche
snahy môže nahliadnuť aj za „oponu“, zatiaľ čo v KĽDR vidí iba čo mu ukážu
– čo umocňuje pocit „potemkinovskej dediny“ viac ako v iných destináciách.</span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span>2)
v KĽDR toho k videniu vlastne príliš nie je (sektor služieb žiadny,
nočný život neexistuje), a teda je otázne, čo by mohlo byť potenciálnym
lákadlom pre turistov v tejto uzavretej a neprístupnej krajine, práve
okrem jej neprístupnosti a uzavretosti?</span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span>Nazdávam
sa, že Kimov režim na tento paradox prišiel už dávno a je si plne vedomý
toho, čo vábi ľudí do krajiny. Regulovaný ročný počet turistov tak nepovažujem
za prejav neochotného a vynúteného kompromisu inak „tourist-unfriendly“
krajiny, ale za racionálny ťah jeho „štátnej politiky cestovného ruchu“.</span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span>Hlavným
dôvodom návštevnosti Severnej Kórey je potom, pochopiteľne, práve ten morbídne
fascinujúci pocit prenasledovania, všade číhajúcej propagandy a totalitnej
moci, ovládajúcej aj slnko na oblohe, ktorý chcú všetci zažiť. A „súdruh
maršál“ im ho ochotne poskytne... </span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span>Tým
netvrdím, že by moc v KĽDR nemala v skutočnosti absolutistický
charakter sama o sebe, avšak aj iné štáty sú alebo smerujú k tvrdému
autoritárstvu (viď. súčasné Turecko, či Poľsko) a napriek tomu nie sú
z tohto hľadiska turisticky atraktívnymi. Byť diktátorom nestačí. Je treba
preháňať, hrať a inscenovať... Z najnegatívnejšieho aspektu svojej
krutovlády je tak možné urobiť svoju devízu. Kim Čong-un určite nie je hlupák,
ktorý by si myslel, že európske a americké „ovečky“, desiatky rokov
indoktrinované antikomunizmom za jeden týždeň svojou extra lacnou propagandou
„obráti na vieru“. On to nerobí preto... (Napokon ani nechce, veď jeho
ideológiou nie je „vývoz revolúcie“ ale jej konzervovanie v jednom štáte).
Naopak, myslím si, že sa vyzná v západnej kultúre celkom dobre (netají sa
svojou záľubou v NBA, navštevuje ho Denis Rodman atď.) a určite pozná
západnú orwellovskú predstavu totality, ktorú sa následne snaží pre turistov
a západné médiá čo najvýstižnejšie a najpresnejšie naplniť –
sprostredkúva im ju v pre nich pochopiteľnom prevedení.</span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="color: #e06666;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><b><span>For a Few Dollars More</span></b></span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span>Nechcem
konšpirovať, ale určité veci sú prosto zjavné – napríklad keď sa vás niekto
v cestovateľskom kine v nedeľu večer snaží presvedčiť, ako veľmi boli
kórejskí sprievodcovia užasnutí a prekvapení, keď ich pozval na „luxusné“ jedlo
za pár dolárov – hoci to isté muselo logicky urobiť už dvesto turistických výprav
pred ním, a teda by som to na mieste sprievodcov skôr očakával, ako nad
tým žasol. Ale herec by som bol dobrý – a tak by som predsa len „žasol“
(také jedlo predsa bežný kórejský smrteľník nikdy v živote neochutná).</span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span>Z rozprávania
bolo jasné, že turistom neustále vŕta v hlave, či všetci okoloidúci náhodou nie
sú iba herci a komparz – ale zrejme si neuvedomujú, ako dobre môže byť
komparz pripravený. Zdanlivý moment „prehliadnutia propagandy“ (nikto sa tam
neusmieva), ideologickej trhliny je tak vlastne sám o sebe propagandou, či
skôr meta-propagandou. Je to divadlo, či zážitková „escape room“ hra, akých je
na zľavomate plno... Všadeprítomná režimná manipulácia nie je prostriedkom
presviedčania ani agitácie, ale fetišom úplnej kontroly, ktorý západný turista (skryto)
túži ochutnať. </span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
</span></span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span>Keď
sa nad tým (s nadsadením) zamyslím, vyššie zmienená cestovná kancelária
plní v podstate úlohu „nezamýšľanej“ Kimovej PR agentúry na Slovensku... </span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">
<span style="line-height: 115%;">Nuž, a teda
cestovateľské kiná, ktoré robia propagandu, namiesto aby ju odkrývali, si asi
do budúcna odpustím...</span></span></span><br />
<br />
<br />
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;"><span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif;"><span style="font-size: small;"><b>Klimeux </b></span></span></span><br />
<br />
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;"><span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif;"><span style="font-size: small;"><b><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>SK</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--></b></span></span></span><br />
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;"><span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif;"><span style="font-size: small;"><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Normálna tabuľka";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0cm;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;}
</style>
<![endif]--><span style="font-family: inherit;"><i><span style="font-size: 11pt; line-height: 115%;">vyšlo
na web stránke kultúrno-politického magazínu DAV DVA</span></i></span><b> </b></span></span></span>Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-74261859166477700602017-08-07T19:36:00.001+02:002017-08-07T19:36:15.351+02:00Tam niekde ďaleko<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<iframe width="320" height="266" class="YOUTUBE-iframe-video" data-thumbnail-src="https://i.ytimg.com/vi/1O8KsxxV6AQ/0.jpg" src="https://www.youtube.com/embed/1O8KsxxV6AQ?feature=player_embedded" frameborder="0" allowfullscreen></iframe></div>
<br />
Utíchol nám dvojhlas našich piesní<br />
tak veľmi ublížili sme si<br />
potom ale stretli sme sa znova v jednom byte<br />
tam niekde v paralelnej realite<br />
tam niekde ďaleko - v paralelnej realite<br />
<br />
Napísala si mi v noci o pol druhej<br />
že chýbam ti a že ma potrebuješ<br />
a že vieš že iba s tebou prežijem<br />
tam niekde v paralelnom vesmíre<br />
tam niekde ďaleko - v paralelnom vesmíre<br />
<br />
Tam nepoznajú xanax ani anopyrin<br />
ani milión všetkých smutných galaxií<br />
tam šťastie trvá až kým nepomrie<br />
a všetko obráti sa na dobré<br />
<br />
Tam žiadny z ľudí nikdy viac už neplače<br />
pár šťastných dní tam trvá celé mesiace<br />
a život na nikoho nie je pes<br />
tam každému srdcu dajú jesť<br />
<br />
Cesty sa rozišli, potom zase stretli<br />
žili sme šťastne a mali sme deti<br />
najprv jedno, potom trebárs druhé, tretie<br />
tam niekde v paralelnom svete<br />
tam niekde ďaleko - v paralelnom svete<br />
<br />
Napísal som prstom na sklo odkaz<br />
že budeme spolu a potopa po nás<br />
ten nápis, ten dážď len tak nezmyje<br />
tam niekde v paralelnom vesmíre<br />
tam niekde ďaleko - v paralelnom vesmíre<br />
<br />
Tam nepoznajú xanax ani anopyrin<br />
ani milión všetkých smutných galaxií<br />
tam šťastie trvá až kým nepomrie<br />
a všetko obráti sa na dobré<br />
<br />
Tam žiadny z ľudí nikdy viac už neplače<br />
pár šťastných dní tam trvá celé mesiace<br />
a život na nikoho nie je pes<br />
tam každému srdcu dajú jesť<br />
<br />
Tak zase ako predtým - sme iba ja a ona<br />
Ten svet predsa musí niekde existovať<br />
tam niekde ďaleko...<br />
<br />
<br />
<b>Klimeux</b>Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-43766085373404075002017-03-14T20:50:00.000+01:002017-03-14T20:50:15.746+01:00ÚsmevMáš ho plné ústa<br />
ale je ti rozumieť<br />
keď ním svoje sústa<br />
dáš mi na obed<br />
<br />
Veľa smial sa,<br />
veľa skúsil<br />
vždy keď dotýkal sa<br />
oboch tvojich uší<br />
<br />
Neplatíš zaň, neodvádzaš dane<br />
nikdy ťa to veľa nestálo<br />
Každý kto ťa videl, ľúbi ten tvoj manier<br />
vďaka nemu šetríš hlasy spevákov a perá textárov<br />
<br />
Chcel by som raz s tebou načrieť<br />
svet bez odrhovačiek<br />
kde v jasnej realite zajtrajška<br />
nikto by viac nemusel už spievať o tom<br />
kedy si najkrajšia...<br />
<br />
Nebolo by potreba<br />
spievať texty o vláskoch<br />
Nikto by sa nezapodieval<br />
tou nezmyselnou otázkou<br />
<br />
Každý by prosto vedel<br />
- kedy je noc<br />
- a kedy je deň<br />
<br />
<br />
<b>Klimeux</b>Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-80033261458814976752017-03-07T21:30:00.000+01:002017-03-07T21:30:21.805+01:00Údery<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<iframe width="320" height="266" class="YOUTUBE-iframe-video" data-thumbnail-src="https://i.ytimg.com/vi/CiTdCgt9KhA/0.jpg" src="https://www.youtube.com/embed/CiTdCgt9KhA?feature=player_embedded" frameborder="0" allowfullscreen></iframe></div>
<br />
<br />
<b>Klimeux</b>Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-3900182627357607282017-02-24T21:14:00.000+01:002017-02-24T21:14:42.443+01:00Hacksaw Ridge: Zrodenie demokrata<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:DoNotOptimizeForBrowser/>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixauUZR81DXQdx8JhsnmTYXe_soo2CKqFY01i7sw3JawW0WMuT7iSE_2YYi0AsEP14Z97ar5I1-MJItyXMoXvV7HAXTE4Hzq6eo7poJsGTRe1EdnYfqvUDzgM3LcTgz1XiQINUmvUoVPEN/s1600/Bluedreamer2011.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixauUZR81DXQdx8JhsnmTYXe_soo2CKqFY01i7sw3JawW0WMuT7iSE_2YYi0AsEP14Z97ar5I1-MJItyXMoXvV7HAXTE4Hzq6eo7poJsGTRe1EdnYfqvUDzgM3LcTgz1XiQINUmvUoVPEN/s320/Bluedreamer2011.jpg" width="320" /></a><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Máloktorý film mi
zrejme niekedy potvrdil myšlienku o previazanosti formy a obsahu tak, ako práve
<i>Hacksaw Ridge: Zrodenie hrdinu</i>… </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Toto „absurdné
krvavé porno“ režiséra Mela Gibsona, plné scén ako vystrihnutých „z nikdy neodvysielaného
skeča Monthy Pythonov“, a zároveň „hyperreálneho a smiešne exponovaného násilia“<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn1" name="_ftnref1" style="mso-footnote-id: ftn1;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[1]</span></span></a>,
balancuje na pomedzí hlbokého morálneho zdelenia veľkofilmu „starých čias“ na
jednej strane a prvoplánového béčka na strane druhej. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Práve ona „béčkovosť“
formy, zrejme neuvedomelá, plynúca zo spontánnej záľuby Gibsona utopiť všetko v
krvi (narozdiel od Tarantina, ktorý tú istú metódu používa zámerne ako umelecký
prostriedok), diskredituje v konečnom dôsledku celé posolstvo filmu plynúce z
deja, ktoré by sa dalo zhrnúť ako výzva k pacifizmu, mieru a nenásiliu. Uberá
mu na uveriteľnosti, a tým i úprimnosti, keďže vnímavejšieho diváka necháva na
pochybách ohľadom pôvodného režisérovho zámeru… Autenticitu výpovede tak
nabúrava lacný marketing. Pri odchode z kina síce „dokážeme povedať, že krvavé
jatky sú zlé, ale zároveň nič iného než krvavé jatky nie je dosť dobré, aby sme
tomu venovali pozornosť.“<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn2" name="_ftnref2" style="mso-footnote-id: ftn2;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[2]</span></span></a></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #45818e;"><span style="font-size: small;"><b><span lang="SK">Keby boli mobily, točil by si to…</span></b></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Striktne oddeliť
prepálenú a zmysly otupujúcu formu od „dobrého“ obsahu jednoducho nie je možné…
Ten už je nadobro „kontaminovaný“ svojou formou. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Podobne sa to má
i s hlavným hrdinom príbehu. Vojak Desmond Doss, dobrácky mladík z Virginie,
ktorý chce byť „verným synom vlasti“, ale zároveň z presvedčenia odmieta nosiť
zbraň je človekom, ktorého v hĺbke celej duše napĺňa pacifizmus. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Ten istý vojak
však zároveň (z hľadiska formy) s kľudom prijíma rolu vládneho stroja na
zabíjanie - hoci nepriamo, skrze svojich „bratov v zbrani“, ktorí sú tak nútení
zabíjať i za neho… Namieste je teda otázka, čím je v skutočnosti Dossov rešpekt
pred piatym Božím prikázaním? V plnej paľbe totiž viac než akt individuálnej
etiky pripomína „difúziu zodpovednosti“, či „efekt prizerajúceho sa“. Je
napokon jedno, či v bitke máte zbraň alebo sa spoliehate, že nepriateľa
zastrelia iní.<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn3" name="_ftnref3" style="mso-footnote-id: ftn3;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[3]</span></span></a> Ba naopak,
vlastnou neozbrojenosťou uvádzate do rizika väčší počet osôb, nakoľko sú
ostatní nútení okrem svojej bezpečnosti zaisťovať i vašu… Práve preto máte
počas celého filmu chuť dať za pravdu všetkým postavám (ktoré Dossa prehovárajú,
šikanujú a súdia) okrem Dossa samého. To pre mňa, z pozície diváka, robilo film
problematickým, nakoľko značne sťažovalo sebaidentifikáciu s hlavným hrdinom.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Naopak, divácky
príťažlivú, určujúcu myšlienkovú líniu príbehu tvorí etická kategória <i>osobnej
morálky</i>, či skôr <i>osobnej slobody</i> (byť morálnym) - vojak Doss nikomu „nekáže“,
nepoučuje, nevyvyšuje sa (zdanlivo), nekarhá, ako náboženskí fanatici zvyknú.
On iba túži po uznaní svojej identity, svojej „inakosti“, po rešpekte kolektívu
(nie po morálnej obrode celého kolektívu, hoc i na vlastný úkor). Etická
kategória <i>zodpovednosti</i> je teda úplne potlačená.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #45818e;"><span style="font-size: small;"><b><span lang="SK">A čo keby, preboha, nezachránil nikoho?</span></b></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Práve tieto
aspekty - efekt prizerajúceho sa, individualizmus a identitársku potrebu
prezentácie svojej inakosti - považujem za najtypickejšie pre hlavného hrdinu a
zároveň najnebezpečnejšie pre recipientov filmu. Tí však už dávno pred vstupom
do kinosál všetkými zmienenými „neduhmi“ pravdepodobne trpeli, a tak vlastne
celý film nadobúda kontúry moralizujúceho pátosu, stvoreného v skutočnosti na
obraz dnešnej doby, ktorý nenabúrava, ale iba<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>potvrdzuje divákom ich vlastné presvedčenia plné apatie, pokrytectva a
pohodlnosti. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Je to skrátka
film o bežnom Američanovi. Avšak nie tak celkom… Bežný upotený obyvateľ karavanu
kdesi v Alabame (použijem typický stereotyp európskeho vnímania Američanov, tak
ako Gibson vo filme hanebne používa stereotyp barbarských japonských hord),
ktorý nevie, že bola nejaká 2. sv. vojna a už vonkoncom netuší, kde leží
Okinawa, zrejme nebude analyzovať etickú stránku filmu, ale uspokojí sa s
dostatočným prídelom krvi a 75 zachránenými (čo je v kontexte rozoberaného
úplne vedľajšie, keďže celé „hrdinstvo“, na ktorom film stojí a ktoré mu dáva
punc správnosti, je iba dielom náhody a rovnako tak sa vojakovi-zdravotníkovi
nemuselo podariť zachrániť nikoho). S tým sa však už neuspokojí vzdelaný
obyvateľ New Yorku, ktorý vyzdvihne práve hodnotovú rovinu filmu a ústavou
posvätené právo nechať sa slobodne zabiť bez zbrane na okinawskom pobreží…</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #45818e;"><span style="font-size: small;"><b><span lang="SK">Individuálne gesto</span></b></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Film teda nie je
tak celkom o typickom „hlúpom“ Američanovi - naivkovi, ktorý verí svojej vláde.
