Filozofický slovník
streda 9. októbra 2013
Demokracia
"Jedna z forem vlády vyznačující se oficiálním vyhlášením principů podřízení menšiny většine a uznáním svobody a rovnoprávnosti občanů. Buržoazní věda se při charakteristice demokracie omezuje obyčejně jen na tyto formální znaky, které jsou zkoumány odtrženě od sociálně ekonomických podmínek života společnosti a faktického stavu věcí. V důsledku toho vzniká představa tzv. "čisté" demokracie... Ve skutečnosti však každá demokracie jako forma politické organizace společnosti slouží koneckonců výrobě a je určována výrobními vztahy dané společnosti. V souvislosti s tím je nutno brát v úvahu historický vývoj demokracie, její přímou závislost na změnách společensko-ekonomických formací...
V třídně antagonistických formacích existuje demokracie fakticky pouze pre představitele vládnoucí třídy. Tak například v buržoazní společnosti je demokracie formou třídního panství buržoazie. Ve srovnání s feudálním zřízením byla buržoazní demokracie historicky progresivní etapou ve vývoji společnosti. Buržoazie je do určité doby zainteresována na demokracii jako prostředku své politické nadvlády. Vypracovává ústavu, vytváří parlament aj. zastupitelské instituce, zavádí (pod tlakem mas) všeobecné volební právo a formální politické svobody. Avšak možnosti využití těchto demokratických práv a institucí se pro široké pracující masy všemožne omezují, celý demokratický aparát buržoazní republiky je uzpůsoben k tomu, aby paralyzoval politickou aktivitu mas a vyloučil pracující z účasti na politickém životě. Vyhlašovaná formální politická práva nejsou ničím zajištěna a zastupitelské orgány slouží nejčastěji jako nástroj politiky vládnoucí třídy. Pro buržoazní demokracii je charakteristická existence parlamentarismu, tj. rozdělení zákonodárné a výkonné moci a zjevná tendence k růstu moci výkonné."
Filozofický slovník
Filozofický slovník
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Zaujímavé je sledovať vývoj foriem vlády za posledných tisíc rokov. Vždy a v každej dobe je to o ovládaní más. Rozdiel je v tom kto a akým spôsobom bude ovládať pracujúce (a v poslednej dobe aj nepracujúce) masy:
OdpovedaťOdstrániť1.feudalizmus - moc má v rukách panovník a feudáli, panovník priamo vládne centru krajiny(kráľovská doména) zatiaľ čo feudáli vládnu najmä periférii krajiny(léna), feudáli sú nominálne podriadení panovníkovi ale majú sklony k faktickej nezávislosti na centrálnej moci, malých lénikov nepočítam lebo tí sú skôr privilegovanou skupinou medzi plebsom než skutoční držitelia moci, toto rozdelenie moci vyplýva z vtedajšej faktickej nemožnosti riadiť celú krajinu priamo panovníkom
2.absolutizmus - moc je koncentrovaná v rukách panovníka, ten vládne celej krajine skrze svojich úradníkov a stálu armádu, vlastná moc feudálov je minimalizovaná - účasť na moci dosahujú skrze dvor (obskakovaním panovníka). Šľachta si však ponecháva rozsiahle osobné majetky a privilégia.
3. buržoázna demokracia - moc je koncentrovaná v rukách zastupiteľských orgánov, na personálne zloženie týchto orgánov majú vplyv aj masy (voľby), fakticky však zastupiteľské orgány zastupujú záujmy svojich členov a mecenášov svojich strán, prehlbujú sa rozdiely medzi patricijmi a plebejcami, faktická vláda buržoázie sa mení na vládu oligarchie
Chcel som tým reagovať na tézy typu: "Ve srovnání s feudálním zřízením byla buržoazní demokracie historicky progresivní etapou ve vývoji společnosti." Nie je dobré porovnávať feudalizmus (najmä koniec 10. až 12.storočie) s buržoáznou demokraciou (19. a 1.pol.20.stor.) akoby tam nebol medzistupeň. Absolutizmus 17. a 18.stor. je samostatnou formou vlády s vlastným ekonomickým systémom a samostatnou historickou epochou. Nie je dobré ho preskakovať a tváriť sa že je to akýsi neskorý feudalizmus či čo.
