Lož má krásne nohy

Lož má krásne nohy
a štíhle telo
na ústrižku z novín
je čierna na bielom

Má veľký význam
jak pohár vína
vždy je tá istá
konkubína

Má schopnosť uniesť
nedočkavých
resuscituje
na jeden nádych

Vie rozdať silu
alebo karty
zamiluješ si ju
na tri

Lož má ukazovák na perách
Poznám ten čas keď pravdu zastrelia

Lož má útle boky
a krásne nohy
Len pravda má sto kíl
keď na váhe stojí

Pravda je šeredná
na tele vrásky
pomôcť jej nevedia
v podobenstvách jaskýň

Nik sa s ňou nežení
nikto si nevezme
zošlých rúk zlej ženy
- tej lady železnej

Ulpieva na perách
nevydá sa
Napokon zastrelia
starého psa


Clim&Tis

Štrajkujúci huslisti

Druhé husle na voze
a piate kolo u orchestra
Zase sa mi zdalo že
v najlepšom je treba prestať

Odišli aj violy
na potulky s kočovníkmi
Tie nešťastné G moly
nemá tam teraz kto vykryť

Šiesta runda ide na mňa!
riadne som sa hecol
Musí počkať celá Aida
- aj s obecenstvom

Druhé husle na voze
a piate kolo u orchestra
Zvládli sme to narozdiel
od mnohých televíznych estrád

Huslisti sa vrátili
zo svojho náhleho "štrajku"
z druhých prvých spravili
prví teraz hrajú v parku


Klimeux

Tam niekde ďaleko

Utíchol nám dvojhlas našich piesní
tak veľmi ublížili sme si
potom ale stretli sme sa znova v jednom byte
tam niekde v paralelnej realite
tam niekde ďaleko - v paralelnej realite

Napísala si mi v noci o pol druhej
že chýbam ti a že ma potrebuješ
a že vieš že iba s tebou prežijem
tam niekde v paralelnom vesmíre
tam niekde ďaleko - v paralelnom vesmíre

Tam nepoznajú xanax ani anopyrin
ani milión všetkých smutných galaxií
tam šťastie trvá až kým nepomrie
a všetko obráti sa na dobré

Tam žiadny z ľudí nikdy viac už neplače
pár šťastných dní tam trvá celé mesiace
a život na nikoho nie je pes
tam každému srdcu dajú jesť

Cesty sa rozišli, potom zase stretli
žili sme šťastne a mali sme deti
najprv jedno, potom trebárs druhé, tretie
tam niekde v paralelnom svete
tam niekde ďaleko - v paralelnom svete

Napísal som prstom na sklo odkaz
že budeme spolu a potopa po nás
ten nápis, ten dážď len tak nezmyje
tam niekde v paralelnom vesmíre
tam niekde ďaleko - v paralelnom vesmíre

Tam nepoznajú xanax ani anopyrin
ani milión všetkých smutných galaxií
tam šťastie trvá až kým nepomrie
a všetko obráti sa na dobré

Tam žiadny z ľudí nikdy viac už neplače
pár šťastných dní tam trvá celé mesiace
a život na nikoho nie je pes
tam každému srdcu dajú jesť

Tak zase ako predtým - sme iba ja a ona
Ten svet predsa musí niekde existovať
tam niekde ďaleko...


Klimeux

Úsmev

Máš ho plné ústa
ale je ti rozumieť
keď ním svoje sústa
dáš mi na obed

Veľa smial sa,
veľa skúsil
vždy keď dotýkal sa
oboch tvojich uší

Neplatíš zaň, neodvádzaš dane
nikdy ťa to veľa nestálo
Každý kto ťa videl, ľúbi ten tvoj manier
vďaka nemu šetríš hlasy spevákov a perá textárov

Chcel by som raz s tebou načrieť
svet bez odrhovačiek
kde v jasnej realite zajtrajška
nikto by viac nemusel už spievať o tom
kedy si najkrajšia...

Nebolo by potreba
spievať texty o vláskoch
Nikto by sa nezapodieval
tou nezmyselnou otázkou

Každý by prosto vedel
- kedy je noc
- a kedy je deň


Klimeux

Kvety zla II

Ľudia chcú byť klamaní
že obilie rastie v zemi
Nikto z nás si neprizná
že zo semien vyrastú kvety zla

Nikomu z nás nevonia
tá prapodivná begónia
ten kvet čo miesto pšenice
obrásť by chcel celý svet

Úroda nám zas zmrzla
zasadíme kvety zla
nikto sa v tom aj tak nevyzná

Ľudia chcú byť klamaní
že obilie rastie v zemi
Kto sadí kvety zla sa nezmení

Isto nie je náhoda
že múky v sýpkach ubúda
Raz na poliach nám vyrastie
len nešťastie

A všetci múdri, dospelí
tie kvety pôjdu opeliť
tie kvety tmavej rastliny
- a ja s nimi

Úroda nám zas zmrzla
zasadíme kvety zla
nikto sa v tom aj tak nevyzná

Ľudia chcú byť klamaní
že obilie rastie v zemi
Kto sadí kvety zla sa nezmení

Kto len teraz obrobí
tie lány kvetov choroby
Tušíme to dávno no
až po žniach každý agronóm


Klimeux

Ešte raz!