Je to v podstate skôr meta-príbeh: príbeh typického Američana reflektujúceho „typicky
americké hodnoty“ a v konečnom dôsledku sa s nimi stotožňujúceho. Príbeh
človeka, ktorý už vie, že vojna je zlo a preto iba sám nebojuje ale podporuje
vojnu; príbeh človeka, ktorý žiada stiahnuť svojich vojakov z okupovaných
štátov ale zároveň mu neprekáža financovať ozbrojený odpor proti cudzej
suverénnej moci; príbeh človeka, ktorý neznáša kapitalizmus a preto kupuje iba
od eco-friendly korporácií; človeka, ktorému vadí vykorisťovanie tretieho sveta
a tak zakúpený tovar musí niesť známku Fair Trade; človeka, ktorý upozorňuje na
chudobu a uspokojí sa s charitou; človeka, ktorý vidí utečencov a tak ich
prosto iba ubytuje; človeka, ktorý vie, že svet je kruté a nehostinné miesto a
tak mu stačí utiahnuť sa do svojej meditácie… Desmond Doss je iba
absolutizovaným človekom tohto typu.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #45818e;"><span style="font-size: small;"><b><span lang="SK">Americký zdravotník a Americký snajper</span></b></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Tento drobný
exkurz do duše hlavného hrdinu a zároveň každého fanúšika <i>Hacksaw Ridge</i>
ma privádza k zásadnému porovnaniu s iným, tematicky príbuzným filmom <i>American
Sniper</i> Clinta Eastwooda.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Podobnosť je
zarážajúca. Oba filmy sú „true story“, obaja hrdinovia majú spasiteľský komplex
a obidva filmy sa nesú v konzervatívnom, nacionalistickom a ultra-religióznom
duchu. Eastwoodove dielo však aspoň kladie otázky, testuje presvedčenie
hlavného hrdinu Chrisa Kylea, namiesto aby ho len prosto potvrdzovalo. Bolo morálne
zabiť dieťa s výbušninou? Čo na to asi hovorí Boh? </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Kyle, južanský
redneck, ktorý s prihlúplym výrazom a naivne dôverčivou slzou v oku sleduje v
TV pád yankeeovských barákov tak, napriek svojej podobnosti s Dossom, vzbudzuje
aspoň čiastočné sympatie, hoci síce pevne stojí na strane agresora, avšak aspoň
na seba prijíma plnú „ťažobu bytia“, zodpovednosť za činy, z ktorých sa raz
bude musieť spovedať pred najvyšším. Je zlým a „hriešnym“ a je si toho vedomý
(hoci tiež svoje konanie ospravedlňuje - „ovečky, vlci, ovčiaci“). Svätec Doss
naproti nemu iba bezstarostne poskakuje po bojisku, sem-tam priloží obväz,
vylieči milým slovom, pričom si zachováva svoju morálnu integritu absolútne
netknutú. Ako by však konal na streche s puškou a hľadáčikom namiereným na
arabské dieťa s granátom? Zrejme by vyčkal, kým výbuch zmasakruje jeho druhov a
dieťa zastrelí niekto iný. Potom by sa ponáhľal cez ulicu dať mu obväz na
priestrel srdca… Nespochybnil by význam tohto činu pre „ochranu národnej
bezpečnosti“, iba by ho odmietol osobne vykonať.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Tu sa dokonale
ukazuje dichotómia kultúrnych „archetypov“ amerického hegemonického správania,
a americkej politiky obecne (predovšetkým zahraničnej), ktorá sa javí
pluralitne, avšak vždy s prakticky totožným vyústením.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Kyle je typický
republikán, Doss zasa typický demokrat. Obaja ale robia to isté… </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">V tomto zmysle je
<i>Hacksaw Ridge</i> priamou odpoveďou, na Amerického Snajpera. Je zaplnením
prázdneho priestoru; vyťažením nevyužitého „pseudo-ľavicového“ potenciálu
Chrisa Kylea, ušitého na mieru tej časti spoločnosti, ktorej sa ako militantný
Texasan vôbec nepáčil.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #45818e;"><span style="font-size: small;"><b><span lang="SK">Morálka či hygiena?</span></b></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">To čo sa u oboch
protagonistov javí ako „princíp“, je v skutočnosti číry egoizmus (ono v zásade
morálne správanie v systéme založenom na koristníctve a potláčaní práv
obyvateľov väčšej časti planéty ani nie je možné; tým, že bez výhrad obaja
prijali jeho formu, stávajú sa súčasťou štruktúry a „kolieskom“, ktoré
objektívne funguje bez ohľadov na ich vlastné ašpirácie a túžby). Pravdu má
Kyleova manželka, keď na fňukanie svojho partnera, ako by so sebou nemohol žiť,
ak by sa nevrátil do Iraku odvetí: „Budeš musieť…“ Dossova priateľka i s
rodinou naopak podporuje nezmyselný boj jej druha. „Zásadovosť“, ktorú na
plátne predvádza on je ešte smiešnejšia od Kyleovej, keďže všetok svoj
pacifistický odpor nepremieta do vzťahov a do spoločnosti, ale fetišizuje a
spredmetňuje do pušky… Namiesto, aby v Training Campe normálne zobral do ruky
M1 a zúčastnil sa spolu s ostatnými „športovej“ streľby, v ktorej o nič nejde,
on sa na zbraň ani nepozrie. Akoby to nebola zvrátená myseľ mocných, ktorá z
obyčajného vynálezu učinila nástroj skazy, ale akoby za to mohol predmet sám…
Skoro sa až zdá, že Dossova neochota k strieľaniu ľudí (avšak za ochotnej
podpory samotného krvilačného ťaženia) možno ani nemá oporu v morálke, ale je
rýdzo hygienická. Usmrcovať iných vyletujúcimi kúskami kovu je prosto veľmi
špinavý spôsob. Zabíjať na diaľku riadeným dronom alebo odpáliť nukleárnu
raketu stlačením tlačidla sa javí naproti tomu elegantnejším riešením. „Je to
pekné, rýchle, čisté a urobí to prácu za nás,“ ako sa spieva v texte Dead
Kennedys.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #45818e;"><span style="font-size: small;"><b><span lang="SK">Späť k Remarquovi!</span></b></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Naturalistické a „špinavé“
popisy vojnových hrôz obsahujú už romány E. M. Remarqua, takže v zásade to čo
predvádza Gibson, nie je nič nové. Ich účelom ale bolo vzbudiť zhnusenie a
pohoršenie, nie ukojiť najnižšie libidózne chute. Remarquove diela navyše
vyúsťovali v pointu na míle vzdialenú tomuto filmu. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Človek môže vojnu
odmietnuť úplne - neposlúžiť ako „ľudský zdroj“ určený na likvidáciu, ako
prostriedok skrze zničenie ktorého kapitál prekonáva vlastné krízy - teda
vytvoriť akýsi <i>Nový druh armády</i><a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn4" name="_ftnref4" style="mso-footnote-id: ftn4;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[4]</span></span></a>
alebo ísť a brániť svojich druhov, kamarátov - so zbraňou. Skrze boj tak
spoznať jeho nezmyselnosť a dôjsť k záveru, že aj iní chránia iných bratov, a
teda sme všetci bratia. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Vojak Doss ale
nechráni nikoho, iba vlastné ego, arogantne sa vyvyšujúce. Vykonáva tak dvojitú
zradu - zradu svojich druhov a zradu ľudstva a humanizmu ako takého. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><b>Klimeux </b></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="font-size: small;"><span><span style="font-family: inherit;"><span lang="SK"><span lang="SK"><span><i>vyšlo na stránkach kultúrno-politického magazínu DAV DVA</i></span></span></span></span></span></span><b> </b></span></div>
<div style="mso-element: footnote-list;">
<br clear="all" />
<hr align="left" size="1" width="33%" />
<div id="ftn1" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref1" name="_ftn1" style="mso-footnote-id: ftn1;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[1]</span></span></span></a><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">
http://www.csfd.cz/film/411301-hacksaw-ridge-zrozeni-hrdiny/komentare/ -
užívatelia Matty, Zeck, xxmartinxx</span></div>
</div>
<div id="ftn2" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref2" name="_ftn2" style="mso-footnote-id: ftn2;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[2]</span></span></span></a><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> Tamtiež - užívateľ xxmartinxx</span></div>
</div>
<div id="ftn3" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref3" name="_ftn3" style="mso-footnote-id: ftn3;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[3]</span></span></a> V tejto
súvislosti sa mi vnucuje citovať Winnetoua a zákon Apačov: <span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">„</span>Ten, kto nezabráni krivde je rovnako
vinný, ako ten kto ju spáchal<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">“.</span></div>
</div>
<div id="ftn4" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref4" name="_ftn4" style="mso-footnote-id: ftn4;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[4]</span></span></a> <span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">„</span>too smart to fight, too smart to
die<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">“</span> (Anti-Flag: A New Kind
Of Army)</div>
</div>
</div>
Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-59237936473594722842017-02-22T20:48:00.004+01:002017-02-22T20:48:59.745+01:00Kvety zla IIĽudia chcú byť klamaní<br />
že obilie rastie v zemi<br />
Nikto z nás si neprizná<br />
že zo semien vyrastú kvety zla<br />
<br />
Nikomu z nás nevonia<br />
tá prapodivná begónia<br />
ten kvet čo miesto pšenice<br />
obrásť by chcel celý svet<br />
<br />
Úroda nám zas zmrzla<br />
zasadíme kvety zla<br />
nikto sa v tom aj tak nevyzná<br />
<br />
Ľudia chcú byť klamaní<br />
že obilie rastie v zemi<br />
Kto sadí kvety zla sa nezmení<br />
<br />
Isto nie je náhoda<br />
že múky v sýpkach ubúda<br />
Raz na poliach nám vyrastie<br />
len nešťastie<br />
<br />
A všetci múdri, dospelí<br />
tie kvety pôjdu opeliť<br />
tie kvety tmavej rastliny<br />
- a ja s nimi<br />
<br />
Úroda nám zas zmrzla<br />
zasadíme kvety zla<br />
nikto sa v tom aj tak nevyzná<br />
<br />
Ľudia chcú byť klamaní<br />
že obilie rastie v zemi<br />
Kto sadí kvety zla sa nezmení<br />
<br />
Kto len teraz obrobí<br />
tie lány kvetov choroby<br />
Tušíme to dávno no<br />
až po žniach každý agronóm<br />
<br />
<br />
<b>Klimeux</b>Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-37302293519931191842017-02-21T21:57:00.000+01:002017-02-21T21:57:52.028+01:00Ešte raz!Preži!<br />
manželstvo aj režim<br />
teplúčko aj sniežik<br />
čas rovnako beží<br />
v každom počasí<br />
<br />
Znášaj!<br />
bez ganje aj haša<br />
keď chvália aj strašia<br />
keď zle je aj keď dá sa<br />
- žiadne grimasy<br />
<br />
Udri!<br />
bohatých aj múdrych<br />
svätice aj kurvy<br />
medzi štyrmi múrmi<br />
<br />
<i>Medzi porazenými</i><br />
<i>leží mnoho tiel</i><br />
<i>muži aj ženy</i><br />
<i>deti, psy, starci</i><br />
<i>aj vtáci</i><br />
<i>bez krídiel</i><br />
<i><br /></i>
<i>Medzi porazenými</i><br />
<i>leží každý z nás</i><br />
<i>a tvárou k zemi</i><br />
<i>zatúži tak padnúť ešte raz</i><br />
<br />
Preži!<br />
krvavý aj bez žíl<br />
kráľ v obkľúčení veží<br />
navždy v cudzej réžii<br />
<br />
Buď živý!<br />
aby tie isté chyby<br />
čo chcel si nechať iným<br />
ťa znova zotavili<br />
<br />
Zostaň!<br />
vrav mi o blbostiach<br />
všetci sme len hostia<br />
hlavných hrdinov<br />
a vedľajších postáv<br />
<br />
<br />
<b>Klimeux</b>Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-52424266802384028812017-02-21T21:49:00.001+01:002017-02-21T21:49:14.309+01:00HviezdaHoc sa ti to nezdá<br />
bude z teba hviezda<br />
<br />
máš všetky predpoklady<br />
ľudia ťa budú mať radi<br />
<br />
Ak sa ti to štíti<br />
tak si musíš vypiť<br />
<br />
Ak sa ti to hnusí<br />
tak to musíš skúsiť<br />
<br />
Ak si na to mäkký<br />
tak si zober lieky<br />
<br />
Ak sa hodíš marod<br />
maximálne na rok<br />
<br />
Potom stratia záujem<br />
odbavia sa na druhej<br />
<br />
Ideš jedna báseň<br />
zajtra v Novom Čase<br />
<br />
<br />
<b>Klimeux</b>Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-91716994800436689142017-02-10T21:25:00.000+01:002017-02-10T21:27:35.979+01:00Zima ako stvorená pre triedny boj<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:DoNotOptimizeForBrowser/>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhjJedwgSoD3ow9FTc01OEqO9mVj_KXuyqWsqKMOWBqOLy9M_X7P3QXvpJ9cSlmFIlHBwb3YBConZbEif60grD7JfAc6O1Ek7b1LU3uwYqWsxUhZmGxKDMkieUB5jcJwgTR3eDeTsFu6EQO/s1600/Bez+n%25C3%25A1zvu.png" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="105" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhjJedwgSoD3ow9FTc01OEqO9mVj_KXuyqWsqKMOWBqOLy9M_X7P3QXvpJ9cSlmFIlHBwb3YBConZbEif60grD7JfAc6O1Ek7b1LU3uwYqWsxUhZmGxKDMkieUB5jcJwgTR3eDeTsFu6EQO/s200/Bez+n%25C3%25A1zvu.png" width="200" /></a><i><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Tématika cien
energií, roztrhaných faktúr a ďalších bojovných gest posledných dní ma
podnietila k napísaniu krátkeho príbehu, ktorý je síce fikciou, ale mráz v ňom
je skutočný…</span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">A o ňom to
práve je. A tiež o tom, že skutočná spoločenská zmena si žiada silnejší
jednotiaci moment, ako len túžbu po blahobyte a materiálnom dostatku. To sú iba
</span><span class="st">„</span></i><i><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">sprievodné javy</span><span class="st">“</span></i><i><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">, ktoré tak ako uviedli veci do pohybu, môžu tiež
zmenu veľmi rýchlo zničiť a znemožniť. </span></i></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<h1 align="center" style="text-align: center;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Zima ako stvorená pre triedny boj</span></h1>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Štatistiky
návštevnosti kín v posledných dvoch rokoch zaznamenali zvýšený záujem o
severskú kinematografiu.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Možno i táto
zdanlivo nepodstatná skutočnosť mala vplyv na pohnuté januárové udalosti na
Slovensku…</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Okrem zábavy
prinášajú severské diela často i podnetné myšlienky so širším spoločenským
kontextom.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">V nórskom filme <i>Boj
snežného pluhu s mafiou</i> odznela zaujímavá úvaha o súvislosti medzi studeným
podnebím a vyššou mierou prosperity spoločnosti. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Hutná dávka
„severskej solidarity</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> zrejme zostala zakliesnená v mysliach divákov i
po opustení kinosál a čakala iba na vhodný moment, kedy povstane.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Ten okamih
prišiel…</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Tohtoročná tuhá
zima spĺňala všetky objektívne predpoklady pre vybudovanie triednej jednoty
proletariátu.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Najväčšmi sa
revolučný potenciál vzmáhal v sociálne exkludovaných skupinách - medzi
nezamestnanými, dôchodcami, ľuďmi bez domova a sociálnych istôt.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Neoficiálnym
heslom sa stal slogan: „Spravodlivosť a teplo do každého domova!</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Oficiálne údaje
ministerstva spravodlivosti zasa hovorili o štatistickom náraste počtu
spáchaných trestných činov extrémizmu. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Januárovej
demonštrácie za sociálne práva občanov sa zúčastnil aj Ján, dôchodca z
bratislavskej Dúbravky.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Odchádzal s
hrejivým pocitom blížiacej sa zmeny.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Nestaral sa
príliš do politiky, avšak každodenná núdza, starosť o to, či bude mať vôbec na
zaplatenie kúrenia, ho doviedla až sem.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Chcel, aby mu
bolo teplo. Ako všetci...</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Zhromaždenia sa
zúčastnili i traja dúbravskí bezdomovci.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Odchádzali s
hrejivým pocitom štedrého finančného prírastku.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Nestarali sa
príliš do politiky, avšak núdza a starosť, či budú mať prostriedky na zakúpenie
vína, ich doviedla až na námestie.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Chceli, aby im
bolo teplo…</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Základ pre
jednotu bol teda daný.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Zostávalo iba
jasne definovať hlavný spoločenský rozpor.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Riešiť samostatne
jednotlivé čiastkové problémy ako nezamestnanosť, starobné dôchodky, ceny
energií či bytovú dostupnosť sa nepodarilo ani ministerstvu práce, ba ani Fondu
rozvoja bývania, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vyslovene zaostával.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Zle bola totiž
postavená samotná otázka.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Čo sa nepodarilo
politikom, teraz uskutočňovali sami ľudia - zdola. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">„Teplo pre
všetkých, ktorí ho potrebujú!</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> vyhlásil na záver svojho prejavu jeden z
rečníkov.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Po rokoch samoty
v opustenom byte na prízemí teraz dôchodca Ján pociťoval zadosťučinenie, návrat
stratenej hrdosti a entuziazmu.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Jeho všeobecné
nadšenie ukončila toho večera až rana tupým predmetom do zátylku, pri vstupe do
obydlia.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Obavy sa
naplnili.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Kúrenie už
nezaplatil.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Tragédiou sa ale
ľudové povstanie nenechalo oslabiť. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Naopak, dalo by
sa prehlásiť, že - napriek prehnaným prvotným očakávaniam - došlo aspoň k
čiastočnému úspechu:</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Traja bezdomovci
napokon prečkali zimu v teple, v byte na prízemí…</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Predstavitelia
vlády naďalej odmietali prísť s uceleným riešením a požiadavky verejnosti
opakovane označili za neopodstatnené.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Pre objektívnosť
je nutné dodať, že svoje tvrdenia opierali o relevantné štatistické zistenia.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Údaje z
posledného obdobia vykazovali zreteľný pokles počtu osôb bez domova, ako i
dostatok uvoľnených bytov s ústredným kúrením.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Ohlas týchto výsledkov
na seba nenechal dlho čakať.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">V polovici
februára zaznamenali preferencie vládnej strany opäť nárast.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">S posledným
snehom sa roztopili i zvyšky triedneho boja.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Vláda, za
výdatnej pomoci svojich čísel, dostala situáciu pod kontrolu.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Zreteľne tiež ubudlo
extrémistov na demonštráciách…</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Snáď jedinou
nezodpovedanou otázkou zostal náhly vzrast množstva násilných trestných činov. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span lang="SK">Intenzívne sa ňou
však už zaoberá Ústav kriminológie a trestného práva.</span></span></span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;">Nezaplatené teplo, ako pokračovanie individuálnej revolty niektorých
jednotlivcov voči štátu, sa rozpočítalo na ostatných obyvateľov domov…</span></span><br />
<br />
<br />
<span lang="SK" style="font-family: "times new roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><b>Klimeux </b></span></span></span><br />
<br />
<span lang="SK" style="font-family: "times new roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span><span style="font-family: inherit;"><span lang="SK"><span lang="SK"><span><i>vyšlo na internetovej stránke kultúrno-politického magazínu DAV/</i></span></span> </span></span></span><b> </b></span></span></span>Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-50733617651648941892017-01-22T23:00:00.001+01:002017-01-22T23:00:15.240+01:00150 statočných (song)<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<iframe width="320" height="266" class="YOUTUBE-iframe-video" data-thumbnail-src="https://i.ytimg.com/vi/iubwMlzcNVk/0.jpg" src="https://www.youtube.com/embed/iubwMlzcNVk?feature=player_embedded" frameborder="0" allowfullscreen></iframe></div>
<br />
<b>Klimeux</b>Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-22264464796967911482017-01-14T23:01:00.000+01:002017-01-14T23:01:05.061+01:00Nepracujme cez sviatky, zrušme sviatky!<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:DoNotOptimizeForBrowser/>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhjRWDLAO6tL4U9a3o91mo8P3fVpoefDLPw1_26zQQ562LuiVwhIuFJEIvYcFHMKlajoY4PU0qz65rofUqwdTA4UJXQ5BCFWqaSmPT00fC_5VUOYPqedimUrjJsGYZoxfrd-NZpN086aP3v/s1600/2978665133_da02173dc8_o.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="239" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhjRWDLAO6tL4U9a3o91mo8P3fVpoefDLPw1_26zQQ562LuiVwhIuFJEIvYcFHMKlajoY4PU0qz65rofUqwdTA4UJXQ5BCFWqaSmPT00fC_5VUOYPqedimUrjJsGYZoxfrd-NZpN086aP3v/s320/2978665133_da02173dc8_o.jpg" width="320" /></a><span style="color: red;"><span style="font-size: small;"><b><span lang="SK">Aby odvykali...</span></b></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Pondelňajšie rokovanie Tripartity o zavedení povinného odpočinku
zamestnancov maloobchodu počas sviatkov prebehlo kupodivu vecne a bez
výraznejších vášní. K akceptácii návrhu koaličných poslancov za SMER-SD došlo
dokonca i zo strany zástupcov zamestnávateľov. Obchody teda majú byť počas
štátnych sviatkov zatvorené. Navrhovaná novela by mala byť predložená na
schôdzu parlamentu vo februári…</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Už deň na to však Asociácia
zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) prichádza s myšlienkou
vychádzajúcou z obľúbenej slovenskej politickej taktiky: jednou rukou daj a
druhou zober. Navrhuje totiž znížiť počet sviatkov na Slovensku…<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn1" name="_ftnref1" style="mso-footnote-id: ftn1;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[1]</span></span></a>
Keďže doteraz iba menšia časť populácie zamestnaná v službách musela pracovať
viac, než je „zdravé“, Asociácii zamestnávateľov zrejme pripadá logické zbaviť
ich tejto práce a pridať jej všetkým… aby si nezávideli… a „Aby odvykali“, ako
v Tajovského poviedke, kde dávali „v rámci prevencie“ deťom piť alkohol, aby
ich odradili od alkoholu - podobne v tomto prípade, sa pokúšajú znížiť ľuďom
počet sviatkov, aby nemuseli pracovať cez sviatky. (?)</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Túto
neotrasiteľnú logiku sa ešte pokúsila poistiť hovorkyňa asociácie svojím
jednoznačným tvrdením, že Slovensko má v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ
nadbytok sviatkov… </span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: red;"><span style="font-size: small;"><b><span lang="SK">Príliš veľa sviatkov?</span></b></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Ak aj odhliadneme od skutočnosti, že
priemerný počet sviatkov v EÚ je 12 dní, a teda okrem štátov s „asketickými“
ôsmimi sviatkami musia existovať i tie so štrnástimi a viac, aby zostala
priemerná hodnota zachovaná a nedošlo k naštartovaniu nekonečnej špirály
doháňania znižujúceho sa priemeru, a teda k regresu ľudských práv, je
poľutovaniahodné, že sa niekto vo svojich úvahách snaží „nasledovať vyspelú
Európu“ iba v selektívne vybraných témach. Ak by totiž svoj proeurópsky pohľad
rozšíril z úzko ekonomizujúceho i na sociálny, možno by zistil, že hoci je v
Spojenom kráľovstve iba osem sviatočných dní do roka, a teda sa zdanlivo
pracuje veľa, celkový objem odpracovaných hodín pripadajúcich na zamestnanca je
len 1 674,<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn2" name="_ftnref2" style="mso-footnote-id: ftn2;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[2]</span></span></a>
čo predstavuje o 80 hodín menej, než je objem pracovného času za také isté
obdobie na Slovensku. Ak by teda všetci „Britoslovania“ umývali riady o osem
sviatočných dní viac (8 hodín denne) a Británia by zrušila sviatky úplne, ešte
stále by si Slováci museli nadeliť dva sviatočné dni navyše, aby sa počty
vyrovnali…</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Nie, rozdiel medzi odpracovanými hodinami u nás a v západnej Európe
nespočíva v odlišnom kalendári, ani v rozdielnom plynutí času spôsobenom
blízkosťou čiernej diere... Spôsobuje ho prostá dĺžka denného, resp. týždenného
pracovného času. Pozrime sa na európske čísla:<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn3" name="_ftnref3" style="mso-footnote-id: ftn3;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[3]</span></span></a></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l1 level1 lfo1; text-indent: -18.0pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Holandsko:
31,7 hodiny práce týždenne. Ak by sa na Slovensku pracovalo toľko, vychádzalo
by nám 6,34 hodiny práce denne, teda celkovo 1 642 hodín práce za rok. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l1 level1 lfo1; text-indent: -18.0pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Nemecko: 36 hodín,
premietnuté na SR: 7,2 hodiny denne = 1 865 hodín ročne.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l1 level1 lfo1; text-indent: -18.0pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Rakúsko: 38
hodín, premietnuté na SR: 7,6 hodiny denne = 1 968 hodín ročne.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Argument o potrebe zníženia počtu sviatkov na Slovensku nie je na
mieste (pri porovnaní s uvedenými číslami), keďže maximálny počet
pracovných dní u nás ( i s 12 sviatkami, počas ktorých sa doteraz
mohlo pracovať<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn4" name="_ftnref4" style="mso-footnote-id: ftn4;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[4]</span></span></a>) predstavuje
259 dní, teda neskutočných 2 072 hodín práce za rok. Ak by novela
obmedzenia maloobchodného predaja prešla, zníži sa celkový ročný pracovný čas o 96
hodín a zastaví sa tak na čísle 1 976,<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn5" name="_ftnref5" style="mso-footnote-id: ftn5;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[5]</span></span></a>
predstavujúcom ešte stále neúmernú priepasť medzi nami a vyspelým svetom.