OdpovedaťOdstrániťTy mi úplne čítaš myšlienky.. minule som nad týmto akurát premýšľal.. mám na mysli akúsi prechodnú formu alebo medzistupeň, ako si to ty nazval, v období absolutizmu. Neviem, či to nazvať priamo medzistupňom, každopádne mi to príde ako obdobie, kedy existujú feudálne i buržoázne výrobné sily popri sebe. Neviem, ale ja tam ten feudálny ekonomický systém stále vidím. Možno v západnej Európe nie je až tak zreteľný ale keď by sme sa pozreli na naše územie za vlády M. Terézie či Jožka II, tak ho tam možno postrehnúť pomerne jasne. Dobre vieme, kedy bolo zrušené nevoľníctvo.. aká je odtiaľ však ešte dlhá cesta k zrušeniu poddanstva – a čo už je len typickejším a navonok viditeľnejším znakom feudalizmu, než poddanstvo? A celkovo si zoberme, že samotné „znevoľňovanie“ obyvateľstva je skôr až vecou novoveku - akoby išlo o prudkú reakciu na meniace sa pomery a snahu zakonzervovať existujúci poriadok. Teda si myslím, že pojem „neskorý feudalizmus“ je celkom na mieste.
OdstrániťZároveň, ako som už naznačil, nemožno ignorovať prudký nárast kvalitatívne odlišných výrobných síl v tomto období, ktoré sa objavujú ešte pred priemyselnou revolúciou... Manufaktúrna výroba samozrejme nebola taká výkonná ako továrenská, napriek tomu postačovala na aký taký rozvoj podnikateľských kruhov.
Ja som nazval toto obdobie ako „protokapitalizmus“ :)
Chystám na túto tému i článok, takže už čoskoro upresním, čo mám pod týmto pojmom vlastne na mysli.
Na mysli som mal najmä Francúzsko, prípadne Anglicko a Nizozemie. Rakúska monarchia bola v tomto smere, dovolím si tvrdiť, výrazne zaostalá (obzvlášť Uhorsko).
OdpovedaťOdstrániťChcel som poukázať najmä na toto: pokiaľ viem vo Fr. rev. nebol hlavný konflikt poddaný (cca 50% obyvateľstva max.) vs. šľachta. Hlavný konflikt bol buržoázia+mestský proletariát vs. absolútna monarchia+jej spojenci(vyšší klérus, vyššia šľachta). Cieľom revolúcie bolo, myslím si, hlavne zrušiť monopol panovníka a dvorskej šľachty na politickú moc. Zrušenie poddanstva bol skôr taký bočný efekt. Z toho ale vyplýva, že nie feudalizmus bol na odstrel (jeho pozostatky sa dotýkali tak možno 50% ob. max. vo Fr. a tendencia bola zjavne klesajúca) ale politický absolutizmus bol hlavným dôvodom.
Ďalej nesúhlasím s pojmom "neskorý feudalizmus" pre toto obdobie ale navrhujem skôr pomenovanie "absolutizmus s niektorými feudálnymi prežitkami". Pretože:
1. Poddaný už ani neboli najväčšou skupinou ob.(max.50%)
2. Ekonomika vo Fr. už nezávisela na výrobných vzťahoch typických pre feudalizmus(možno tak v Uhorsku alebo na Litve ale sotva v merkantilistickej západnej európe)
3. veľmi podstatný jav feudalizmu akými boli léna vo Fr. už viacmenej neexistovali (ostali len rodové majetky šľachty a to kvantitatívne ani kvalitatívne nie je to isté)
Týmto samozrejme nechcem zubami nechtami brániť feudalizmus ale poukázať na zaužívaný historický omyl, ktorý nikto nie a nie dať na správnu mieru.