Preži!
manželstvo aj režim
teplúčko aj sniežik
čas rovnako beží
v každom počasí

Znášaj!
bez ganje aj haša
keď chvália aj strašia
keď zle je aj keď dá sa
- žiadne grimasy

Udri!
bohatých aj múdrych
svätice aj kurvy
medzi štyrmi múrmi

Medzi porazenými
leží mnoho tiel
muži aj ženy
deti, psy, starci
aj vtáci
bez krídiel

Medzi porazenými
leží každý z nás
a tvárou k zemi
zatúži tak padnúť ešte raz

Preži!
krvavý aj bez žíl
kráľ v obkľúčení veží
navždy v cudzej réžii

Buď živý!
aby tie isté chyby
čo chcel si nechať iným
ťa znova zotavili

Zostaň!
vrav mi o blbostiach
všetci sme len hostia
hlavných hrdinov
a vedľajších postáv


Klimeux

Hviezda

Hoc sa ti to nezdá
bude z teba hviezda

máš všetky predpoklady
ľudia ťa budú mať radi

Ak sa ti to štíti
tak si musíš vypiť

Ak sa ti to hnusí
tak to musíš skúsiť

Ak si na to mäkký
tak si zober lieky

Ak sa hodíš marod
maximálne na rok

Potom stratia záujem
odbavia sa na druhej

Ideš jedna báseň
zajtra v Novom Čase


Klimeux

Výpoveď

Som preškrtnuté meno
z narodeninovej
nástenky
Prepotená spoveď
cez noc
cez deň prázdna nádoba na lieky

Som zabudnutý zápisník
na parapetnej doske
prerušený uprostred vety
čo mal na mysli
ódu na radosť keď
písať chcel ti

Blúdim medzi ľuďmi, medzi mestami
zamlčaný, skrytý, nezamestnaný
Som ôsme pokračovanie dní
siedmich
neviditeľný
a nepotrebný

Som zaschnutý
v šálke od kávy
umytej bývalou kolegyňou
Ten odkaz boľavý
čo neprevedieš do latinky ani azbuky
- len vínom

Som kratučké ticho
na úsekovej porade
čo sa zvolá
Neuskutočnený príchod
čierne pozadie
monitora

Bludný tulák, kacír medzi kresťanmi
zamlčaný, skrytý, nezamestnaný
Som ôsme pokračovanie dní
siedmich
neviditeľný
a nepotrebný


Klimeux

Moria

nedeľná romantika pred ťažkým pondelkom...;)


Klimeux

Prostý

Ľahnúť si 29. februára
a zobudiť sa 1. marca
to je môj sen čo sa mi vracia
je to práca
pred ktorou oči nezatváram

Nemrkám, neklopím viečka
len ju prečkám
z pohľadu dneška
je to iba riečka
Malý potok
čo ma unesie po prúde
len pár kilometrov
v člne pre troch
a potom
poludnie...

Ľahnúť si 29. februára
a zobudiť sa 1. marca
vo vani ako Jean Paul Marat
kým mu nevychladne voda vriaca

Dávať chudobným a brať bohatým
- nevedieť narátať do piatich
Pred vyobliekanými pravdami
stáť jak adamit

Len celkom naľahko - 
vpisovať do riadkov
skromne odetých
v prísudky a podmety

Ľahnem si 29. februára
a zobudím sa 1. marca
vo víne starca
čo som si nalial
do pohára

Dávať chudobným a brať bohatým
- nevedieť narátať do piatich
Pred vyobliekanými pravdami
stáť jak adamit

Údivom otvárať iným ústa
a s ľahkosťou čeliť pochybnostiam
všetkých vyrazených
dýchacích sústav

Ľahnem si 29. februára
a zobudím sa 1. marca
predsa!
vo vani
ako J. P. Marat
v podaní
francúzskeho herca


Klimeux

Každý

Každý chce kyslík
a kúsok tej dúhy...
Každý si myslí
že zlí sú tí druhí

Každý chce z múky
navariť sústrasť
Každý má ruky
každý má ústa

Pod úprimnosťou
si predstaví spoveď...
Každý je hosťom
každý je človek

Pred pojmom ľudstva
má kritický odstup
Každý má pľúca
každý má kostru

Pod autenticitou
je odpor k davom
Každý však pritom
miluje "áno"