Vyzerá to tak, že napokon k čiernej diere predsa len dosť blízko
sme...<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Čísla hodné zapadlej koloniálnej dŕžavy sa zrejme budú pod tlakom zamestnávateľských
zväzov a rušením sviatkov ešte „zlepšovať“ a vyzerá to tak, že tento
nápad nie je vôbec proti srsti ani súčasnej vláde, či ministrovi práce.<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn6" name="_ftnref6" style="mso-footnote-id: ftn6;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[6]</span></span></a>
Zrejme tak znova prekročíme počet 2000 hodín a vrátime sa historicky
niekam dosť ďaleko. Nadmerná vyťaženosť, ktorá platila iba pre maloobchod, bude
odrazu, šalamúnskym ťahom, platiť pre všetkých zamestnancov.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: red;"><span style="font-size: small;"><b><span lang="SK">Produktivita</span></b></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">„Lenže u nás je nízka produktivita práce, ako sa chceme my porovnávať s Holandskom
v dĺžke pracovného času?!“ znie typická argumentácia odporcov skracovania
dĺžky práce. Táto tautológia, ktorá sa snaží dokázať samu seba, tvrdiac, že musíme
v našej zaostalej krajine tráviť dlhý a neproduktívny čas, pretože
sme zaostalá krajina s nízko produktívnou prácou a že dlhý pracovný čas je
vlastne len odpoveďou na nízku produktivitu práce, je iba čiastočnou pravdou. Operuje
s pojmami práca a čas, priznáva im závislostný vzťah, ale nedefinuje
ich „samé o sebe“, keďže iba vysvetľuje jeden druhým.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Rozhodujúca charakteristika produktivity práce prameniaca z<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>úrovne výrobných prostriedkov ako
determinanty pre ďalší rozvoj výrobných síl, teda vyspelosť technológie, schopnosť
inovácie, pracovné zručnosti, skúsenosti či vzdelanie, je opomínaná. V časoch
otrokárskych spoločností pracovali ľudia možno 18 - 20 hodín denne pri
minimálnych nákladoch - nútilo to snáď ich majiteľov vyvíjať technológie na
zvyšovanie produktivity? Práca bola vysoko neproduktívna, avšak pokým
zabezpečovala dostatočné množstvo vytvorených statkov za nízke náklady,
neexistoval na strane spotrebiteľov týchto statkov dopyt po alternatíve
v podobe zavádzania modernizácií. To, čo v konečnom dôsledku likviduje
produktivitu, je teda triedne rozdelená spoločnosť. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Z histórie taktiež vieme, že motorom pokroku boli krízové, či kritické
momenty (vojny, neúroda, epidémie, úbytok obyvateľstva) a teda by sa dalo
predpokladať, že i zníženie celkového objemu odvedenej práce za rok (v
únosnej miere) by vytvorilo istú „núdzovú situáciu“ a podnietilo
ekologickejší prístup k práci, kedy by sa ukázalo neefektívne<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ňou plytvať, „čerpať ľudské zdroje“ a dôraz
by sa kládol na vysokú mieru inovácií, nie odpracovaných hodín. To ma privádza
až k prevráteniu pôvodnej otázky: nie je nízka produktivita práve
dôsledkom dlhého pracovného času? </span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: red;"><span style="font-size: small;"><b><span lang="SK">Ľudské práva na dohodu?</span></b></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Na Slovensku máme jeden z najdlhších pracovných časov v Európe.
Zákaz práce cez sviatky sa tak javí ako rozumná kompenzácia. Otázkou na
diskusiu zostáva, či by rozumnejšie riešenie nepredstavovali voľné nedele.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Hoci sa snaha o kogentné právne vymedzenie času pracovného odpočinku
nie vždy stretáva s pochopením, viď. článok na dailymale.sk,<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn7" name="_ftnref7" style="mso-footnote-id: ftn7;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[7]</span></span></a>
kde sa autor snažil povrchne odsúdiť všetky podobné úvahy ako nekompetentné
výplody zblúdilých skrachovancov, je isté, že ponechať určovanie dní odpočinku
na voľnej dispozícii účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, ako to vyplýva z § 93
Zákonníka práce, nie je dobrý podnik... Zákonník umožňuje (za určitých
okolností) ponechať riešenie otázky odpočinku zamestnanca na dohode medzi
zamestnávateľom a zamestnancom.<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn8" name="_ftnref8" style="mso-footnote-id: ftn8;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[8]</span></span></a>
Ľudské právo (na odpočinok), údajne garantované štátom a medzinárodnými
dokumentmi sa teda v praxi uplatňuje ako svojvôľa silnejšej strany
zmluvného vzťahu... Týždenný čas odpočinku síce vymedzený je, avšak je možné
s ním manipulovať v tak extrémnom rozsahu, že sa zamestnanec behom
dvoch týždňov môže ocitnúť iba raz doma na celý deň... To môže mať významný
vplyv na vznik závažných zdravotných ťažkostí, spôsobiť problémy v sociálnom
živote jedinca, vyvolať zmeny v správaní či zapríčiniť úplný rozpad
jeho osobnej integrity.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: red;"><span style="font-size: small;"><b><span lang="SK">Triumvirát</span></b></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Ako už bolo spomenuté vyššie, vznikajú isté pochybnosti ohľadom skutočnej
motivácie vlády k presadeniu zákazu práce vo sviatky a tento článok určite
nemá byť obhajobou vládnej politiky v danej téme. Jednanie vlády by bolo
možné skôr označiť ako snahu priživiť sa na kresťanskom sentimente „svätenia
sviatočných dní“, než ako autenticky sociálne riešenie – samotný zákaz práce
cez sviatky totiž hlavný problém nerieši – iba ďalej rozdeľuje chudobných, tak
ako každé soc-demokratické „uplácané“ riešenie, na dva tábory:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 53.4pt; mso-list: l0 level1 lfo2; text-indent: -18.0pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">1)<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Kresťanov
z nižšej strednej triedy, ktorým ako tak stačí ich príjem a sú
unavení z nadmernej pracovnej záťaže;</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 53.4pt; mso-list: l0 level1 lfo2; text-indent: -18.0pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">2)<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Tých, čo
potrebujú krvopotne makať aj cez sviatky a mať ideálne dve zamestnania, aby
uživili rodiny.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Uvedené dve
skupiny, obe tvoriace súčasť jednej sociálnej triedy, budú proti sebe viesť neľútostný
boj a drobiť tak potenciálnu emancipačnú jednotu. Namiesto deklarovaného
sociálneho zmieru bude výsledkom ešte väčšia rozdrobenosť a konflikt, na
ktorom sa však populisticky priživí tak vláda (na strane kresťanov), ako
i zamestnávateľské zväzy (ktoré paradoxne podporia tí najchudobnejší, aby
mohli pracovať ešte viac, než doteraz – úplne v rozpore so svojím triednym
záujmom). </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Práve táto analýza ma privádza ku
„konšpiračnej“ myšlienke načrtnutej v úvode článku – totiž, že vláda
a zamestnávatelia sledujú spoločné ciele a v rámci tohto
„spiknutia“ sú ochotní obetovať práva zamestnancov. Celá tripartita (vláda,
podnikatelia, odbory) tak začína pripomínať skôr nechvalne známy „triumvirát“.
Vyjadrenia vlády o potrebe rušiť sviatky to iba dokazujú... </span></div>
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span lang="SK">Premiér si teraz možno veselo pospevuje jeden zo svojich populistických
popevkov: „Nepracujte cez sviatky, / zrušíme vám sviatky.“ A jeden by mu
tú sociálnu poéziu aj zožral, keby tak neťahal za uši ten absolútny rým.</span></span></span><br />
<br />
<br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><b><span lang="SK">Klimeux </span></b></span></span><br />
<br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: inherit;"><span lang="SK"><span lang="SK"><span><i>vyšlo na internetovej stránke kultúrno-politického magazínu DAV/</i></span></span> </span></span></span>
<br />
<div style="mso-element: footnote-list;">
</div>
<div style="mso-element: footnote-list;">
</div>
<div style="mso-element: footnote-list;">
</div>
<div style="mso-element: footnote-list;">
</div>
<div style="mso-element: footnote-list;">
</div>
<div style="mso-element: footnote-list;">
<br clear="all" />
<hr align="left" size="1" width="33%" />
<div id="ftn1" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref1" name="_ftn1" style="mso-footnote-id: ftn1;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[1]</span></span></a>
http://www.teraz.sk/ekonomika/zamestnavatelia-chcu-vynahradit-zatvo/237455-clanok.html</div>
</div>
<div id="ftn2" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref2" name="_ftn2" style="mso-footnote-id: ftn2;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[2]</span></span></a> údaj za rok
2015 z oficiálnych štatistík OECD:
https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=ANHRS</div>
</div>
<div id="ftn3" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref3" name="_ftn3" style="mso-footnote-id: ftn3;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[3]</span></span></a> <span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Použité údaje agentúry Trenkwalder
z roku 2010: https://www.cas.sk/clanok/182535/porovnanie-s-krajinami-europy-iba-v-3-statoch-pracuju-dlhsie-ako-slovaci/</span></div>
</div>
<div id="ftn4" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref4" name="_ftn4" style="mso-footnote-id: ftn4;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[4]</span></span></a> <span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">3,5 dňa sviatkov nebol možný maloobchodný
predaj už doteraz (Štedrý deň od 12. hodiny, Prvý sviatok vianočný, Nový rok
a Veľkonočná nedeľa), po novom sa má zákaz rozšíriť i na zvyšných 12
sviatkov</span></div>
</div>
<div id="ftn5" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref5" name="_ftn5" style="mso-footnote-id: ftn5;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[5]</span></span></a> Fond
pracovného času 2017: http://calendar.zoznam.sk/worktime-sksk.php<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"></span></div>
</div>
<div id="ftn6" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref6" name="_ftn6" style="mso-footnote-id: ftn6;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[6]</span></span></a> http://www.hlavnespravy.sk/na-vianoce-do-prace-sulik-chce-zrusit-sviatky-vraj-to-zvysi-zivotnu-uroven/849927<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"></span></div>
</div>
<div id="ftn7" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref7" name="_ftn7" style="mso-footnote-id: ftn7;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[7]</span></span></a> http://www.dailymale.sk/articles/mnohosrd-2016-december_4152<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"></span></div>
</div>
<div id="ftn8" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref8" name="_ftn8" style="mso-footnote-id: ftn8;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[8]</span></span></a> https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"></span></div>
</div>
</div>
Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-3495224741629944032016-11-06T23:19:00.001+01:002016-11-06T23:25:19.409+01:00"Chleba si posolím diamantama a ovcím dám lízat smaragdy..."<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:DoNotOptimizeForBrowser/>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]--><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJU6EwGNMUjXKsTM1HOlFKrSaY2YxvTkZdnAMb7AC1u1pHOb4sWsiCrTwZtB_ymftZoicNkQT7v4WguZRaEqWU9V_wJwbPERXrH3qR-U5FFHek5Wv5jMU6woxH8jaRjul_acV_Bh1euNya/s1600/kubatova.png" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJU6EwGNMUjXKsTM1HOlFKrSaY2YxvTkZdnAMb7AC1u1pHOb4sWsiCrTwZtB_ymftZoicNkQT7v4WguZRaEqWU9V_wJwbPERXrH3qR-U5FFHek5Wv5jMU6woxH8jaRjul_acV_Bh1euNya/s320/kubatova.png" width="320" /></a><span style="color: magenta;"><span style="font-size: large;"><b><span lang="SK">Žena ako revolučný subjekt</span></b></span></span><br />
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"><br /></span></span>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Tak ako narastá počet žien v
politike, v dozorných radách či na manažérskych pozíciách, stúpa ich množstvo i
v rozličných občianskych združeniach, verejných iniciatívach a v treťom
sektore. Štatisticky teda určite možno dokumentovať celkový nárast revolučného
entuziazmu a záujmu žien o veci verejné. Feministický sen sa, zdá sa, stáva
realitou... Naozaj?</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: magenta;"><b><span lang="SK" style="font-family: "arial"; font-size: 13.0pt;">Iba zamestnanie...</span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Boje vedené mimovládnymi
organizáciami možno ťažko vnímať ako emancipačné v zmysle snahy o širšiu
spoločenskú zmenu, nakoľko sú pevne späté s určitým </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">zápasom o identitu</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> (práva menšín, práva väzňov, LGBTI a
pod.) vo vnútri konkrétneho ekonomického a politického systému. Takýto projekt
nie je a ani nemôže byť dostatočne ambiciózny, aby sa snažil prekonať sám seba,
aby sa rozšíril, vylial z hrádzí vlastných záujmov a stal sa hlasom širokej
masy (ktorej súčasťou v posledku musí byť i jeho vlastný parciálny záujem,
ktorý sa snaží presadiť). V jednote takéhoto boja, naproti pluralite
čiastkových bojov, vidím podstatu, odlišujúcu emancipačné hnutie od
lobbistickej skupiny. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Tretí sektor však viac pripomína to
druhé... Ich boj nie je skutočne politickým, keďže mnohokrát dokonca dochádza k
presadzovaniu jedného záujmu na úkor iných osôb a práv (viď. organizácie na
ochranu práv nenarodeného dieťaťa a pod.). Navyše, to že určitú agendu
podporuje komunita viacerých ľudí, z nej ešte nerobí samo o sebe verejný
záujem. Stáva sa iba akousi </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">zmnoženou</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> súkromnou vôľou, čo vedel už Rousseau,
keď kritizoval politické strany.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Nakoľko teda nemožno od organizácií
uvedeného typu očakávať viac než len nekonečné </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">imitovanie</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> vlastnej uzavretej identity a
inštitucionalizovanú logiku správania, nezlučiteľnú s revolučným procesom
vyžadujúcim zapájanie stále širších a širších vrstiev spoločnosti, nie je ani
dôvod považovať zapojenie žien do týchto projektov za významné. Nie je v tom
revolučný zámer, je to iba zamestnanie...</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: magenta;"><b><span lang="SK" style="font-family: "arial"; font-size: 13.0pt;">Soľ nad zlato...</span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Kam sa podela Emma Goldman a Rosa Luxemburgová?