P.S.: teším na článok ktorý sa chystáš uverejniť a oceňujem, že sa tejto problematike hodláš venovať lebo fakt málokto sa týmto zaoberá a preto nemám moc odkiaľ čerpať informácie a podnety k tejto téme ktorá by si zaslúžila väčšiu pozornosť
Iste, že tu existoval i spor absolutizmus (panovník) vs. buržoázia. Tých čiastkových konfliktov a jednotlivých skupín obyvateľstva (typicky napríklad sudcovské parlamenty) tu bolo ešte omnoho viac, než si vymenoval. Ale hlavným sporom zostával feudalizmus vs. kapitalizmus a ich priamy stret. Feudálne výrobné sily boli samozrejme už dosť v rozklade a nevýnosné či neefektívne. Ale mnoho obyvateľov na vidieku bolo stále v poddanskom stave, museli platiť dávky a desiatky, ktorých výška sa prakticky nemenila a tak s rastúcou infláciou ožobračovala poddaných, zároveň nedokázala uživiť miestne zemianstvo, schudobnelé skoro na roveň svojich poddaných... Takže jednak obrovská masa poddaných stála proti feudalizmu a jednak sama buržoázia (ešte viac ako proti absolutizmu), ktorej veľké množstvo potenciálnej pracovnej sily „zaháľalo“ na panskom, a ktorej vadili trhové obmedzenia, clá a mýta, neskutočne zložité (a hlavne prežité) územno-správne členenie krajiny, kde si nikde neboli istí, či patria pod Francúzsko alebo sú samostatným kráľovstvom, alebo kto je vlastne dočerta ich lénnym pánom.. Toto partikularistické zmýšľanie (ako vlastnú súčasť feudálneho zriadenia) potrebovala buržoázia „vymítiť“ – preto vzniká nacionalizmus, na ktorom stojí celá FR a ktorý bol súčasťou kapitalistickej ideológie. „Národ“ sa musel spojiť. To jasne formuloval už abbé Seyes v diele „Čo je tretí stav?“ a i keď sa pri povrchnejšej analýze (v čítankách dejepisu či v populárne-náučných dielach „objektívnych“ historikov) môže javiť najostrejšie spor národ vs. absolútny vladár, pri hlbšom skúmaní zistíme, že nacionalizmus mal slúžiť na prekonanie toho, čo som popísal vyššie.
OdstrániťPanovníka nikto nešiel vešať ani sekať mu hlavu. Buržoázia sa zo začiatku nazdávala, že by mohli spraviť revolúciu po vzore Anglicka, pekne pokludne, spojila by sa dvorská šľachta s buržoáziou. Lenže nič také sa nestalo, práve preto, že tomu bránili existujúce sily feudálne. Oni by kľudne tolerovali absolútneho panovníka, v prípade, že by sa prejavil ako „osvietenský“, vydal by zákony v prospech buržoázie, postupne by sa snažili obmedzovať jeho právomoci ale Versailles s celým dvorom by mu kľudne nechali – v tom nebol problém. Lenže panovník sedel na dvoch stoličkách – a bol si vedomý, že ak vstane z tej feudálnej, čo bude zárukou legitimity jeho moci? Ak by sa vzdal feudálneho poriadku „svojich otcov“, na čom by stál systém, kde bohatstvo je viac ako pôvod? Už by nebol kráľom od Boha ale len prachsprostým uzurpátorom moci... To si včas uvedomil a postavil sa preto tvrdo na stranu feudálov a starej rodovej šľachty. Čím viac sa blížila revolúcia, tým tvrdšie opatrenia sa prijímali. Napr. kto sa chcel stať dôstojníkom, musel predložiť rodokmeň do 4 generácií a pod.
Dnešná ideológia prezentuje zjednodušenú verziu FR ako sloboda vs. absolutizmus.
„Absolutizmus s niektorými feudálnymi prežitkami“ je pekný názov ale jednak moc dlhý, chcelo by to voľačo kratšie :P a jednak nepresný, pretože pletie dokopy výrobný systém a formu vlády. S týmto som mal vždy problém a má ho asi každý, keďže dnes sa tie pojmy strieľajú od oka, ako príde. Otrokárstvo môže v istej dobe fungovať ako demokracia, v istom štádiu ako absolútna despocia.. Feudalizmus môže fungovať ako partikulárna, rozdrobená monarchia, v inom štádiu ako stavovská monarchia a v konečnej fáze ako absolutistická monarchia.. kapitalizmus znova ako demokracia, alebo ako fašistická diktatúra... ale to už som prezradil pointu pripravovaného článku :(
OdpovedaťOdstrániťA otázka – ak léna neexistovali, teda neboli žiadni lénni páni – kde sa vzali toľkí poddaní a komu patrili?