Životné dielo
zasypať hlinou...
Každý je dcérou
každý je synom

Premietam v hlave
výroky známych
a pokúšam sa ich zažiť
4-ročný chlapec
sa pýta mamy
prečo nemôže byť každý


Klimeux

Som ten

Som ten ktorého vídaš na moste
Som ten z druhej strany rieky
Som ten čo píše sebestredný žalospev
Som ten koho nestretneš veky

Som ten ktorého čakáš s polievkou
Som ten komu necháš kľúče na vrátnici
Som ten čo píše o stretnutí s človekom
ale nikdy si ho nenacvičí

Som ten koho nestretneš
Som ten koho nestratím
Ten z minulej jesene
Ten účastník estrády

Som ten čo má službu pondelky, stredy
Som ten ktorý sedáva naproti
Som ten čo som bol aj vtedy
Som ten ktorý ti mal zanôtiť

Som ten kto by chcel byť tým
čo zistí že zas je deň
keď ráno okom karpavým
pozná že znova by chcel byť ten

Som ten koho netretneš
Som ten koho nestratím
Ten čo vie perfektne...
no aj tak predsa ti...


Klimeux

30.9.

Len sledovať vnady
flašiek vypitých...
- výdych - a nádych
maniodepresivity

Z jej sivých očí
dýchať poludnia
september končí
zobuď ma!

V jej sivých očiach
to všetko hasne -
mesiace končia
zvláštne

So slzami v očiach ma privíta
jesenná maniodepresivita

Zase raz skončíme v objatí
podzimným dažďom poliati

Len tancovať v rytme
popolníkov kým
nastane prítmie
a zhorí nikotín

Len odklepať na nich
trojštvrťový valčík
- zamilovaným
to stačí...

Jeden druhého majú -
kým mesiace
odchádzajú
besniace


Klimeux

Letná známosť

Postretla ma letná známosť
nebdiem, nespím, päťkrát za noc
zobúdzam sa
skoro ráno
v koži
psanca
zložiť
mám sa?

Vždy keď nazýva ma "drahý"
jej horúcim dotykom
vyvádza ma z rovnováhy
kvapky potu, pomykov

Zobúdzam sa v autobusoch
v mnohých číslach
mnohých kusoch
sprevádza ma ešte kúsok
pešo
jak zbavená zmysla

Len čo pristane mi hánka
na dverách
už nymfomanka
horúcimi rukami
ma unaví
vraj nestálo to za veľa...

Už niekde v čase obeda
s ňou
nemám si čo povedať
tak ovievam
sa podobizňou
Otella
čo nechce vyjsť von

Som z nej Zdravý - nemocný
pred ľuďmi vždy ma
znemožní
a kvapky zo mňa ždíma
cestou
cez mesto

Nežne oslovím ju Drahá
Guinea, môj Mozambik
bozky prijímať sa však zdráham
prepadám sa od hanby

Nežne oslovím ju Drahá
tri mesiace rovnako
Večer keď si ku mne ľaháš
nachádzaš ma v rozpakoch

Keď vleziem
do teplého lona
presne
taký ako ona
neznie
mi už metafora
bez nej
iba pravda holá -
a jej mnohé podoby -
chodím s ročným obdobím


Klimeux

Nočný motýl

Skúsim niečo vymyslieť na ten motív
z hviezdnatej oblohy poskladať žiarivé noty
jak Ludwig van obecný - nočný motýl
čo lietava pilne po nociach napĺňať kvóty

Tam vysoko sa uhniezdiť
blízko notových súhvezdí
to by som chcel...

Mať prácu záväznú
a z hviezdy na hviezdu
roznášať peľ

Z úrodných polí
nôt osminových
vyskladať nebo
čo stane sa chlebom
z Velkého Voza
Pesničku zožať
to by som chcel...

Skúsim niečo vymyslieť na ten motív
(to by som chcel)
z hviezdnatej oblohy poskladať žiarivé noty
(roznášať peľ)
jak Ludwig van obecný - nočný motýl
čo lietava pilne po nociach napĺňať kvóty

Ranné hmly, opar, dym
pred dňom sa zakuklím
do notovej osnovy

So skladbou chorálnou
a spomienkou na noc
si obydlie vyzdobím

Rozožnem sviece
zas odomknem večer
basovým klúčom
a nočnú tmu čo
pozbieram
hneď vo dverách
zapíšem do neba

Skúsim niečo vymyslieť na tie noty
z hviezdnatej oblohy poskladať žiarivý motív
jak Ludwig van obecný - nočný motýl
čo lietava pilne po nociach napĺňať kvóty


Klimeux

Zoznam

Nehnevaj sa, musím ísť
dostal som sa na guest list
Nenadávaj, ísť musím
stretať ludské výtrusy