Kde zmizli literárne archetypy žien z dielne Maupassanta či Tolstého?</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Nájde sa dnes ešte vôbec nejaká
neúplatná vdova Kubátová z rozprávky <i>Byl jednou jeden král</i>, ktorá bude
vlastným telom brániť hrnček soli pred kráľovskou zvôľou, aby ju potom mohla
rozdať obyčajným ľuďom? </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Absencia takejto bytosti v súčasnom
spoločenskom vedomí je zvlášť paradoxná, ak si predstavíme, koľko percent
najchudobnejších (a teda pre revolúciu najviac perspektívnych) ľudí planéty
tvoria práve ženy... Feminizácia chudoby je dnes významným javom, na ktorý
prvýkrát upozornila Štvrtá svetová konferencia o ženách v Pekingu v roku 1995
so záverom, že až 70% svetovej populácie chudobných tvoria údajne ženy.<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn1" name="_ftnref1" style="mso-footnote-id: ftn1;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[1]</span></span></a></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Dôvodov absencie revolučnej ženy by
určite bolo možné nájsť viacero. Debata na túto tému sa však v rukách mužov
príliš často zvrháva v obscénnu proklamáciu vlastnej biologickej nadradenosti.
Tá môže iba ťažko viesť k pozitívnemu výsledku. </span></div>
<div class="Default" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>S použitím korektnejšieho slovníku
by snáď bolo možné hovoriť o psychických príčinách nezáujmu žien o </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">vec revolúcie</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">, či o určitej </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">predispozícii</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> k duševnej
labilite, ktorá v dôsledku generuje výraznou mierou prosystémovosť jednotlivca,
keďže tento je natoľko ponorený do svojich problémov a do vlastného univerza,
že mu nezostáva síl k politickej akcii. Ak k tomu navyše pridáme ženskú snahu o
obľúbenosť, logicky sprevádzanú chorobnou konformitou, zdá sa, že diagnóza je
na svete... Bez ohľadu na pravdivosť uvedeného sa však opäť strasme
jednoznačných súdov a nepatričných vyjadrení, ktoré odsúvajú nastolenú
problematiku do roviny </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">prírodou danej</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> nevyhnutnosti. Ak sa nechceme zacykliť v
tautológii typu: žena nie je revolučnou, pretože nie je revolučná, musíme
vychádzať z predpokladu, že je plnohodnotným politickým stvorením rovným mužovi.
<span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Akákoľvek asymetria vo vzťahu
k </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">ochote
niečo zmeniť</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> teda musí nutne prameniť zo spoločnosti a systémových nerovností medzi
mužmi a ženami v rámci kapitalizmu - napríklad z utlačivého kultu ženskej
krásy. </span><span class="st">„</span><i><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Prieskumy neustále potvrdzujú, že slobodu väčšiny úspešných, atraktívnych
pracujúcich žien na Západe ako jed zabíja ich tajný „skrytý život</span></i><i><span style="mso-bidi-font-size: 11.5pt;">“</span></i><i><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">:<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>tmavá
žila sebanenávisti, telesných obsesií, hrôzy zo starnutia a straty kontroly,
ktorú živia obrazy krásy.</span></i><i><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 8.0pt;">.. </span></i><i><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Nachádzame sa uprostred vlny protiútoku proti feminizmu, ktorá využíva
obrazy ženskej krásy – mýtus krásy – ako politickú zbraň proti pokroku žien...</span></i><i><span lang="SK" style="font-size: 11.5pt;"> </span></i><i><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 11.5pt;">mýtus je politický, nie sexuálny – históriou v
oveľa väčšej miere hýbu peniaze ako pohlavie. Nízka sebaúcta žien môže mať
sexuálnu hodnotu pre niektorých individuálnych mužov, má však finančnú hodnotu
pre celú spoločnosť. Zlý obraz, ktorý dnes ženy majú o svojom výzore, je v
oveľa väčšej miere zapríčinený potrebami trhu než súperením pohlaví...
Kvalifikácia profesionálnej krásavice udržuje ženy v izolácii. Kolektívna
ženská solidarita na pracovisku by prinútila mocenskú štruktúru zaoberať sa
nákladnými ústupkami, ktoré sú podľa mnohých ekonómov nevyhnutné, ak majú ženy
získať skutočnú rovnosť príležitostí: zariadenia dennej starostlivosti pre
deti, pohyblivý pracovný čas, istotu zamestnania po pôrode a rodičovské voľno.
Mohlo by to zmeniť aj náplň práce a samotnú organizačnú štruktúru.</span></i><span class="st">“</span><a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn2" name="_ftnref2" style="mso-footnote-id: ftn2;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 11.5pt;"><span style="mso-special-character: footnote;">[2]</span></span></span></a><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 11.5pt;"> Teda samotný
ekonomický systém...</span></div>
<div class="Default" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="Default" style="text-align: justify;">
<span style="color: magenta;"><b><span lang="SK" style="font-family: "arial"; font-size: 13.0pt;">Kráska alebo zviera?</span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>S triednym útlakom nežného pohlavia
súvisí taktiež </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">typicky ženská</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> racionalita a pragmatickosť - snaha zabezpečiť sa, hlboko zakorenená v ich
predstavách, či naopak, snaha </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">ukázať to tým chlapom</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">, vyrovnať sa im alebo byť lepšou než
oni... Táto druhá alternatíva sa môže javiť viac feministicky, avšak to je
omyl. Tak povrchná kráska, ako i svedomitá karieristka alebo bezohľadná harpya,
obe budujú svoju identitu ako otvorenú stratu </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">ilúzií o svete</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">. Život je k nim tvrdý, musia byť i ony k
nemu... Na túto tvrdosť niektorých žien potom najčastejšie doplatia iné ženy na
pracovnom trhu. Takto formulovaný postoj sa preto absolútne prieči hodnotám
solidarity a spoločenského pokroku, ktoré musia byť (revolučnému) feminizmu
vlastné. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: magenta;"><b><span lang="SK" style="font-family: "arial"; font-size: 13.0pt;">Subjekt alebo objekt?</span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Pôvodným zmyslom feminizmu bolo,
jednoznačne, učiniť zo ženy ako objektu práv ženu - subjekt práva. Sexuálna
revolúcia priniesla sexuálnu slobodu ženy. Išlo o zbavenie sa tabu ako
kultúrneho nástroja nadvlády mužov - teda o možnosť skrze slobodnú dispozíciu s
vlastným telom v rovine kultúry, sexu a módy (napr. výmena sukne za nohavice
umožňujúce voľnejší a menej zviazaný pohyb<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn3" name="_ftnref3" style="mso-footnote-id: ftn3;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[3]</span></span></a>)
ovplyvňovať ekonomickú podstatu spoločnosti (zbavenie sa existenčnej závislosti
na mužoch a patriarchálne-kapitalistických vzťahoch). Namiesto zmeny: objekt
práv → subjekt práv však možno pozorovať skôr zmenu: objekt práv → subjekt na </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">sexuálnom trhu</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">. Nakoľko trh
odcudzuje bezprostredné výrobné vzťahy, fetišizuje jeho produkty a naopak
spredmetňuje skutočné medziľudské vzťahy, a teda z nás všetkých robí, svojim
spôsobom, prosté objekty nekonečnej reprodukcie kapitálu, možno povedať, že i
dnešné </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">emancipované</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> ženy trh pretvára v komoditu, čím dochádza na pomyselnej </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">emancipačnej osi</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> k návratu od
subjektu k objektu - od vedomého </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">dejateľa</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">, ktorý aktívne vstupuje a formuje okolitý
svet na nevedomého a pasívneho účastníka </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">opakovania každodennosti</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> a statu quo v
spoločnosti.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: magenta;"><b><span lang="SK" style="font-family: "arial"; font-size: 13.0pt;">Remeslo má zlaté dno</span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Táto všeobecná
apatia, toto zmierenie sa, ba či až stotožnenie s rolou pasívneho subjektu
unášaného na vlnách voľného trhu, počúvajúc na slovo jeho príkaz: <i>užívaj si!</i>
je pre súčasnú dobu typickým a vracia bohužiaľ väčšinu žien späť do okov </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">najstaršieho
remesla</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">, pričom ich kupliarom nie je nikto iný ako sám kapitál. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Táto etika - či
skôr estetika - </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">zlatokopiek</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> (spoločnosťou moralisticky odcudzovaná forma správania, ale pritom obecne
akceptovaná v rovine estetiky, viď. presexualizovaná móda, silikónové
implantáty...) má obrovský vplyv na akési </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">kolektívne (ne)vedomie</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> spoločnosti, ktoré
potom ďalej formuje naše osobné názory a presvedčenia. Odraz tejto estetiky je
paradoxne najviac zjavný nie u žien (ktoré sami o sebe zmýšľajú inak, než akými
v skutočnosti sú, a teda mnohokrát menia i samotnú </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">skutočnosť</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> a dokážu prekonať nelichotivý stav svojho
pokolenia), ale u mužov - konkrétne transgender a transsexuálnych jednotlivcov
pri sebaprezentácii na dúhových prideoch... Argument ospravedlňujúci
provokatívnosť a nevkusnú burlesknosť ich prejavu ako protest (proti
spoločenským konvenciám atď.) neobstojí, nakoľko oni/y nevedú boj o zmenu
spoločnosti, ale </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">o uznanie</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> v rámci existujúceho spoločenského zriadenia. To možno dosiahnuť iba
vyvolaním dojmu: </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">sme bežní ľudia ako hocikto iný</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">, nie provokáciou (napokon, ak by sme medzi nimi
urobili anketu o spokojnosti s neoliberálnym režimom, dovolím si tvrdiť, že
odpovede by zneli jednoznačne kladné - sami sú poväčšine príslušníkmi hornej či
vyššej strednej triedy). Myslím, že podstatou ich vystupovania nie je
provokácia, ale práve absolútne prijatie povrchne typizovanej feminity z </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">komixov pre
12-ročných adolescentov</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">, kde sa to len hemží latexom a silikónom...
(typickým príkladom z poslednej doby je uznávaný slovenský dj B-Complex). Ide v
podstate o premietanie vlastných sexistických predstáv o žene a zdeformovaného
obrazu o ženskosti do svojej identity - otázne nakoľko je teda takáto
transsexuálna identita autentická (pôvodná, nezmeniteľná či vrodená) alebo je
dobrovoľne zvolená - jej nositeľ je iba recipientom kapitalistických vzťahov
(sexuálneho trhu).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Ženy, hoc sami tiež podliehajú
spoločenskému stereotypu </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">krásky z magazínu</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">, sa nikdy nedokážu úplne stotožniť so
svojim pokriveným predobrazom. Muži, ktorí sa cítia byť ženami áno, pretože
nimi v samej podstate nie sú.<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn4" name="_ftnref4" style="mso-footnote-id: ftn4;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[4]</span></span></a>
Poskytujú nám teda cenný obraz vžitých predstáv o spoločenskej úlohe ženy v 21.
storočí... A tá sa javí nie príliš lichotivá.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: magenta;"><b><span lang="SK" style="font-family: "arial"; font-size: 13.0pt;">Cherchez l´homme...</span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>To, čo v konečnom dôsledku ale
najviac znižuje spoločenskú úlohu žien a tým ich následne i odrádza od účasti
na revolučnom hnutí je samotné správanie týchto hnutí. Verím, že pomerne často
môže u žien dochádzať k odporu voči </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">maskulinite</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> antisystémových skupín. Nejde iba o
prostú početnú prevahu mužov, ale skôr o spôsob, akým tieto hnutia rozmýšľajú
sami o sebe, v snahe vymedziť sa voči </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">zženštilosti</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> súčasného systému a </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">dekadencii západnej
kultúry</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">, aby skrze myšlienkovú skratku našli údajné spojenie medzi kapitalizmom a
celým ľudskoprávnym diskurzom od 18. storočia (uvedené sa týka tak
ultra-pravicových zoskupení, ako i niektorých hnutí považujúcich sa za ľavicu).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Prostredníctvom tohto článku preto
vyslovujem zároveň kritiku pôvodného DAV-u a davistov, ktorým sa nikdy
nepodarilo pritiahnuť k úzkej spolupráci nežné pohlavie a zostali teda navždy
skloňovaní v mužskom rode... Je najvyšší čas napraviť toto zlyhanie. Nesmie
však ísť o nútené gesto v rovine </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">reprezentatívnych</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> úspechov, ako tomu často vídame u mnohých
politických strán. Nejdeme si napravovať štatistiky, ani PR... Dav nebude
skutočne davom, pokiaľ nezmobilizuje podstatnú časť ženskej populácie a
nepomôže jej nájsť cestu zo slepej uličky individualizovanej </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">účasti</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> na systéme
vlastného ponižovania (žena vykorisťuje ženu), smerom ku kolektívnemu
prekonaniu samotných podmienok tohto poníženia.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span><br />
<br />
<br />
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-spacerun: yes;"><b>Klimeux </b></span></span><br />
<br />
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-spacerun: yes;"><i>vyšlo na internetovej stránke kultúrno-politického magazínu DAV/</i><b> </b></span></span></div>
<div style="mso-element: footnote-list;">
<br clear="all" />
<hr align="left" size="1" width="33%" />
<div id="ftn1" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref1" name="_ftn1" style="mso-footnote-id: ftn1;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[1]</span></span></a> časopis A2
04/2016, s. 18 - 19</div>
</div>
<div id="ftn2" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref2" name="_ftn2" style="mso-footnote-id: ftn2;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[2]</span></span></a> <span style="mso-bidi-font-size: 11.5pt;">WOLF, N. <i>Mýtus krásy.</i> Bratislava :
Aspekt, 2000, s. 13, 57, 64</span></div>
</div>
<div id="ftn3" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref3" name="_ftn3" style="mso-footnote-id: ftn3;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[3]</span></span></a> <span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">v každej patriarchálnej spoločnosti
pozorujeme tieto prvky - typickým je napríklad tzv. foot binding v Číne -
bolestivé zväzovanie chodidiel žien z vyšších vrstiev na zabránenie ich
normálnemu rastu a teda i pohybu žien</span></div>
</div>
<div id="ftn4" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref4" name="_ftn4" style="mso-footnote-id: ftn4;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[4]</span></span></span></a><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> resp. môžu byť iba </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">kultúrnou</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> ženou - ženou, ako výrazom určitého
stereotypu či sociálnej role (ženou pre druhých), nie ženou o sebe. O tejto </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">nemožnosti</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> ženy píše v
podobnom duchu napríklad Gilles Lipovetsky vo svojej analýze vzťahu žien k
pornu: </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Žena v pornografii vlastne neexistuje... pornografická žena je prostým
dvojníkom mužskej sexuality a ich inštrumentálnych fantázií.</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> In: LIPOVETSKY, G.
<i>Třetí žena.</i> Praha : PROSTOR, 2000, s. 40 - v súčasnej kultúre </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">sexi modeliek</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> môže byť teda muž
ženou iba ako </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">pornoherečkou</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"></span></div>
</div>
</div>
Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-64963242560989667022016-11-06T23:10:00.000+01:002016-11-06T23:23:17.936+01:00Trh s konšpiráciami<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:DoNotOptimizeForBrowser/>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj9DiMMfQjAlR3Z4XKTRuEE6dRa2iDC9i9q4UJdsNFVq2YoBNw7WSgaGqkNq8tvox0KueZ2pCkIxM7jiBJs8LXhFshAdI67taN2rgmCkcN_TSzc5MfOudroABZgF86hCdEiUySeWAAL2e1O/s1600/Jules.png" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="239" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj9DiMMfQjAlR3Z4XKTRuEE6dRa2iDC9i9q4UJdsNFVq2YoBNw7WSgaGqkNq8tvox0KueZ2pCkIxM7jiBJs8LXhFshAdI67taN2rgmCkcN_TSzc5MfOudroABZgF86hCdEiUySeWAAL2e1O/s320/Jules.png" width="320" /></a><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Pred nedávnom, v časoch,
keď som ešte úplne nerezignoval na televízne vysielanie, som bol ako TV divák
svedkom nevídaného javu. Na nemenovanom kanáli piatej cenovej skupiny,
vysielajúcom dookola </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">storočné</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> nevydarené seriály z 90. rokov pre
uspokojenie tých najnižších konzumných pudov, som objavil dokument
pojednávajúci o najutajovanejších konšpiráciách a </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">tajomstvách</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> našej doby. Nešlo o výsmech, ani recesiu,
ale úplne objektívny a nezaujatý výklad uvedených teórií... Ako je možné, že
jeden z top mainstreamových kanálov odvysiela film, ktorý by za normálnych
okolností - s istou dávkou bázne, a zároveň heroizmu - zavesil na svoj </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">proruský web</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> tak maximálne
akýsi ultra-alternatívny </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">malodec</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">?</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: #ffe599;"><b><span lang="SK" style="font-size: 14.0pt; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Tri
teórie</span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Núka sa nám niekoľko
vysvetlení:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">a) mocenské, totalitné vysvetlenie - </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">všadeprítomná</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> vládna moc sa cíti ohrozená </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">hlásateľmi pravdy</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> a preto infiltruje
ich kruhy, kooptuje </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">závadný obsah</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">, premieňajúc ho postupne v neškodnú
brečku poloprávd a nezmyslov, ktoré potom ďalej šíri masovými zdeľovacími
prostriedkami medzi ľud ako nákazu. Vytvára tak (dez)informačný smog za účelom
nastolenia chaosu a všeobecnej paranoje. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">b) totalitné vysvetlenie, vedomé si nedostatočnosti zdôvodnenia A - nakoľko
informácie v uvedenom dokumentárnom filme neboli nijak zdeformované v porovnaní
s obsahom </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">najpravovernejších</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> alternatívnych webov, ani neobsahovali žiadne za
vlasy pritiahnuté kydy </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">ufológov</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">, ktoré by iba odbiehali od podstaty
ekonomicko-politickej nadvlády všemocných, je zjavné, že </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">svetovláda</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> úmyselne nezdeformovala obsah týchto
teórií, iba ich vypustila ďalej do sveta a napomohla ich šíreniu... Prečo?