Situácia v Anglicku a Nizozemí bola zase úplne iná ale to už nevládzem riešiť takto v sobotu, skoro po ránu :)
Súhlasím, že Fr.rev sa podáva zjednodušene ale zjednodušene sa chápe aj pojem "feudalizmus". V tom asi pramení naše nedorozumenie. Paradoxne feudalizmus má možno bližšie k forme vlády než k ekonomickému poriadku.
OdpovedaťOdstrániťPekne po poriadku. Frankovia v piatom a šiestom storočí dobyjú Galiu. Potrebujú svoju moc nad dobytým územím konsolidovať. Náčelník/panovník to sám nedokáže pretože nemá stálu armádu ani efektívny úradnícky aparát. A tak si v priamej správe ponechá len centrum krajiny zatiaľ čo provincie rozdá svojich verným vojvodcom do "správcovstva" ako léna, nie ako súkromný majetok. Keď panovník dáva v léno niekomu napr. grófstvo Poitou tak mu nedáva pozemok o rozlohe grófstva do súkromného majetku ale odovzdáva mu vládu nad touto územnosprávnou jednotkou so všetkým čo k tomu patrí(aj povinnosťami voči centrálnej moci). Toto je feudalizmus najužšom zmysle slova. Vzťah vrchnosti k poddanému ľudu nie je feudalizmus v pravom zmysle slova (na západe to dokonca volajú manoralizmus). Feudálny štát je teda dualistickým štátom, ktorý sa skladá z centra(kráľovská doména ktorej vládne panovník priamo a reálne skrze svojich úradníkov: bailifovia, šerifovia, kasteláni a pod.) a lén (ktorým vládne panovník viac či menej nominálne, reálne im vládnu grofi, vojvodovia, vikomti). Léna sú štáty v štáte. Ich súdržnosť s centrom závisí od osobnej loajality ich držiteľov a tiež od sily a vitality "centra" a schopnosti panovníka udržať tieto léna vo svojej sfére vplyvu.
V 17. stor. už panovník disponuje efektívnym úradníckym aparátom a stálou armádou, "feudalizmus" už nie potrebný (naopak je prekážkou centrálnej vláde) a tak sa léna už viac nerozdávajú. Anjou, Poitou, Normandia, Toulouse a pod. už patria bezprostredne panovníkovi a spravujú ich intendanti. Celé územie Francúzska je prakticky kráľovská doména. Toto je absolutizmus v pravom zmysle slova.
Formálne tituly ako vojvoda burgundský a pod. síce stále existujú a panovník ich rozdáva ale majú len čestný charakter. Ich nositelia tieto územia už neovládajú. Ovládajú však svoje súkromné majetky a panstvá. Toto je však kvantitatívne(výrazne menšie) aj kvalitatívne (panstvá nemajú už také politické postavenie ako mali léna, léna boli naozaj akoby štáty s hlavným mestom).
Šľachtické panstvá sú len zakrpateným pozostatkom niekdajšieho feudálneho partikularizmu. Ich páni síce majú niektoré práva nad obyvateľstvom (pozostatok feudalizmu) ale to už nie je tak ako keby držali reálne léno. To, že robotné a iné povinnosti sú pre poddaných stále ťažkým bremenom nemení nič na vzťahu panovník - vazal, ktorý je pre feudalizmus najdôležitejší lebo je to vzťah ústavnoprávny, nie súkromnoprávny. Šľachta obdobia absolutizmu už nie sú vazali kráľa v pravom slova zmysle lebo od neho nedostávajú léna. Svoje majetky proste zdedia po svojich predkoch ako súkromný majetok. Léno však nie je súkromný majetok, ba ani majetok, je to právnická osoba podobne ako štát. Vzťah držiteľa léna - léno je teda vzťah verejnoprávny, nie súkromnoprávny aj keď sa ako súkromnoprávny môže zdať.
Tým všetkým chcem povedať, že feudalizmus v pravom zmysle slova vo Fr. zanikol už za Richeliea a Mazarina pretože léna vtedy už prakticky neexistujú, celej krajine vládne len panovník, už nie panovník a jeho vazali ale len panovník. Už žiaden lokálny separatizmus a svojvôla vazalov, ale len všadeprítomná moc "centra". Na tomto ideále Fr. monarchia postupne pracovala už vlastne minimálne od konca 12.stor. keď panovníci vytrvalo brali léna neposlušným vazalom ale ďalej ich už neprerozdelovali medzi poslušných ale tie léna pripojili ku kráľovskej doméne a tak to léno fakticky zaniklo lebo už viac nebolo lénom ale súčasťou "centra". Tým nespochybňujem, že aj koncom 18. stor. pretrvávali mnohé prežitky z obdobia feudalizmu ale to už nebol skutočný feudalizmus lebo chýbal najdôležitejší (verejno)právny vzťah: panovník - vazal na ktorom celý feudalizmus stál aj padal.