Musím ti to oznámiť
dostal som sa medzi pozvaných
uvidíš že sa ti zapáči
že som sa tam natlačil

Na zozname pozvaných hostí
naivní, múdri aj sprostí
a najviac presne takých ako si ty

Na zozname pozvaných hostí
najrozmanitejšie ludské skvosty
to všetko v sebe skrýva zoznam menovitý

Isto bude narvané
už vedia o mne na bráne
odpusť mi to, prosím ťa
musím ísť - v tom je pointa

Na zozname pozvaných hostí
naivní, múdri aj sprostí
a najviac presne takých ako si ty

Na zozname pozvaných hostí
zástupci cirkví aj delegáti z Moskvy
to všetko v sebe skrýva zoznam menovitý


Klimeux

Z tvrdej vody

Tvrdé rána
v tvrdej vode
do nich odej
svoje tváre
- lavá strana
pravej
dáva
rýchlokurz

V tvrdé rána
tvrdá voda
udiera ma
bodá
núti vravieť
o nás
do zrkadla
nikomu

Z tvrdej vody hladám únik
svoje nylonové struny
píšem s mäkkým
- topiaci sa chytá rieky

Svoje nylonové struny
píšem s mäkkým
i
topiaci sa chytá rieky
dní

V utopených
litroch
hladám
prienik
odtečených
ludí
- medzi nimi prúdi
aj môj výtvor

Plný odtok
prázdna
nádej
potom
niekam
do neznáma
rieka
ludských umyvadiel


Klimeux

Oči

Azúrové moria
dva žiarivé smaragdy
jak zásahy zhora
jak výstrely z karabín

Ako slnko - zákon
ako mesiac temné
tajuplné ako
vzkaz čo nepoviem jej

Isto ulovil by som ešte zopár kúskov
až na dne slovnej zásoby...
Čo v skutočnosti tvoje oči? - iba úzkosť
čo dvomi musím násobiť

Oči čo prosia "skús"
pre jeden krát zobrať
život do vlastných úst
duša dobrá

Oči jak malá Alica
v zázračnej krajine
oči čo nedočkali sa
oči naivné

Doteraz mnou hýbe
ten naliehavý pohlad
jednoduchý príbeh
dvoch hláv

Len to pravdivý obraz -
jej pohlad naliehavý
a potopa po nás
- dve hlavy


Klimeux

Vývoj študentstva v SR :)

Chvílu Hebrejec, potom Massai
najebaný je ako prasa
a predsa sa točí!

Chvílu nasával, potom kašlal
napokon sadol si
močil...

"Aha, študent!
Asi ide z oslavy...
slušný budem
úctivo ho pozdravím"

Chvílu postával
plánoval zločin
chvílu valetol
potom slzy z očí

Chvílu z mosta má
potom na betón
chuť skočiť

"Aha, študent!
Asi ide zo školy...
toľký jugend!
zaťažko je hovoriť!"

Najprv ho držia
tak je opilý
chvílu prsia
potom motýlik

Chvílu bača, potom gazda
dokráčal
lahol si na znak

"Aha, študent!
Asi ide z roboty...
ho ´titulujem´
on nás zase ´kkti´!"


Klimeux

Prednáška :)

Tento text vznikol v stave bezprostredného psychotropného opojenia, čo je na ňom aj citeľne poznať. Každopádne vychádza zo skutočných životných skúseností :D

Nudí, tak nudí
nudí všetkých ludí
bohatých aj chudých
nie a nie zobudiť

Nudí, tak nudí
na prednáške ludí
už vychrlil kubík
nudy z huby
ktorá trvá tolko snáď že už i...

Jeho encián        (jazz rytmus)
v diere od plomby
sa za ten čas vyvinul
v postfeudálnu spoločnosť

Rádius stroncia
tam niekde v trenírkach
sa pretransformoval
na obyčajný ibalgin

Jeho encián
tam v diere od kazu
dostal medailu
celoživotného odkazu

Jeho encián
v diere do zuba
tam učil Lenina
čo želať by si mohol k meninám

Nudí, tak nudí
nudí všetkých ludí
bohatých aj chudých
nie a nie zobudiť

Nudí, tak nudí
na prednáškach ludí
už vychrlil kubík
nudy z huby
ktorá trvá tolko snáď že už i...

Jeho encián
tam v diere od kazu
už dávno aby nebol sám
vynašiel klobásu

Jeho encián
tam vpravo hore no
už dávno začal pátrať 
i po svojich koreňoch

Jeho encián
tam v diere od kazu
sám seba dávno vytesal
k božiemu obrazu

Jeho encián
tam niekde z obeda
zostal tak dlho sám
až rozhodol sa odjebať


Klimeux