Viera vo </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">svetové sprisahanie</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> bez ohľadu na svoju pravdivosť alebo nepravdivosť
generuje zároveň i fatalizmus, najvyššiu mieru pohodlnosti v ľuďoch, apatiu a
vzdanie sa akýchkoľvek ašpirácií na konkrétnu </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">drobnú</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> zmenu v mene nemožnosti ovplyvniť </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">vyššie</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> geopolitické hry
mocných... Okrem tohto pohodlného ospravedlnenia vlastnej </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">neochoty k politike</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> takáto viera
taktiež nebezpečne kontaminuje morálku, keď vulgarizuje veškeré medziľudské
vzťahy (úplne v súlade s morálkou kapitalistickou) na vzťah </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">kúpno-predajný</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">, keďže podmienkou
utajenia údajnej svetovlády je možnosť </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">kúpiť si každého</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> - vždy a všade. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">c) <u>triedne stanovisko</u>, spochybňujúce absolútnosť </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">spikleneckej</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> moci, berúc na
zreteľ vzťahy výroby v pozadí spoločenských procesov - konkrétne vzťahy
kapitalistické. Moc nadnárodných korporácií (ako základ reálnej svetovlády)
predstavuje akúsi zvrátenú formu </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">zospoločenštenia</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> výroby,<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn1" name="_ftnref1" style="mso-footnote-id: ftn1;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[1]</span></span></a>
ktorú </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">klasický</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> kapitalizmus z hľadiska teórie neuznáva a je mu cudzia, keďže ten túži
zachovať </span><span class="st">archetypálnu</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> spoločnosť drobných výrobcov - podnikateľov.
Preto táto tretia (marxistická) interpretácia vysielania konšpiračných
dokumentov v mainstreamovej TV musí vychádzať z kritiky teórie klasického
kapitalizmu, nie z kritiky jeho neoliberálnych dôsledkov, ktoré vidíme dnes
všade naokolo... To by nás priviedlo iba nazad k vysvetleniu A alebo B a
napokon k obhajobe </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">starého dobrého</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> praprakapitalizmu, vidiac vinu iba v jeho
nadnárodnej </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">deformácii</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Podstatou </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">old school</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> kapitalizmu nie je
centralizovaná moc, monopol, ani plánovanie (to sú len dôsledky), ale naopak -
anarchia výroby, so sklonom nekontrolovateľne rásť. Tento rast možno
najúčinnejšie podporiť dobývaním nových trhov, avšak nakoľko v súčasnosti už
nové teritóriá nie sú k dispozícii, je nevyhnutné vytvárať stále nové </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">trhy</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> vo forme novo
vymyslených potrieb ľudí - spotrebiteľov, ktoré následne generujú celú škálu
obchodovateľných vzťahov... Na tému konšpiračných teórií sa uvedené hodí
dokonale. Dopyt po konšpiráciách musí logicky vyústiť v ponuku konšpirácií...
Nebolo by úplne namieste použiť Leninovo </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">podobenstvo o povraze</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">,<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn2" name="_ftnref2" style="mso-footnote-id: ftn2;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[2]</span></span></a>
nakoľko tým by sme priznali vysielaným konšpiračným teóriám pravdivostnú
hodnotu, pričom tá v danom prípade vôbec nehrá rolu. Jednoducho, kapitalizmus a
konšpiračné teórie sa vzájomne zbožňujú a vyrábajú pre trh </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">konšpiračné
produkty</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: #ffe599;"><b><span lang="SK" style="font-size: 14.0pt; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Občiansky
monopol vs. spotrebiteľská pluralita</span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Stretol som sa tiež s
názorom: </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Konečne to niekto vysiela a máme teda možnosť dostať sa k informáciám aj
inak, než len cez úbohé internetové weby... v USA majú množstvo alternatívnych
médií a televíznych staníc, takže človek má naozaj možnosť si vybrať, čo bude
sledovať a čomu veriť.</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> Tento proklamovaný </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">výber</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> dokonale ilustruje falošnú hodnotu
informácií, ktoré dennodenne konzumujeme. Kapitál inscenuje </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">názorové spektrum</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">, aby zakryl </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">prozaickú</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> realitu, čo sa za
týmto spektrom skrýva: totižto vzťah predajcu a spotrebiteľa. Musí napríklad
vylúčiť každú </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">odchýlku</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> od politicky-korektného štandardu vo verejno-právnej televízii - nie
preto, že by sa ňou cítil ohrozený - ale aby následne nechal vzniknúť množstvu
alternatívnych médií; aby vytvoril umelý rozpor medzi oficiálnym a
alternatívnym a dovolil tak drobným </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">výrobcom informácií</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> zarobiť dvakrát... (namiesto toho, aby
umožnil všetkým názorovým prúdom spoločnú debatu na jednom </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">fóre</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">).<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn3" name="_ftnref3" style="mso-footnote-id: ftn3;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[3]</span></span></a>
V tom spočíva fundamentálny a nezmieriteľný rozdiel medzi občianskou účasťou na
veciach verejných a </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">účasťou</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> spotrebiteľskou... Voľba občana je
slobodná. Voľba spotrebiteľa je vopred podmienená ponukou, ktorá teda i
limituje </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">hranice možného</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">.<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn4" name="_ftnref4" style="mso-footnote-id: ftn4;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[4]</span></span></a>
Občan rozhoduje o svojom živote. Spotrebiteľ rozhoduje iba o svojom produkte.
Občan môže zmeniť systém. Spotrebiteľ ostáva uväznený v medziach kapitalizmu,
nakoľko si </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">kupuje rozličnosť</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> - svojím spôsobom teda </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">volí</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> - avšak z tovarov rozličných predajcov...
Slovami Julesa z Pulp Fiction: nie je to hra na rovnakom ihrisku, nie je to ani
rovnaká liga, je to úplne iný šport!</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: #ffe599;"><b><span lang="SK" style="font-size: 14.0pt; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Obecná
pravda vs. súkromné privilégium</span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Konšpiračná teória ako
určitá informácia môže predstavovať nie len tovar určený na masový predaj, ale
tiež naopak tzv. tovar pozičný, poskytujúci jeho vlastníkovi vedomie
exkluzívneho postavenia, statusu, ktorého nositeľom je iba on a hŕstka ďalších </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">prebudených</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">. Tento opojný
pocit, bytostne opozitný voči skutočnej a pravej podstate Informácie ako obecne
zdieľaného statku, je pocitom vlastníckym. Je to iba súkromná túžba </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">stelesnená</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> vo (verejnej?)
informácii. Ak by sa ale konkrétna konšpiračná teória ukázala byť pravdivou a
jej obsah sa začal masovo šíriť medzi ľudí, neprestala by byť práve takýmto
pozičným tovarom? Akiste áno... Avšak je veľmi pravdepodobné, že by čoskoro
niekto prišiel s jej </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">updatovanou</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> verziou (nepravdivou), iba pre svoje
uspokojenie a s cieľom rozbiť nastolenú spoločenskú jednotu alebo prípadné
revolučné hnutie a jednotný jazyk, nakoľko jeho pohnútkou k neustálemu </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">hľadaniu pravdy</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> nie je pravda
samotná, ale privilégium, ktoré mu z jej </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">poznania</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> plynie.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: #ffe599;"><b><span lang="SK" style="font-size: 14.0pt; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Interstellar</span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Spochybňovať treba...
Spochybňovanie a skepticizmus voči všetkým </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">osvedčeným</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> pravdám je dozaista základom
karteziánskeho myslenia. Avšak to večné konšpirátorské </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">cui bono</span><span class="st">“</span><a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn5" name="_ftnref5" style="mso-footnote-id: ftn5;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[5]</span></span></a><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> jednak neberie v potaz existenciu náhody
či možný nezamýšľaný následok určitých činov a navyše, namiesto hľadania cesty
k pravde a poznaniu, diskvalifikuje dopredu každý svetonázor tým, že mu prizná
iba druhotnú úlohu. Prvotný význam má vždy preň </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">záujem</span><span class="st">“</span><a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn6" name="_ftnref6" style="mso-footnote-id: ftn6;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[6]</span></span></span></a><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> v pozadí svetového diania... Takto
vytvorená šedá realita, zbavená akéhokoľvek humanizmu neberie vôbec do úvahy,
že činy, myšlienky a idey predstavujú určité sociálne fakty,<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn7" name="_ftnref7" style="mso-footnote-id: ftn7;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[7]</span></span></a>
zbavujúce sa postupne závislosti na svojich tvorcoch. Tento ich nadindividuálny
charakter, presahujúci jednotlivca, z nich činí nezávislé idey s vlastnou
autonómiou, otvorené rozličným výkladom, avšak nehodné prostého odsúdenia<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>- iba kvôli ich autorovi. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Práve spomenutá
diskvalifikácia niektorých myšlienok - a tým pádom všetkých myšlienok (resp.
ideí ako takých) zo strany konšpiračných teoretikov je až nápadne v súlade s
postmodernou dekonštrukciou každej veľkej myšlienky, každého významu, ktorý
musí byť </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">rozobratý</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">, </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">zbúraný</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> v mene zábavy alebo v mene slobody, nakoľko v súčasnosti neexistuje
(symbolická) autorita, ktorá by celý systém znakov držala pokope, keďže sme
údajne dospeli </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">na koniec dejín</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">, čo v preklade neznamená nič iné, ako oprášenie
nihilistického hesla <i>No Future</i>. Niet budúcnosti, nepotrebujeme preto
žiadne idey, skončila sa doba </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">veľkých rozprávaní</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> a príbehov o lepšom svete... Je len kapitál,
jeho potreby a my všetci ako jeho nekoneční a nenásytní konzumenti. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Svet konšpiračných teórií
tento neutešený obraz neoliberálnej súčasnosti nijako nenapáda, nepodvracia, ba
naopak, je jeho pevnou súčasťou... Dopúšťa sa </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">sprízemňovania</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> reality, hrubo vulgarizuje všetky </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">vznešené</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> ašpirácie ľudstva
či humanistické posolstvo vied a pokroku. Práve na tento </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">vyprázdňovací</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> dopad konšpiračných teórií výborne
upozorňuje vo filme Interstellar režisér Christopher Nolan, keď v scéne v škole
učiteľka vysvetľuje hlavnému hrdinovi - skúsenému vesmírnemu harcovníkovi NASA,
že Američania nikdy nepristáli na Mesiaci a že išlo iba o obratný geopolitický
trik s cieľom ekonomicky oslabiť Východný blok... Tento dystopický obraz
budúcnosti, v ktorej sa za vlasy pritiahnuté pseudo-teórie stávajú súčasťou
oficiálnej doktríny tak, zdá sa, dokonale vystihuje neskorý neoliberalizmus, v
ktorom je </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">zakázané snívať</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">. Vzniká tak akási </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">udržiavacia</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> spoločnosť bez poetiky či </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">romantizmu</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> (jeden z učiteľov
vo filme priamo označil nastupujúcu generáciu za udržiavaciu, keďže má iba
preklenúť - navždy trvajúce - nepriaznivé obdobie), cieľom ktorej už môže byť
zrejme len nekonečná reprodukcia kapitálu.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Určite nebolo úmyslom tohto článku vyvolávať konfrontáciu alebo
nepriateľstvo voči kriticky zmýšľajúcim ľuďom, ktorí občas zablúdia i do sféry
konšpiračných teórií. Je jasné, že súčasný systém je schopný označovať čokoľvek
v nesúlade s ním za </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">konšpiráciu</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">. Skôr som chcel upozorniť na niektoré
úskalia alebo hranice určitého </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">spôsobu myslenia</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">, ktorý je ochotný, v mene </span><span class="st">„</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">odhalenia</span><span class="st">“</span><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> pozadia
historických udalostí, spreneveriť sa Udalosti.<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn8" name="_ftnref8" style="mso-footnote-id: ftn8;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[8]</span></span></a></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><b>Klimeux </b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><i>vyšlo na internetovej stránke kultúrno-politického magazínu DAV/ </i></span></div>
<div style="mso-element: footnote-list;">
<br clear="all" />
<hr align="left" size="1" width="33%" />
<div id="ftn1" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref1" name="_ftn1" style="mso-footnote-id: ftn1;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[1]</span></span></a> <span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">výroba sa nutne stáva viac a viac
spoločenskou v každom systéme, aj kapitalistickom, nakoľko z hľadiska
produktivity, ekológie či úspory času je neefektívne vyrábať v malom; avšak
výsledky tejto spoločnej práce sú ľuďom umelo odňaté vlastníkmi korporácií -
teda spoločenská výroba vs. jej nelogické súkromné vlastnenie</span></div>
</div>
<div id="ftn2" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref2" name="_ftn2" style="mso-footnote-id: ftn2;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[2]</span></span></span></a><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> známy Leninov výrok: <span class="st">„</span>kapitalista
ti predá aj povraz, na ktorom ho obesíš<span class="st">“</span></span></div>
</div>
<div id="ftn3" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref3" name="_ftn3" style="mso-footnote-id: ftn3;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[3]</span></span></span></a><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> Podobný jav napríklad pozorovať pri
politických stranách (ktoré sa už dnes napokon viac podobajú PR marketingovým
produktom, než reprezentantom vôle časti populácie). Súčasný systém namiesto
podpory <span class="st">„</span>demokratického monopolu<span class="st">“</span> -
tzn. existencie iba jednej strany, uprednostňuje radšej <span class="st">„</span>spotrebiteľskú
pluralitu<span class="st">“</span> viacerých strán, pričom koncept jednej strany
považuje za nedemokratický (on skutočne vo svojej historickej realizácii
nedemokratickým bol, avšak to neznamená, že do budúcna<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>nemôže byť demokratizovaný). Ignoruje tak
zásadný význam <span class="st">„</span>systému jednej strany<span class="st">“</span>,
ktorý z filozofického hľadiska spočíva v zrušení politických strán ako takých.
Táto strana je v podstate hnutím, akousi <span class="st">„</span>anti-stranou<span class="st">“</span> oproti chápaniu strán v buržoáznom zmysle - existuje už teda
naďalej iba ako spoločná <span class="st">„</span>agora<span class="st">“</span>,
na ktorej sa demokraticky a rovnoprávne účastnia všetci bez rozdielu, nakoľko
nič mimo nej nejestvuje.</span></div>
</div>
<div id="ftn4" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref4" name="_ftn4" style="mso-footnote-id: ftn4;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[4]</span></span></span></a><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> Téma verejného priestoru a účasti na ňom
- z pozície občana a z pozície spotrebiteľa, je kvalitne rozobratá napr. v
knihe: POSPĚCH, P. <i>Od veřejného prostoru k nákupním centrům.</i> Praha :
SLON, 2015.</span> </div>
</div>
<div id="ftn5" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref5" name="_ftn5" style="mso-footnote-id: ftn5;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[5]</span></span></span></a><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> latinská fráza, znamenajúca <span class="st">„</span>v čí prospech?<span class="st">“</span></span></div>
</div>
<div id="ftn6" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref6" name="_ftn6" style="mso-footnote-id: ftn6;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[6]</span></span></span></a><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> Záujmom nemám na mysli triedny záujem ako
určité objektívne dané ekonomické postavenie v procese spoločenskej výroby a z
neho plynúce potreby - v zmysle marxistickej terminológie, ale záujem ako
vedomú, často zlomyseľnú a spikleneckú pohnútku alebo túžbu, produkt vôle
jednotlivca - v zmysle konšpirátorskej terminológie.</span></div>
</div>
<div id="ftn7" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref7" name="_ftn7" style="mso-footnote-id: ftn7;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[7]</span></span></span></a><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> Durkheimova koncepcia <span class="st">„</span>sociálnych
faktov<span class="st">“</span> In: KELLER, J. <i>Dějiny klasické sociologie.</i>
Praha : SLON, 2010, s. 232</span></div>
</div>
<div id="ftn8" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref8" name="_ftn8" style="mso-footnote-id: ftn8;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[8]</span></span></span></a><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> Udalosť s veľkým U - filozof Alain Badiou
tak nazýva každý špecifický moment v histórii, zvestujúci nový režim Pravdy -
keď sa z nemožného stáva možné (napr. Parížsku komúnu alebo Októbrovú
revolúciu), ktorý znamená viac zo symbolického, dlhodobého hľadiska, ako z
hľadiska bezprostredne dobového. <span class="st">„</span><i>Bez zázemia
militantných sympatizantov, ktorí revolúcii zostávali verní aj po tom, čo
prvotná vlna nadšenia opadla, by sa do dejín zapísala nanajvýš ako séria
ľudových vzbúr z leta a jesene 1917... Udalosti Pravdy sa však je možné tiež
spreneveriť... Existujú tri modality sprenevery: 1) tváriť sa, že k ničomu
nedošlo, ako by sa jednalo o nevýznamnú epizódu (reakcia utilitárskych
liberálnych demokracií - </i>a taktiež konšpiračných teoretikov<i>); 2) falošná
imitácia (inscenovanie fašistickej konzervatívnej revolúcie ako
pseudoudalosti); 3) prostá redukcia Udalosti na nový pozitívny systém Bytia
(stalinizmus)</i><span class="st">“</span> In: ŽIŽEK, S. <i>Jednou jako tragédie,
podruhé jako fraška.</i> Praha : Rybka Publishers, 2011, s. 140</span></div>
</div>
</div>
Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-91647092840932186622016-11-06T22:53:00.001+01:002016-11-06T22:53:54.088+01:00Charita a hľadanie spravodlivosti<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:DoNotOptimizeForBrowser/>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgBGQi1ctxX-8zTzAC1sMDClC18PiDRqRcnT0_eaIYp_mUXjen5DbHbp1bnPHt8A-LdnzdBoACX7fQci0tGh12isXsAWjBhMP5K_vY9DkS6kakhO74rRzog9fkFqpFIi9nsoAcdbORjYHHD/s1600/charita.png" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="213" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgBGQi1ctxX-8zTzAC1sMDClC18PiDRqRcnT0_eaIYp_mUXjen5DbHbp1bnPHt8A-LdnzdBoACX7fQci0tGh12isXsAWjBhMP5K_vY9DkS6kakhO74rRzog9fkFqpFIi9nsoAcdbORjYHHD/s320/charita.png" width="320" /></a><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>„Neprispejete na podporu
svalových dystrofikov?“ „Pomôžte zachrániť hladné deti v Sudáne!“ „Pošlite SMS
v tvare Hodina_detom na číslo...“ „Kámo, nemáš 50 centov, chýba mi na vlak“ </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Forma žiadania finančnej
pomoci od ľudí má mnoho podôb, jej obsahom je však vždy presne to isté -
zdelenie, ktoré by sa dalo zhrnúť asi ako: „pomôž práve mne, ja som ten, ktorý
je toho hoden, vyber si ma!“</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Jedinou možnou odpoveďou
na neustávajúce otázky a nastavené dlane, je holé konštatovanie, ktoré zamkne
ústa všetkým pracovníčkam neziskových organizácií, študentom so žltými
kvietkami, ako aj „dobrým anjelom“ - že už som zaplatil dosť - prostredníctvom
daní a odvodov...</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Skôr než sa po tomto
výroku stanem terčom obvinení a verejného opovrhnutia, rád by som uviedol
niekoľko argumentov, prečo zastávam názor, že je charita nedostačujúca (niekedy
až priamo nežiaduca) ako spôsob riešenia sociálnych problémov. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Pomoc druhému v núdzi je
samozrejme prejavom solidarity a ako taká nemôže byť vo svojej podstate zlá.