OdpovedaťOdstrániťUvádzaš niektoré údaje, s ktorými som sa nikde nestretol, i keď nepopieram, že dejiny stredovekého Francúzska máš asi zmáknuté lepšie ako ja. Každopádne by som rád poznal zdroj, z ktorého vychádzaš. Napríklad sa mi zdá, že predceňuješ mieru centralizácie v období absolutizmu. Iste, že tu nejaká centralizácia bola, napokon už len úrad intendanta, ktorý si spomínal, o tom svedčí. Ale každopádne si myslím, že panovník viac pracoval na budovaní svojho PR, aby budil zdanie vládcu, ktorý riadi celý štát a ktorému podlieha každá sféra spoločenského a politického života, než že by ním skutočne v praxi bol. Totižto práve feudálne prežitky z dôb minulých a vzťahy z nich prameniace mu bránili, aby sa takým plne stal. Také Navarrsko sa vôbec nepovažovalo za súčasť Francúzska, vyskytovali sa stále prípady obcí, ktoré platili dávky viacerým lénnym pánom, takže možno hovoriť o chaose skôr ako o usporiadanej centrálne riadenej monarchii – aspoň čo sa týka miestnej správy.
OdstrániťA už vôbec to, že nejaké dávky platili (či už obce, mestá alebo poddaní) svedčí o tom, že zrejme museli mať nejakého lénneho pána (alebo to všetci platili iba intendantom, teda kráľovskej správe?) Popri intendantoch stále existujú aj staré inštitúcie a úrady, i keď uznávam, že ich význam je prakticky nulový.. ale už len fakt ich formálneho zachovávania svedčí o tom, že panovník sa nemieni vzdať starého zriadenia. Lebo ak by tak urobil, naozaj už neviem, prečo by ho mali ešte uznávať ako kráľa od Boha a ochrancu starého poriadku. Sám Ľudovít XVI. sa často vyjadroval o „svojej šľachte“, provinčná schudobnená šľachta (niečo ako zemani) tvorila pomerne početnú časť šľachty celkovo, takže si neviem predstaviť, že by dochádzalo k nejakým masovým odoberaniam lén. Samozrejme, mohli sa stať individuálne prípady. Ale v masovom merítku by to znamenalo neustálu „občiansku vojnu“ kráľ vs. šľachta. Nehľadiac na to, čo by to stálo úsilia. Už len u nás poraziť Omodejovcov alebo starého Matúša Čáka...
Možno ale hovoríš o dobe, keď neexistoval dedičný prenájom, teda kráľ disponoval lénami, ako uznal za vhodné. Iste, aviticitný majetok je „správcovstvom“ nie súkromným vlastníctvom, nemožno ho napríklad scudziť. Akonáhle sa ale správcovstvo stane dedičným, možno de facto hovoriť o určitej forme vlastníctva – a hlavne, nikto ti ho nemôže len tak svojvoľne brať.
A nech tomu na západe hovoria ako chcú, myslím, že pripútanie roľníka k pôde je určite znakom feudalizmu – nie ako politického systému, ale ako ekonomického. Ale tento „ekonomický feudalizmus“ môžeme kľudne nazývať iným termínom, ak na tom trváš, aby sa to nemýlilo ;)
Že mali dvorskí šľachtici neskôr svoje súkromné majetky (rozumej letné sídla :D) by som už do toho neplietol, lebo taký majetok si mohol zaobstarať každý zámožný človek.. a určite si ho nekúpil aj s „poddanými“, lebo obchod s ľuďmi by asi v kresťanskom svete nikomu neprešiel, pokiaľ by neboli čierni samozrejme :P
Ide o moje dlhodobé skúmanie feudálneho Francúzska. Zdroje: hlavne en.wikipedia, potom čiastkové zdroje ako škola, niektoré knihy (zahr. a domáca tvorba). To čo prezentujem je záver ku ktorému som došiel na ich základe, nie je to oficiálna vedecká teória (aj keď možno je a neviem o tom).