Rovnako tak nemožno tvrdiť že by charita v najzákladnejšej rovine nebola
ľavicovou. Spolu s rozmachom sociálneho štátu v 20. storočí je však treba
revidovať aj vlastné postoje voči charite... Pôvodné charitatívne úlohy cirkvi
postupne prevzala moderná spoločnosť a jej sociálne mechanizmy, prostredníctvom
ktorých sa stará o chorých, znevýhodnených a slabších. Štát výlučne trestajúci,
charakterizovaný represiou, vychádza z brán moderných dejín ako štát
opatrovateľský a sociálne angažovaný. Výdobytky ako zákonník práce, systém
vyplácania dôchodkov či investície do zdravotnej starostlivosti a na výskum
liečby chorôb, tu nie sú od večnosti (a súdiac podľa neoliberálnych politických
trendov posledných rokov, ani na veky nebudú...).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>V solidárnej spoločnosti
tak už jednoducho nie je viac miesto pre charitu. Tá je ideologicky ďalej
zdôvodniteľná už jedine čisto pravicovým spôsobom uvažovania... Áno, jednému
finančne pomôžeme, možno i zachránime život. Ale koľkých tým zabijeme? Koľkých
okradneme? Neprináleží naša pomoc rovnako tak im ako prvému? Pre pravicu je
však hodný pomoci iba ten kto „na sebe pracuje“, kto je „schopný“; v prípade
najchudobnejších ten, kto je schopný si vyžobrať, prípadne - v ešte
perverznejšej forme - ten, kto na ulici predáva časopis Nota Bene a je ochotný
sa nechať ponížiť a vmanipulovať do role „bezdomovca – podnikateľa“. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Kritériá a meradlá tohto
„makania na sebe“ sa samozrejme vždy spolu s určitou dobou menia a za
spoločensky užitočné sa v tej ktorej epoche môže považovať rozličné správanie.
Rovnako tak sa teda menia i náhľady na to, čo je spravodlivé, čo je zaslúžené a
čo už nie.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Skutočná univerzálna
spravodlivosť však nepozná posudzovanie takéhoto druhu. Nedáva len jednému,
nevyberá si, ani nelosuje šťastlivcov, ktorým bude nadržiavať. Pozná iba
človeka ako dôstojnú bytosť. A ľudia sme predsa všetci rovnako.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Okrem toho, že je charita
bytostne elitárska a diskriminačná, možno voči nej vzniesť i ďalšie obvinenia.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Predovšetkým legitimizuje
súčasný stav vecí na našej politickej scéne, keď všetky sociálne a existenčné
problémy ľudí vydáva v jednom „almanachu“ pod spoločným názvom „Zlá doba“ či
„Ťažké časy“, kamuflujúc tak ich pravú systémovú podstatu a upriamujúc
pozornosť iba na potrebu individuálnej pomoci jednotlivcom, ktorí sa v takejto
situácii ocitli. Navyše, možno povedať, že kapitalizmus ekonomicky potrebuje
charitu, aby aspoň časť ľudí - potenciálnych spotrebiteľov - vytiahla z
najhoršej biedy a obnovila tak ich kúpyschopnosť. Pomoc druhým tak nadobúda
namiesto etického rozmeru, rozmer čisto ekonomický a v konečnom dôsledku nie je
o nič lepšia než bohapustý konzumerizmus, obhajoba imperiálnej politiky, či
hociktorý iný neduh dneška. Jednoducho, či chceš byť samaritán alebo hedonista,
musíš sa prispôsobiť potrebám kapitálu...</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Zároveň i samotný človek,
charitatívnou pomocou oblažený, prestáva viniť zo svojej mizérie kapitalizmus,
ba čo viac, začne v ňom prevládať pocit vďaky k systému, ktorý ho najprv
ekonomicky zničil, aby mu vzápätí niečo milostivo podaroval, či požičal za
úžernícky úrok... <span style="mso-tab-count: 1;"> </span>V najbizarnejšej podobe
potom jednotlivec začne takýto systém uctievať, podvolí sa jeho logike a
blažene si hovie vo svojej biede a špine bezdomovca, pod ochrannými krídlami
zahraničných turistov, ktorí mu denne nahádžu viac milodarov než by zarobil
produktívnou prácou. Taký človek sa potom naozaj stáva asociálom; nie však
kvôli nepravidelnému styku s mydlom (povedané slovníkom krajne pravicového
populistu), ale kvôli ignorácii a popretiu základnej úlohy človeka, či
všeobecne povedané - rezignáciou na humanizmus. Osobne som zažil, ako sa
inteligentný, sčítaný bezdomovec môže namiesto revolučného radikalizmu uchýliť
až k extrémnemu šovinizmu - snahe vyhnať zo svojho mesta cudzích bezdomovcov,
ktorí mu kradnú prácu (?). Nech si vraj žobrú doma! Nech žije polícia!
Malomestské názory strednej triedy zrejme presakujú až do najnižších vrstiev.
Doteraz som popravde netušil, že existuje i takáto obscénna forma
kapitalistickej konkurencie - trh žobrákov... Ten získava intenzívnu materiálnu
podporu predovšetkým vďaka „dobrodincom“ rozdávajúcim almužny, ktorí veria, že
robia správnu vec. Iní, menej idealisticky založení, zasa tak konajú iba preto,
aby uľahčili svojmu svedomiu. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>S tým súvisí ďalší zásadný
neduh charity - korumpuje morálku; ako inak, opäť na oboch stranách - dávajúcej
i prijímajúcej. Donor má potrebu všemožne medializovať svoj „spasiteľský“ čin,
čo následne nielenže vyvoláva pochybnosti o jeho skutočných pohnútkach k
pomoci, ale núti i ostatných podieľať sa na charitatívnej činnosti (hoc sami
nechcú alebo už pomáhajú skryte a nezištne) pod hrozbou ostrakizácie, vylúčenia
a odsúdenia zvyškom spoločenstva, ktorí si už medzičasom pripli na kabát narcis
či odznak Unicef. Na obdarovaných zasa necháva charitatívna pomoc trvalú škvrnu
úlisnej pretvárky, konformity a úslužnosti k tým, ktorí im prispeli alebo
existuje vysoká pravdepodobnosť, že by prispieť mohli. Ten, kto automaticky
pristupuje k iným ľuďom ako k potenciálnym darcom, pripravuje sa o možnosť
nadviazania akéhokoľvek hlbokého vzájomného vzťahu s druhým človekom. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Práve táto amorálnosť
pramení z nemožnosti (alebo neochoty, či neschopnosti) dnešnej spoločnosti
zabezpečiť sociálnu pomoc pre každého, čím sa opäť vraciame na začiatok - k
individualistickému a elitárskemu charakteru milodarov. Ten je potrebné
rozobrať ešte z iného uhlu pohľadu než je len prostá diskriminácia väčšiny
sociálne vylúčených z hmotnej pomoci. Ide predovšetkým o hrozbu, ktorá
rozvracia našu spoločnosť a všetky jej demokratické mechanizmy ako celok...
Hrozbu, ktorá na seba berie masku ľudskosti, ale pritom je len súkromníckou,
partikularistickou „feudálnou“ praktikou - milosrdenstvom, ktoré sa zvrháva na
zvôľu jednotlivca „dám – nedám“, od ktorej závisia životy biednych... Sociálne
otázky patria v spoločnosti označujúcej samú seba za demokratickú,<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>na popredné miesto vo verejnej diskusii, vo
verejnom boji, vo verejnom živote. Iba vybudovanie samotného „zmyslu pre
verejno“ - angažovaného zápalu ísť šíriť polemiky medzi obyčajný ľud, trvalo
Európe stáročia... Nenechajme si teraz demokraciu vziať pochybnými
neoliberálnymi metódami - od charity ako súkromnej sociálnej pomoci, cez
rozhodovanie rodičov, či pošlú svoje dieťa do školy, až po súkromné väznice...
Sféra „verejného“ sa pomaly ale isto vytráca a my sa vraciame do stredoveku,
kde ako dediční páni na svojich lénach vládnu Penta a J&T, ochotní utratiť
občas pár zlatých na svojich poddaných - ako dobré gesto.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>To je moja obžaloba
charity, ktorú vznášam. Je diskriminačná, elitárska, legitimizujúca systémové
násilie, ktoré v súčasnosti vládne. Je korumpujúca a partikularistická. Ale
najhoršie na nej je, že i cez to všetko musíme dať, musíme pomôcť, lebo je to
ľudské. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Neľudské sú ale životné
podmienky tých, ktorí charitu potrebujú. Zlepšiť tie, predstavuje prvý krok na
ceste k jej odstráneniu.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><b>Klimeux </b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><i>vyšlo v 0. čísle kultúrno-politického magazínu DAV/ </i></span></div>
Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-66170004200273683012016-11-06T22:42:00.000+01:002016-11-06T22:42:17.176+01:00Dialektika ľudských pudov<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:DoNotOptimizeForBrowser/>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgPYJ3NkpvcREZgt4d5UAxTD6v1SnkD5Ce90LGEeXFrEFrewav1WgvAVxA0BUOew4MXneODhX39CsIXODh95f3DIQ29MNxkYdtQw7h4f4Fdb31DWmYK_qWVZSim0QMuhHFsOyW5_i56un8u/s1600/stopa.png" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="149" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgPYJ3NkpvcREZgt4d5UAxTD6v1SnkD5Ce90LGEeXFrEFrewav1WgvAVxA0BUOew4MXneODhX39CsIXODh95f3DIQ29MNxkYdtQw7h4f4Fdb31DWmYK_qWVZSim0QMuhHFsOyW5_i56un8u/s200/stopa.png" width="200" /></a><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Kde neexistuje rozum a slobodná vôľa, dominuje
všade v prírode pud.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Ba navyše, dominuje často vo viac či menej skrytej podobe i tam, kde
zdanlivo zavládol poriadok nastolený ríšou rozumu... </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Úvahy nad tým, do akej miery je (alebo má byť)
ľudská racionalita brzdou pudov či naopak - ich chladne účelovým katalyzátorom,
možno ťažko hodnotiť inak, než ako odbiehajúce od podstaty, keďže odmietajú
reflektovať prostú skutočnosť, že pudová sféra je, vždy bola a bude súčasťou
človeka. Snaha zbaviť sa pudov, prekonať ich alebo ignorovať bude vždy
utopickou - ani nie tak kvôli neuskutočniteľnosti v praxi (rozličné metódy
vymývania mozgu či pokusy s drogami už v minulosti údajne prebiehali), ako skôr
z dôvodu popierania toho, čo z ľudskej bytosti naozaj človeka robí. Možno v
budúcnosti vytvoríme syntetický život, ktorý predčí svojho strojcu, ba dokonca
nahradí, ale to už nebude kapitola písaná rodom homo... Preto by sme mali brať
pudovú stránku v úvahu a vysporiadať sa s ňou spôsobom nie negativistickým, ale
dotvárajúcim našu osobnosť.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Taký prístup v kultúre podľa môjho doteraz
najlepšie sprostredkovala našincovi moderná česká literatúra dvadsiatych,
tridsiatych rokov, na ktorú nadviazali i slovenskí tvorcovia ako Novomeský či
Válek. Tí sa nikdy nevyhýbali pudovosti či erotičnu utiekajúc sa niekam do
„duchovných sfér“, ale dokázali prepojiť pud s rozumom v spoločnom emancipačnom
ťažení (To však nie vždy dostatočne ocenila mocenská garnitúra, navonok
nositeľka progresívnych ideí, prepadajúca puritánskym zlozvykom „obrany
mravnosti“. Tento súboj autora s byrokraciou našťastie nie vždy dopadol v
prospech „mravokárcov“, ako dokladá príklad M. Váleka, ktorý s vtipom ubránil
nahú ženu na obale básnickej zbierky výsmešnými slovami adresovanými svojmu oponentovi:
„<i>Netušil som, že súdruh tajomník verí, že komunisti sa rozmnožujú
opeľovaním.</i>“). Súčasná pop-kultúra<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>komerčných blockbusterov plná maskulinity, rýchlych áut, litrov krvi a
krásnych žien, naproti tomu vytvára obraz odlišný, hoci formálne iba nadväzujúci
na trend „búrania tabu“. Prvoplánovo útočí na pudovú podstatu divákov za účelom
zisku, a zároveň im hovorí s ironickým odstupom voči sebe samej: to nie je
naozaj, to sme pre vás pripravili iba dve hodiny zábavy, aby sme ukojili vaše
skryté chúťky - čím vzniká dojem, že návrat do reality musí byť nevyhnutne
sprevádzaný odriekavým zatratením pudu v mene rozumu, ktorých role sa môžu len
príležitostne na chvíľu vymeniť - ak to systém jedincovi milostivo ponúkne - v
kine, v krčme, v spálni, u porna. Tak sa buduje poslušnosť. Okrem disciplinácie
jednotlivca má táto forma manipulácie ešte hrozivejší rozmer - falošne
odčleňuje v ľudských mysliach pud a rozum, vytvára dualitu, ktorá nás stavia
nesprávne pred možnosť voľby „buď – alebo“ a tým nám znemožňuje poznanie
skutočnosti. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Ešte závažnejší dosah na ľudské jednanie však má
premýšľanie samotných inštinktov, končiace sa prevažne zjednotením celej
pudovej stránky človeka v pude sebazáchovy, ako najvyššom, prapôvodnom
činiteľovi, ktorý formuje dejiny života od počiatku a ktorý sám reprezentuje
komplexitu rozličných pudov.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Filozofia sa s ním vždy zmierovala rozdielnym
spôsobom - či už negatívnou optikou ako helénski myslitelia, snažiaci sa zbaviť
svoj život zbytočných emócií či afektov a dosiahnuť tak stav pokoja a
blaženosti; ďalej ako kresťanstvo so svojím altruizmom; alebo vnímala tento pud
pozitívne ako čosi prirodzené a ľudské renesančne obracajúc pozornosť z Boha na
človeka so všetkým, čo k tomu patrí; či pohŕdajúc „morálkou slabých“ ako je
tomu u Nietzscheho konceptu nadčloveka - a napokon vo fašizme ako spojení
empirizmu subjektivizujúceho poznanie na individuálnu skúsenosť a perverzne
poňatej induktívnej vedy, ktorá odpozorovala, tak ako to robil pred stáročiami
Francis Bacon, zo správania zvierat určitú všeobecnú násilnú črtu a
abstrahovala z nej „právo silnejšieho“.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Pud sebazáchovy naozaj núti často človeka ku
konfrontácii, v ktorej víťazí silnejší. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Rovnako tak však núti „slabších“ spojiť svoje sily proti „silnejšiemu“ s
cieľom vyhnúť sa konfrontácii alebo ju presunúť na bezpečnejší terén, kde budú
silnejšími oni.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Takto vymedzená „účelová spolupráca“ a
inštrumentalizácia jednotlivcov degradovaných na „nástroje sily“, je však v
nesúlade s chápaním človeka ako bytosti sociálnej. <i>Človek ako tvor
spoločenský</i>, to nie je len predvolebná fráza sociálnych demokratov. Pôvodnú
krutosť (alebo skôr len nevyberavosť) prírody dokáže človek prekonávať -
napriek tomu, že sama stále drieme kdesi v jeho hrudi - a práve vďaka tomu
prekonáva a povyšuje i ju samú prostredníctvom svojho konania. V tom tkvie
skutočná „dialektika prírody“. Čím iným by toto prekonanie človek uskutočnil,
keď nie prácou? A práca má dokázateľne spoločenský charakter.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Čo však uvedené vypovedá o postoji, ktorý treba
zaujať k pudom?</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Núkajú sa nám tri principiálne postoje (odlišné od fašizmu):</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">a) Ignorácia sociálnej úlohy človeka, redukujúca solidaritu na spoluprácu
„za určitým účelom“, ktorá je občas užitočná pre všetkých zúčastnených, ale je
pravidlom iba do tej miery, do akej sa im to hodí. Môže byť podmienená
historickými okolnosťami v nejakej epoche či daná špecifickým postavením
určitej triedy (ekonomickou základňou) alebo skupiny obyvateľstva (symbolickou
jednotou).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">b) Menej vulgárna snaha o skĺbenie „účelovej kooperácie“ so spoločenským
poslaním človeka a jeho práce. Táto koncepcia však môže byť často, v mene
prekonávania prírody i seba samého, nepriateľská k pudom - a teda obnovovať
staré „sparťanstvo“, či až puritánske odriekanie „svetských radostí“ a nadvládu
superega, vyššieho mravného princípu, čo napokon paradoxne vyústi vo fetišizmus
a sadistickú „slasť“ z upierania pudovej slasti sebe aj iným. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">c) Koncepcia zohľadňujúca i pudovú stránku tým, že oproti pudu sebazáchovy
stavia „pud solidarity“, princíp spolupráce, ktorý dokáže vysledovať v prírode
- živočíšnej i ľudskej (v histórii). Prízemne účelové priateľstvo medzi ľuďmi
je tak pretvorené v priateľstvo inštinktívne.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Rozpor medzi danými troma názormi je zdanlivý a v
skutočnosti jeden logicky prechádza v nasledujúci, pričom tretí predstavuje
syntézu dvoch predošlých. Dopúšťa sa však, podľa mňa, jednej chyby.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Dialektika ako veda o všeobecnej spojitosti javov
nás učí, že nemôže existovať niečo „iné“, od podstaty absolútne „odlišné“.
Protiklady vyústia v novú jednotu a z jednoty taktiež vyvstali. Dichotómiu
„zlého“ pudu sebazáchovy a „dobrého“ pudu súnáležitosti formuloval už J.J.
Rousseau, keď uviedol, že pozoruje dve zásady predstihujúce rozum - jedna nás
núti zaujímať sa o sebazáchovu a svoj blahobyt, druhá nám vnúka prirodzenú
averziu pri pohľade na hynúceho alebo trpiaceho človeka. Rousseau však vo
svojich vývodoch nepoužíval dialektickú metódu.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Vytvorenie schémy dvoch proti sebe stojacich pudov
nie je úplne šťastným riešením, i keď chápem, že človek môže ťažko uvažovať
inak, než v opozitách. Ak už dualizmus, tak radšej Freudov - ten dal vzniknúť
koncepcii pudov Eros a Tanatos - princípu života a princípu smrti. Keď
poodstúpime stranou a „prevedieme“ Rousseauom vymedzené inštinkty do schémy
Freudovej, zistíme, že sa oba nachádzajú na strane života, čím padá ich
zdanlivá odlišnosť a do popredia vystupuje totožnosť a jednota.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Tým sa vraciame späť na začiatok konštatovaním, že
existuje iba jeden hlavný inštinkt - sebazáchova. Teraz však pre nás získava
iný zmysel, než len sledovanie vlastného prospechu na úkor druhých, nakoľko je
v ňom zahrnutý i princíp solidarity.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Egoizmus a kooperácia javiace sa ako protiklady v
skutočnosti predstavujú dve fázy vývoja toho istého pudu na seba nadväzujúce.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Spolupatričnosť, obetavosť a pomoc sú rozšírením
sebectva, nie jeho popretím (resp. potierajú primitívny egoizmus rozširovaním
jeho pôsobnosti zo seba ako indivídua na ostatné živé bytosti - čím sa tento
stáva súcitom).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Pud sebazáchovy, ako ho v negatívnom duchu chápe
väčšina, nie je nič iné ako súcit so sebou samým... Človek by mal mať rád sám
seba a nebyť len altruistickým „svätcom“ mysliacim na blaho ostatných,
zanedbávajúc pritom svoju osobu - také správanie patrí do sféry „pudu smrti“,
nie „pudu života“. Bytostne ľudský inštinkt musí vedome kultivovať život a všetky
cesty k nemu. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Individualizmus, ktorý sledujeme každý deň naokolo
seba a ktorý nám v zhustenej podobe sprostredkúvajú médiá by skôr bolo možné
nazvať „kult sebazáchovy“. Každý jav dovedený do vyhroteného extrému sa
nakoniec zvráti vo svoj opak, keďže už od počiatku v sebe obsahuje svoj vlastný
protiklad... Tak ako sa absolútna sloboda zmení paradoxne v panstvo
najsilnejších alebo totálna despocia v stav „kedy už niet čo stratiť“, a teda v
možnosť neobmedzeného jednania, mení sa i extrémne uplatnený princíp
sebazáchovy v smrť. Dovedený do krajnosti znamená imperatív: zabiť svoje deti!
Len likvidácia všetkých môže zaručiť jednotlivcovi nikým neohrozovaný pôžitok z
vlastnej existencie, zároveň tak ale predstavuje vymretie ľudského rodu. Tak sa
nespráva žiadny živočíšny druh...</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Nehľadajme preto v prírode so zväčšovacím sklom
kdesi v tráve nové pudy ako protiváhu pudu sebazáchovy, ktorá „minimalizuje
škody“, ale naopak kultivujme tento pud, búrajme hrádze solidarity a rozširujme
jeho vplyv z jednotlivca na blízkych (rodina), z blízkych na okolie (obec), z
kolektívu na národ, z národa na triedu, z triedy na ľudstvo a možno ešte
ďalej...</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><b>Klimeux </b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><i>vyšlo v 0. čísle kultúrno-politického magazínu DAV/</i></span></div>
Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-7534962777020876422016-11-06T21:31:00.000+01:002016-11-06T21:31:00.446+01:00VýpoveďSom preškrtnuté meno<br />
z narodeninovej<br />
nástenky<br />
Prepotená spoveď<br />
cez noc<br />
cez deň prázdna nádoba na lieky<br />
<br />
Som zabudnutý zápisník<br />
na parapetnej doske<br />
prerušený uprostred vety<br />
čo mal na mysli<br />
ódu na radosť keď<br />
písať chcel ti<br />
<br />
<i>Blúdim medzi ľuďmi, medzi mestami</i><br />
<i>zamlčaný, skrytý, nezamestnaný</i><br />
<i>Som ôsme pokračovanie dní</i><br />
<i>siedmich</i><br />
<i>neviditeľný</i><br />
<i>a nepotrebný</i><br />
<br />
Som zaschnutý<br />
v šálke od kávy<br />
umytej bývalou kolegyňou<br />
Ten odkaz boľavý<br />
čo neprevedieš do latinky ani azbuky<br />
- len vínom<br />
<br />
Som kratučké ticho<br />
na úsekovej porade<br />
čo sa zvolá<br />
Neuskutočnený príchod<br />
čierne pozadie<br />
monitora<br />
<br />
<i>Bludný tulák, kacír medzi kresťanmi</i><br />
<i>zamlčaný, skrytý, nezamestnaný</i><br />
<i>Som ôsme pokračovanie dní</i><br />
<i>siedmich</i><br />
<i>neviditeľný</i><br />
<i>a nepotrebný</i><br />
<br />
<br />
<b>Klimeux</b>Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-79875924309499654212016-08-14T23:03:00.000+02:002016-08-14T23:03:27.010+02:00Moria<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<iframe width="320" height="266" class="YOUTUBE-iframe-video" data-thumbnail-src="https://i.ytimg.com/vi/uxq67u-Do_M/0.jpg" src="https://www.youtube.com/embed/uxq67u-Do_M?feature=player_embedded" frameborder="0" allowfullscreen></iframe></div>
<br />
nedeľná romantika pred ťažkým pondelkom...;)<br />
<br />
<br />
<b>Klimeux</b>Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-80406078585427463842016-07-21T19:37:00.000+02:002016-07-21T19:37:44.423+02:00Prostý<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<iframe allowfullscreen="" class="YOUTUBE-iframe-video" data-thumbnail-src="https://i.ytimg.com/vi/rspsP7SFCa4/0.jpg" frameborder="0" height="266" src="https://www.youtube.com/embed/rspsP7SFCa4?feature=player_embedded" width="320"></iframe></div>
<br />
<br />
<b>Klimeux</b>Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-90130771295855869692016-07-10T23:03:00.000+02:002016-11-06T21:34:04.290+01:00DAV/<div style="text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgKfBU4btqhWkDUKhOJ4GRdpiNnr7y8LK7Ty2DvqLXgI7kldWStHqTSlKmcDnnzaRV_vXD9z_imVbbUL_KeGc5coqTV5GL3DVITRKUPJO1qFmSRxndxX7cRipJjhytuslJZaP_3d7gyghGl/s1600/13528738_143424122732206_3937340313765787199_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgKfBU4btqhWkDUKhOJ4GRdpiNnr7y8LK7Ty2DvqLXgI7kldWStHqTSlKmcDnnzaRV_vXD9z_imVbbUL_KeGc5coqTV5GL3DVITRKUPJO1qFmSRxndxX7cRipJjhytuslJZaP_3d7gyghGl/s1600/13528738_143424122732206_3937340313765787199_n.jpg" /></a>Dňa 2. júla vyšlo nulté číslo kultúrno-politickej revue DAV DVA, ktorej cieľom je tvorivo nadviazať na ideový odkaz pôvodných davistov pôsobiacich v 20. a 30. rokoch minulého storočia. </div>
<div style="text-align: justify;">
Nakoľko som dostal možnosť podieľať sa na formovaní tohto média i akčnej skupiny zároveň, bude rubrika "úvahy" na tomto blogu čiastočne pozastavená, resp. pobeží ďalej v úspornom režime, keďže nebudem mať dostatok času na písanie článkov určených pre môj blog. </div>
<br />
<a href="http://dav2dva.blogspot.sk/">http://davdva.sk</a><br />
<a href="https://www.facebook.com/dav2dva/?ref=ts&fref=ts">https://www.facebook.com/dav2dva/?ref=ts&fref=ts</a><br />
<br />
<br />
<b>Klimeux</b>Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-51323012694035778582016-06-11T22:37:00.001+02:002016-06-11T22:37:32.169+02:00ProstýĽahnúť si 29. februára<br />
a zobudiť sa 1. marca<br />
to je môj sen čo sa mi vracia<br />
je to práca<br />
pred ktorou oči nezatváram<br />
<br />
Nemrkám, neklopím viečka<br />
len ju prečkám<br />
z pohľadu dneška<br />
je to iba riečka<br />
Malý potok<br />
čo ma unesie po prúde<br />
len pár kilometrov<br />
v člne pre troch<br />
a potom<br />
poludnie...<br />
<br />
Ľahnúť si 29. februára<br />
a zobudiť sa 1. marca<br />
vo vani ako Jean Paul Marat<br />
kým mu nevychladne voda vriaca<br />
<br />
<i>Dávať chudobným a brať bohatým</i><br />
<i>- nevedieť narátať do piatich</i><br />
<i>Pred vyobliekanými pravdami</i><br />
<i>stáť jak adamit</i><br />
<i><br /></i>
<i>Len celkom naľahko - </i><br />
<i>vpisovať do riadkov</i><br />
<i>skromne odetých</i><br />
<i>v prísudky a podmety</i><br />
<br />
Ľahnem si 29. februára<br />
a zobudím sa 1. marca<br />
vo víne starca<br />
čo som si nalial<br />
do pohára<br />
<br />
<i>Dávať chudobným a brať bohatým</i><br />
<i>- nevedieť narátať do piatich</i><br />
<i>Pred vyobliekanými pravdami</i><br />
<i>stáť jak adamit</i><br />
<i><br /></i>
<i>Údivom otvárať iným ústa</i><br />
<i>a s ľahkosťou čeliť pochybnostiam</i><br />
<i>všetkých vyrazených</i><br />
<i>dýchacích sústav</i><br />
<br />
Ľahnem si 29. februára<br />
a zobudím sa 1. marca<br />
predsa!<br />
vo vani<br />
ako J. P. Marat<br />
v podaní<br />
francúzskeho herca<br />
<br />
<br />
<b>Klimeux</b>Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-37011461476510042062016-06-10T23:45:00.000+02:002016-06-11T14:00:00.391+02:00...Ako Santa vykorisťoval škriatkov<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:DoNotOptimizeForBrowser/>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;"><b>alebo o tom, ako som sa dnes rozčúlil kvôli Martinusu a
musel im napísať mail:</b></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br style="mso-special-character: line-break;" /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i>Dobrý deň,</i></span><br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh3xA36REgnr5l9wu54NYZ9ueFpCbgjHbi-4Ed6u1UD8qsMMHDuPxiSpf3GaaNgr2uCAE5SHjSmamZxUsCu-mKbqydP3Cq9zC9gXGKCiQnZrTpbF_5ox_iGgawIi34oTqkPfxRydBgVLsd1/s1600/Bez+n%25C3%25A1zvu.png" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="105" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh3xA36REgnr5l9wu54NYZ9ueFpCbgjHbi-4Ed6u1UD8qsMMHDuPxiSpf3GaaNgr2uCAE5SHjSmamZxUsCu-mKbqydP3Cq9zC9gXGKCiQnZrTpbF_5ox_iGgawIi34oTqkPfxRydBgVLsd1/s200/Bez+n%25C3%25A1zvu.png" width="200" /></a><span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i>dovoľte mi aby som sa vyjadril k potvrdzovaciemu emailu,
ktorý zasielate zákazníkom po objednaní knižného titulu. </i></span></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i>
</i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i>Môžete to považovať za malichernosť, ale mne to príde ako
dosť zásadný problém.</i></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i>
</i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i>Citujem: "už v túto sekundu <b>naši škriatkovia</b> usilovne
pracujú na tom, aby ste čím skôr mohli nakuknúť do príbehov ukrytých v knižke,
ktorú ste si u nás objednali..."</i></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i>
</i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i>Považujem za potrebné poukázať na nevhodnosť takejto
formulácie... Keby sa jednalo o objednávky pred vianočnými sviatkami alebo o
detské knižky, kde je predpoklad, že si ich v dnešnej dobe dokáže objednať aj
dieťa, chápal by som použitie slova škriatok.</i></span></div>
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i>
</i></span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i>Avšak označiť zamestnanca, ktorý v ťažkých podmienkach
pracuje na zmeny v nejakom knižnom veľkosklade ako škriatka, mi príde minimálne
z etického hľadiska problematické, či priam poburujúce.</i></span></div>
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i>
</i></span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i>Verím, že drvivá väčšina Vašich zákazníkov sú ľudia v
produktívnom veku, väčšinou zamestnaní, ktorí sú si vedomí hodnoty práce. Ak si
teda skutočne ctíte svojich zákazníkov, ako proklamujete, malo by sa to
zrkadliť aj v úcte voči vlastným zamestnancom či dodávateľom.</i></span></div>
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i>
</i></span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i>Žiadam Vás teda týmto o vykonanie zmeny vo vzore
potvrdzovacieho emailu.</i></span></div>
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i>
</i></span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i>Ďakujem.</i></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br style="mso-special-character: line-break;" /></div>
<div class="MsoNormal">
Uvádzam i odpoveď v duchu najlepšej tradície zvulgarizovanej
demokracie <span style="font-family: inherit;">"piatej cenovej"</span> (akoby kritériom pravdy snáď bola vôľa väčšiny): </div>
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i>Pekný deň<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;">, </span> </i></span><br />
<br />
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i>ďakujeme, že ste si našiel čas a napísal nám Váš názor.</i></span><br />
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i>Táto formulácia už niekoľko rokov vierohodne odráža našu
firemnú kultúru, ktorá je hravá a priateľská. Môžeme Vás ubezpečiť, že
zamestnancom Martinus.sk toto označenie neprekáža, dokonca ho veľmi často
využívame aj v internej pracovnej komunikácii a na spoločných akciách.
Nemyslíme, si že to akokoľvek znižuje hodnotu práce našich kolegov.</i><i><span style="font-size: small;"> </span></i></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "courier new" , "courier" , monospace;"><i><span style="font-size: small;">Na škriatkov máme veľmi pozitívne reakcie aj od
množstva našich zákazníkov, ktorí sa radi k tejto hravej forme, ktorá robí
Martinus Martinusom, často pripoja. Tento potvrdzujúci email tak v dohľadnej
dobe neplánujeme meniť.</span></i></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br />
Zákazníci sú údajne spokojní... zamestnanci s tým tiež nemajú problém... teda väčšina... teda tí traja ktorých sa spýtali (samozrejme manažéri).. a ostatní... hmm, nikto sa dodnes nesťažoval...<br />
Pri čítaní tejto odpovede sa mi hneď vybavila reštaurácia Brasserie na nábreží Dunaja, popri ktorej chodievam každý deň a čašníci povinne vyobliekaní v námorníckych kostýmčekoch, ktoré by sa hanbil obliecť aj 5-ročný škôlkar.<br />
Vykorisťovanie nemá vždy čisto ekonomický charakter, ale môže sa premietať aj v rovine psychológie a myslím, že toto je presne uvedený prípad.<br />
Škriatkovia sú rozprávkové bytosti, ktoré kolektívne vykonávajú určitú prácu, či skôr svojimi čarovnými schopnosťami zabezpečujú nejakú stálu činnosť ako ("druhovo určená", nahraditeľná a z hľadiska príbehu nedôležitá) pomocná sila, ktorá nepotrebuje zákonník práce, ani nežiada dovolenku.<br />
Ich "práca" má pre iných charakter mágie, neuvedomujú si ju a práve v tomto odcudzení mizne priamy súvis medzi hodnotou tejto práce, jej odmenou a cenou produktu.<br />
Neviem ako vy, ale ja som nikdy nebol fanúšikom Willyho Wonku, ktorý si zotročil trpasličí kmeň za jedlo a určite by som nič také nepustil, ani neprečítal svojim deťom... označovať svojich zamestnancov za škriatkov a ešte to považovať za hravé a priateľské si asi vyžaduje silný žalúdok.<br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<b><span style="font-family: inherit;"><span style="font-size: small;">Klimeux </span></span></b><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:DoNotOptimizeForBrowser/>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]--></div>
Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-16461516153854777552016-05-31T23:06:00.000+02:002016-06-01T00:06:18.785+02:00Jan Werich o hegemónii<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:DoNotOptimizeForBrowser/>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Nedávno
som mal možnosť</span><span lang="SK"> </span></span><span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">oboznámiť sa s úvahami Jana Wericha
bezprostredne komentujúcimi udalosti roku 1968, ktoré mi trochu viac ozrejmili
jeho pozíciu, či skôr úlohu, akú zastával v období tzv. Pražského jara.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Nie
so všetkými som súhlasil. Niektoré som zavrhol, iné vo mne vyvolali vnútornú
polemiku a s ďalšími som sa celkom stotožnil. </span></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDomeBUBApi6kUQ3RZwJsFBlRCD-kmAwd7MEVSUhH-sq5vzuoX0HYFBtHQY2WwaW3BZ-falhRn3QigdpZMy1IYIbUMVGQaQ40bMisbydxwRgJXoHdxz6cm76hRlUJkAxf2U-z6tcuwsY48/s1600/werich.png" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDomeBUBApi6kUQ3RZwJsFBlRCD-kmAwd7MEVSUhH-sq5vzuoX0HYFBtHQY2WwaW3BZ-falhRn3QigdpZMy1IYIbUMVGQaQ40bMisbydxwRgJXoHdxz6cm76hRlUJkAxf2U-z6tcuwsY48/s1600/werich.png" /></a></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Do
skupiny posledne menovaných patrí aj Werichov názor na hegemóniu, ako určitú
formu sociálnej stratégie pri získavaní masovej podpory ľudu a hlavne pri
realizácii spoločensky významných cieľov (samo získanie podpory bez naplnenia
sľubov by bolo iba čírym populizmom, nie hegemonickou taktikou).</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: #ffe599;"><span style="font-size: small;"><span class="5yl5"><b><span lang="SK">Umenie prostriedku a cieľa</span></b></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Každé
hnutie musí získať dav, ak nechce zostať politicky marginálnou silou. Obvinenia
z populizmu od politicky korektných "expertov na demokraciu" nie sú
na mieste... Často padajú argumenty, označujúce všetky proľudové sily za
demagógov, ktorí iba zneužijú plebs na vlastné záujmy (ako príklad uvádzajú
fašistov a komunistov) alebo naopak, chcú pošetilo dosiahnuť jednotu a
angažovanosť bez konkrétnej politickej zhody a programu (napr. hnutie Occupy a
pod.)</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Pravda
je však taká, že nikdy nemôže byť celkom zrejmé do akej miery má byť
"získanie masy" cieľom samým o sebe a do akej miery prostriedkom pre
aplikáciu určitého svetonázoru... Musí byť obojím, aby bolo kvalitné. Zároveň
by sa malo vyvarovať snahám o inštrumentalizáciu davu a neúprimne
manipulatívnemu "triednemu spojenectvu", ktoré iba dočasne
"využíva" určitú ("cudziu") spoločenskú vrstvu, aby
následne táto bola hodená cez palubu, pričom sa s uvedeným postupom už dopredu
počíta.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Otázka
prostriedku a cieľa je v podstate problémom obsahu a formy. Forma bez obsahu je
vždy samoúčelom (či skôr cieľom pre seba), a naopak, obsah bez formy zasa
účelovým zneužitím... Obe preto bez seba nemôžu existovať. Jednota ľudu ako
nástroj, ako "prostriedok boja" za účelom nastolenia
"spravodlivej spoločnosti" má sklon degenerovať po prvých úspechoch -
kvôli svojej vopred predpokladanej dočasnosti. Preto by mala sama zo seba
urobiť (trochu "hriešne") i najvyšší cieľ (v rozpore s tým, že
materiálnym cieľom je humánny a spravodlivý svet). Z etického hľadiska
samozrejme nemôže byť "politická jednota za každú cenu" spoločensky
preferovaným zmyslom nášho bytia, keďže to nie je klasická "hodnota"
či morálne posolstvo, ale iba "kostra spoločenského organizmu",
spojivo či tmel. Ľudia by sa napríklad mohli zjednotiť v túžbe pozabíjať
cudzincov, či zakázať literatúru, čo možno ťažko považovať za dobré, alebo spravodlivé.