OdpovedaťOdstrániťZ domácej tvorby, ktorej autori majú 60 a viac rokov však v prípade feudalizmu nečerpám. Som totiž presvedčený, že nie je dosť vedecká ale silne ovplyvnená buď či už buržoáznym alebo marxistickým svetonázorom. Neschopnosť týchto historikov oboch týchto smerov vidieť feudalizmus bez predpojatosti taký ako naozaj bol mi príde úplne zjavná. Nielen marxistických ale aj buržoáznych. Buržoázni historikovia sa však občas prerieknu a z toho sa dá dosť načerpať. Marxistickí sa neprerieknu.
Ide mi hlavne o toto: Buržoázia všade hladá súkromné vlastníctvo a individuálny záujem a nechce si priznať kolektivistický charakter feudálneho "vlastníctva"(hneď vysvetlím). Marxisti zasa z princípe nedokážu vidieť svet inak než cez optiku triedneho boja. Nechcem samozrejme feudalizmus predstavovať ako dáký ideálny systém (teraz vôbec nejde o to či bol dobrý alebo zlý) ale som silno presvedčený, že na feudalizmus sa treba pozerať z úplne iného hladiska - z hľadiska funkcionalistického a dobového. Nie cez videnie 18. ani 19. stor.
Feudálne vlastníctvo (vo svojom pôvodnom význame 6. - 12. stor.) treba považovať za vlastníctvo podobné štátnemu, nie za súkromné vlastníctvo. Pôda bola v tej dobe predsa príliš strategická na to, aby bola v súkromných rukách. Feudálne panstvo teda nebolo súkromný majetok, ktorý sa podobal na štát v štáte. Ono doslova a vo svojom najvlastnejšom zmysle bolo štátom v štáte, ktorý sa podobal na súkromné vlastníctvo(aj štátne vlastníctvo sa v tej dobe veľmi podobalo na súkromné vlastníctvo, spomeň si na patrimoniálnu teóriu). Toto je veľmi podstatné pochopiť. Inak feudalizmus nebude dávať zmysel.
Veľké feudálne panstvo malo svoje hlavné mesto (napr. grófstvo Anjou - Angers rovnako ako štát), feudál bol verejným činiteľom (podobne ako panovník), jeho "majetok" mal slúžiť k tomu, aby udržiaval poriadok a právo na "svojom" panstve (rovnako ako panovník), feudálne panstvo malo svoje hranice, svoje ozbrojené, niekedy tuším aj vlastnú menu (všetko ako štát). Jediné v čom sa feudálne panstvo líšilo od štátu bolo to, že bolo na nižšej politickej úrovni. Išlo teda o akýsi subštát, nie súkromné vlastníctvo v buržoáznom zmysle. Dnešným ekvivalentom feudálneho panstva sú VÚC a obce. Ekvivalentom feudála dnes je predseda samosprávneho kraja a starosta. Tak ako majetok kráľa bol vlastne to isté ako štátny majetok tak aj majetok feudála treba považovať za niečo analogické - akýsi subštátny majetok. Kráľov majetok nebol súkromný - nemohol si s ním robiť úplne hocičo (paradoxne) - bol to majetok verejný s ktorým sa nakladalo takmer ako so súkromným. Niečo obdobné bolo aj feudálne vlastníctvo.
OdpovedaťOdstrániťZ toho ale vyplýva:
1. poddanské dávky boli obdobou dane, nie nájmu
2. poddanské roboty boli obdobou nútenej práce(niečo podobné ako stavby mládeže či povinné brigády za socializmu), nie príkaznej zmluvy a pod.
3. feudál mal vlastne rovnaké povinnosti voči poddaným ako mal aj štát
4. feudálne vlastníctvo nebolo súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov ale zvláštny druh verejného vlastníctva s ktorým sa nakladalo takmer ako so súkromným
Feudálny štát sa teda podobal na matriošku: bol štát ktorý sa delil na panovníkov majetok - teda korunný majetok(kráľovská doména) a veľa menších subštátov(lén). Léna sa dalej mohli deliť na feudálov majetok(kniežacia doména) a veľa ešte menších subsubštátov(lén nižších vazalov).