Forma je z tohto hľadiska neutrálna - môže slúžiť zlej i dobrej veci. Avšak
"čistá forma" nikdy v praxi neexistuje. <i>Má svoju vlastnú dynamiku</i>
(v symbolickej, nadstavbovej rovine - "sme jednotní, sme bratia"</span></span><a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn1" name="_ftnref1" style="mso-footnote-id: ftn1;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[1]</span></span></span></a><span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">) <i>ktorá za sebou
zanecháva stopy v materialite sociálneho života.</i></span></span><a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn2" name="_ftnref2" style="mso-footnote-id: ftn2;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><i><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[2]</span></span></i></span></a><span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Nazdávam
sa, že všetky (úspešne zavedené) spoločensko-ekonomické formácie ako
feudalizmus, kapitalizmus či socializmus disponovali pri svojom zrode kvalitným
obsahom i formou - dokázali vytvoriť hegemóniu ako prostriedok i cieľ. Postupne
sa však misky váh priklonili k jednému alebo druhému extrému, aby tak skutočnú
hegemóniu pochovali (Chruščov do "beztvarej" matérie, Reagan do
bezobsažnej formy</span></span><a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn3" name="_ftnref3" style="mso-footnote-id: ftn3;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[3]</span></span></span></a><span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">). </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: #ffe599;"><span style="font-size: small;"><span class="5yl5"><b><span lang="SK">Komunisti na hore Sinaj</span></b></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Uvedené
sa najpálčivejšie týka možno práve socializmu, či komunizmu a predstavuje
fundamentálny problém jeho nastolenia, nakoľko tento teoreticky a vedecky
príliš do hĺbky rozanalyzoval sociálnu realitu, pozadie jej
spoločensko-ekonomických vzťahov, a teda i záujmy jednotlivých tried, než aby
ich "v teréne" dokázal podchytiť a vlastne i prekonať. Namiesto toho
väčšinou dochádza v politickej praxi k (auto)segregácii jednej triedy namiesto
nastolenia beztriednej spoločnosti a k vyčleňovaniu "triedy" novej.</span></span><a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn4" name="_ftnref4" style="mso-footnote-id: ftn4;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[4]</span></span></span></a><span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> Paradoxne teda
"zlo" v socializme prežíva nie vďaka nevedomosti (ako by povedal
nejeden osvietenec), ale vďaka prílišnej vedomosti, prílišnému uvedomovaniu si
pravdy.</span></span><a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn5" name="_ftnref5" style="mso-footnote-id: ftn5;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[5]</span></span></span></a><span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> V tomto zmysle musíme
dať za pravdu nejednému teológovi či klerikovi, obviňujúcemu marxistický
materializmus z podnecovania "najnižších" konzumných pudov a
pozemských túžob po "mamone" a "hmotných statkoch".
Darwinovo učenie je neporovnateľne vulgárnejšie než marxizmus, takže vina by
mala padať na jeho hlavu, avšak evolucionisti v 19. storočí verili v postupné
zdokonaľovanie spoločnosti. "Civilizácia" bola ich ideou, a teda z
určitého uhlu pohľadu udržiavali pri živote akúsi abstraktnú
"vnešenosť". Marxizmus naproti tomu neverí v žiadne idey, ale v
prostú realitu sociálnych vzťahov. Ani komunizmus nie je ideálom, podľa ktorého
sa má riadiť skutočnosť, ale hnutím reagujúcim na antagonizmy spoločnosti.</span></span><a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn6" name="_ftnref6" style="mso-footnote-id: ftn6;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[6]</span></span></span></a><span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> Za zdanlivo
univerzálnymi idealistickými víziami náboženstiev sa síce skrývajú konkrétne
partikulárne záujmy určitej spoločenskej triedy, avšak spoločnosť toto sama
pred sebou neakceptuje a (pokrytecky) sa tvári, že o tom nevie - preto môže
takáto "teokracia" celkom efektívne fungovať, avšak za cenu stagnácie
a pretrvávajúceho vykorisťovania. Komunizmus toto vykorisťovanie odstraňuje,
avšak jeho funkčnosť je v symbolickej rovine neustále ohrozená priznanou
pravdou "prízemnej" sociálnej reality. </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Z
tohto istého dôvodu nechceli Izraeliti na Sinajskej hore vidieť Boha,</span></span><a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn7" name="_ftnref7" style="mso-footnote-id: ftn7;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[7]</span></span></span></a><span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> ak by som mal použiť
vhodné podobenstvo. Báli sa smrti, báli sa, že zomrú, keď uvidia Božiu
podstatu. Obávali sa (a celkom oprávnene), že by ich to zničilo. Marxisti pri
objavovaní svojho Boha tak obozretní neboli... </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Mali ho vôbec objavovať? Na túto otázku treba
principiálne odpovedať jednoznačným áno.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Núkajú sa nám tri možnosti, ako teda mohli
Izraeliti postupovať: a) spoznať Boha a nechať sa ním zničiť (1948-1989); b) spoznať ho
sprostredkovane skrze prostredníka - Mojžiša a prijať ako ideu
v novokantovsko-revizionistickom zmysle požadujúcom "socializmus z
hľadiska ideálu"; c) prijať Boha ako "bezprostrednú" pravdu
sociálnych vzťahov a pritom nezahynúť v trýznivom uvedomení si jeho
"pravého" obsahu - včas pochopiac, že by tým zabili i jeho, nakoľko
spolu tvoria jedno a to isté absolútno, a teda prijmú Boha aj ako formu.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Možnosť C podľa mňa pripadá ako jediná možná,
nakoľko sa plne riadi stratégiou hegemónie... </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: #ffe599;"><span style="font-size: small;"><span class="5yl5"><b><span lang="SK">"All you need is love"</span></b></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Pre
lepšie pochopenie by bolo asi vhodné vykresliť túto stratégiu na jej historicky
najefektívnejšom príklade použitia - na koncepte lásky v kresťanstve.
Kresťanstvo určite nebolo nikdy iba náboženstvom v zmysle teórie, učenia, ale i
ústavno-politickou identitou Európy a jej dobovým "občianstvom". To
je presne ten rozmer formy, o ktorom som sa zmienil vyššie. Ak by však
kresťanstvo nebolo implicitne nositeľom "dobrého" obsahu a zostalo
iba v rovine "občianstva", stalo by sa naopak iba identitárskym
hnutím (čo vidíme dnes u mnohých kresťanov akceptujúcich neoliberálny svetový
poriadok). Tento súlad obsahu a formy (resp. prostriedku a cieľa) nebol daný
iba geopolitickým postavením stredovekej Európy. Je vlastný samotnému učeniu
lásky. Láska k blížnym, k sebe samému a k Bohu je nevyhnutnou podmienkou na
ceste k Božej milosti, a zároveň i cieľom nakoľko sám Boh je láska. Nie je to
iba jeho vlastnosť, nie je to len "láskavý Boh". Láska je podmienkou
lásky a sama v sebe i cieľom. Ide o jediný fenomén na svete, u ktorého sú obsah
a forma totožné. Splývajú a zanechávajú v sebe navzájom stopy. </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Slabinou
konceptu lásky je jeho abstraktnosť v pomere ku každodennej realite, generujúca
rozličné spôsoby výkladu... V súlade s marxistickou logikou "od
konkrétneho k abstraktnému a od abstraktného ku konkrétnemu" sa preto javí
nevyhnutné nahradiť tento abstraktný koncept konkrétnou<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>jednotou či "bratstvom" ako hegemonickou
reartikuláciou určitých požiadaviek triedy či skupiny na požiadavky čo
najširšej masy.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: #ffe599;"><span style="font-size: small;"><span class="5yl5"><b><span lang="SK">Blaník, Sitno, Untersberg...</span></b></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>A
tu sa dostávame konečne k Janovi Werichovi, ktorý (možno i nevedome) definoval
hegemóniu a trefne a jednoducho pomenoval to, čo iní dokázali iba pomocou
ťažkopádnych akademických pojmov a definícií. Pridal sa teda k radu osobností
(počnúc Luxemburgovou, Leninom, Sorelom, Trockim či Gramscim a končiac širokými
antifašistickými koalíciami počas 2. sv. vojny), ktoré viac či menej odmietli a
prekonali pozíciu marxistickej ortodoxie na čele s Kautskym a Plechanovom,
pozíciu "blanických ritířů", vyčkávajúcich na čas, keď bude
"národu najhoršie", pozíciu "čistých rúk", pozíciu "my
sme vám to hovorili", v záujme akcie tu a teraz - hoc občas i za cenu
osobného znemožnenia sa, straty tváre a zašpinenia politikou. </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Ortodoxia
sa historicky nikdy neosvedčila a nepresadila, nakoľko počíta s fixnými
identitami rigidne determinovanými ekonomickou základňou, kde má každý vopred
danú svoju spoločenskú (a teda i revolučnú alebo reakčnú) úlohu. Toto
odmietnutie spontaneizmu či spoločenskej "živelnosti" pri prenášaní
záujmov a úloh z jednej sociálnej triedy na inú (a teda i neakceptovanie metódy
hegemónie) v konečnom dôsledku neguje i možnosť samotnej revolúcie, keďže
akýkoľvek "triedny boj" sa pre ortodoxiu stáva iba prirodzeným
dôsledkom, či akýmsi štrukturálnym doplnkom kapitalizmu ako uzavretého
(ekonomicko-politicko-kultúrneho) systému. Podmienky pre jeho prekonanie môžu
nastať teda podľa uvedenej logiky iba pohnutím "ľadovca" ekonomiky,
na ktoré sa večne čaká, ako na príchod mesiáša a ktoré stále nie a nie prísť...
Presne tento jav geniálne vystihol vo svojej reči Werich, keď poukázal na to,
ako sa z teoreticky najortodoxnejších marxistov paradoxne stávajú
"reformisti"</span></span><a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn8" name="_ftnref8" style="mso-footnote-id: ftn8;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[8]</span></span></span></a><span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> v politickej praxi,
slúžiaci záujmom síl, ktoré sa snažia o udržanie "stojatých vôd" v
spoločnosti: <span style="color: #ffe599;">"<i>Tuhle jsem poslouchal Televizní noviny,</i>"</span> začal
rétorickou okľukou Werich, <span style="color: #ffe599;">"<i>a tam byli tři činitelé... seriosní lidé, a
všiml jsem si, že všichni tři použili jednu takovou frázi. Totiž: vytvořit předpoklady
pro něco. Vytvořit předpoklady... A jeden z nich dokonce dva krát... A tenkrát,
přísahám, jsem slyšel na vlastní uši, jak říkal ten dotyčný, že musíme vytvořit
předpoklady pro vytváření předpokladů... A měl jsem vám hrozný sen. Mně se
zdálo, že mi z nejvyšších míst bylo uloženo, abych vytvořil předpoklady pro
iniciativu hasičů. Já teďka nevědel, co mám dělat... No tak jsem se ptal, lidi
nevědeli, nebo nechtěli poradit, až mne napadlo, že bych třeba měl zapálit
stoh... Ale sirky mi nechtěli chytnout... Ty sirky, ony tam ty předpoklady
jsou. Ale ta hlavička, ta iniciativa pro tu prudkou oxidaci čili plamen tam
nebyla.</i>"</span> A pokračuje vážnejšie: <span style="color: #ffe599;">"<i>Já když řeknu, že vytvořím
předpoklady pro nejaký čin, tak vlastně ten čin činím podmíněným na těch
předpokladech a vždycky mám dost času a práva říct, já to nemohl udělat,
protože nebyly předpoklady. Čili, ono je to vlastně delení odpovědnosti dvěma,
že ano? Jenže jsou věci, ktoré se dvěma nedají dělit.</i></span></span></span><span style="color: #ffe599;"><a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftn9" name="_ftnref9" style="mso-footnote-id: ftn9;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><i><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-special-character: footnote;">[9]</span></span></i></span></a><span class="5yl5"><i><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"> Vůbec se nedají
dělit. Jako na příklad demokracie.</span></i></span><span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">"</span></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Klimeux </span></span></b><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;"></span></div>
<div style="mso-element: footnote-list;">
<br clear="all" />
<hr align="left" size="1" width="33%" />
<div id="ftn1" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref1" name="_ftn1" style="mso-footnote-id: ftn1;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[1]</span></span></a> Forma v
praxi sama seba presahuje (symbol ako forma, ako <i>označenie</i> presahuje <i>označované</i>),
a teda keď napríklad svorne prehlásime, že sme v určitej téme dosiahli zhodu,
napriek tomu že "v skutočnosti" nás stále názorovo rozdeľuje,
presahuje toto vyhlásenie úroveň prostej lži, keďže napokon konáme akoby sme
boli v zhode, sme ostatnými vnímaní ako jednotní a v konečnom dôsledku zhodu i
skutočne dosahujeme a mení sa naše východiskové postavenie</div>
</div>
<div id="ftn2" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref2" name="_ftn2" style="mso-footnote-id: ftn2;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[2]</span></span></a> ŽIŽEK, S. <i>Jednou
jako tragédie, podruhé jako fraška.</i> Praha : Rybka Publishers, 2011, s. 89.</div>
</div>
<div id="ftn3" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref3" name="_ftn3" style="mso-footnote-id: ftn3;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[3]</span></span></a> Tu je
potrebné pre poriadok podotknúť, že obsah kapitalizmu bol už pred Reaganom
nehumánny a koristnícky, nakoľko je takým objektívne zo svojej podstaty. Avšak
nemožno kapitalizmu uprieť významnú úlohu pri rozvoji produkčných síl v 18. a
19. storočí - iba v tomto zmysle som označil jeho obsah ako spočiatku kvalitný
(relatívne - v určitej historickej etape). Tento obsah sa stal zahnívajúcim už
dávno pred Raeganom. Meno amerického prezidenta padlo iba ako symbol nástupu
éry neoliberalizmu (a zároveň i "deregulácie" v oblasti práva,
"decentralizácie" v oblasti ekonomiky a cynickej
"dekonštrukcie" akýchkoľvek obsažných ideológií - a teda sa zo
"zlého" obsahu kapitalizmu stal "bezobsažný" zlý obsah)</div>
</div>
<div id="ftn4" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref4" name="_ftn4" style="mso-footnote-id: ftn4;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[4]</span></span></a>"Triedy"
<span class="5yl5"><span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">v úvodzovkách -
keďže sa nejedná o triedu ekonomickú, ale skôr čisto politickú, držiacu oprate
moci</span></span></div>
</div>
<div id="ftn5" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref5" name="_ftn5" style="mso-footnote-id: ftn5;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[5]</span></span></a> Tento záver
nemusí nevyhnutne znamenať príklon k agnosticizmu, alebo "potrebe
nepoznania", a teda k obhajovaniou primitivizmu; iba poukazuje na potrebu
novej metódy uplatňovania revolučných myšlienok</div>
</div>
<div id="ftn6" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref6" name="_ftn6" style="mso-footnote-id: ftn6;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[6]</span></span></a> JOPKE, W.
Základy Adornovy a Horkheimerovy teorie poznání a teorie společnosti In: <i>"Frankfurtská
škola" ve světle marxismu.</i> Praha : Svoboda, 1972, s. 66</div>
</div>
<div id="ftn7" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref7" name="_ftn7" style="mso-footnote-id: ftn7;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[7]</span></span></a> Ex 20, 19</div>
</div>
<div id="ftn8" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref8" name="_ftn8" style="mso-footnote-id: ftn8;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[8]</span></span></a> <span lang="SK" style="mso-ansi-language: SK;">Z reformizmu boli samozrejme po 68
obviňovaní práve naopak stúpenci Pražskej jari - avšak v zmysle rozličných
"revizionistických" snáh o zmier medzi "socializmom" a
západnou "občianskou spoločnosťou" (socializmus s ľudskou tvárou). Na
účely článku však používam pojem reformizmus skôr ako synonymum vyčkávacej
pasivity a nemohúcnosti či neakcieschopnosti (typickej napr. pre západoeurópske
komunistické strany, ktoré sú dlhodobo iba marginálnym doplnkom sociálnych
demokracií a v praxi naozaj i uskutočňujú ciele sociálnej demokracie, namiesto
autentických cieľov vlastného hnutia, keďže iba čakajú, kým sa samo
(nevyhnutne) pohne "koleso dejín")</span></div>
</div>
<div id="ftn9" style="mso-element: footnote;">
<div class="MsoFootnoteText">
<a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=8324910514343038250#_ftnref9" name="_ftn9" style="mso-footnote-id: ftn9;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;">[9]</span></span></a> Delenie
zodpovednosti medzi mňa ako revolučného aktéra a "objektívne
podmienky", "zákony" či "stupňe vývoja". Zároveň by
sme toto "delenie dvomi" mohli vyložiť i ako odkaz na umelý rozpor
formy a obsahu (cieľov a prostriedkov), ktorému som venoval pozornosť v článku.
Demokracia (resp. hegemónia) tak podľa Wericha nemôže byť iba dočasným
prostriedkom pre získanie moci a nastolenie určitej politiky, musí byť (ihneď a
od počiatku) aj cieľom samotným.</div>
</div>
</div>
Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.com1