Majetok poddaných(chatrč, zvieratá, náradie a pod.) už ale NEBOL feudálny ale naopak súkromný. Poddaný boli teda v zásade vždy poddaný verejnej moci, nie súkromnej. Nezáležalo na tom či boli poddaný panovníka alebo feudála. Feudál bol verejným činiteľom, jeho majetok bol verejnou inštitúciou.
Čisto teoreticky: feudalizmus by teoreticky mohol fungovať aj pri zrušení poddanstva - proste z poddaných by stali slobodní občania grófstva XY(samozrejme zároveň by ostávali aj občanmi štátu AB ku ktorému grófstvo XY patrí), namiesto dávok by svojmu subštátu platili dane(niečo ako miestna daň popri štátnej dane). Feudalizmus bol teda formou nadvlády štátu a jeho subštátov nad jednotlivcami aj keď sa navonok môže javiť ako nadvláda súkromnej osoby nad súkromnou osobou.
Samozrejme nespochybňujem, že v 18. stor. už feudálne vlastníctvo mohlo mať všetky znaky súkromného vlastníctva. Tým ale vlastne už prestalo byť feudálnym vlastníctvom... Moja teória platí hlavne pre 6.-12. stor. Nemám ju spolahlivo overenú ale myslím, že nie je o nič menej vedecká než buržoázne teórie, ktoré sa obvykle vyhýbajú podrobne objasniť charakter feudálneho vlastníctva a tým vyvolávajú dojem, že išlo o súkromné vlastníctvo alebo marxistické teórie, ktoré robia to isté akurát, že všade musia zakomponovať aj triedny boj.
Podľa mňa sa už len hráme so slovami. Jednak neviem, či je prísne rozdeľovanie na súkromný a verejný majetok na mieste. Zase sa nám to tak javí iba z dnešného pohľadu, pretože my tak vlastníctvo rozdeľujeme. Čiže sme rovnako „zaujatí“ a pod vplyvom dobového zmýšľania ako buržoázni či marxistickí historici, ako píšeš. Či má historik 60 alebo 25 nie je rozhodujúce, a čoho sa najviac desím sú tzv. „objektívni“ historici, resp. historici, ktorí svoje dielo prezentujú ako nezaujaté, nestranné či objektívne – teda buď to na nás len hrajú alebo sú skutočne bez názoru, čo ale niečo vypovedá o kvalite ich práce.
OdpovedaťOdstrániťZa druhé, sám si spomínal patrimoniálnu teóriu.. čiže územie štátu je vlastne majetkom súkromným.. a i keď správou svojho súkromného majetku (vrátane mojich poddaných) poverím hociakého feudála, ktorý na ňom bude vykonávať správne (verejnoprávne) funkcie, naďalej zostane súkromným.. (nie tak úplne súkromným ako to chápeme v kapitalizme, ale de facto súkromným), alebo ak chceme zaujať kompromisné stanovisko, môžeme povedať, že súkromné a verejné v tejto dobe splýva (myslím, že k niečomu podobnému smerujeme aj dnes). To je ako keby som ja vlastnil nejakú budovu a ustanovil tam nejakého správcu, ktorý bude zodpovedný za jej údržbu a pod. On tam v istom zmysle vykonáva „verejnú“ právomoc, trebárs tam bývajú i nájomníci a on od nich vyberá nájom či sa stará o ich pohodlie. To je super, ale stále je to môj majetok.
Štát ako majetok panovníka je súkromným, léno feudála je verejným a majetok poddaného je jeho súkromným? A na základe čoho? To postráda akúkoľvek logiku, i keď nepopieram, že to tak mohlo byť chápané. Svedčí to ale o tom, že buď nedokázali ešte domyslieť kategóriu vlastníctva alebo naozaj verejné so súkromným splývalo.
Za ďalšie, i keď analógia s VUC je naozaj zaujímavá, v momente keď Pavol Frešo predá svoj post svojmu synovi, prestane byť správny úrad určitou funkciou ale stane sa de facto (zdôrazňujem de facto – lebo de iure pôjde stále iba o správu) majetkom. Podobne sa majetkom stali napríklad vo Francúzsku v 18. storočí niektoré verejné úrady, ako súdni úradníci, sudcovia parlamentov a pod., tým že sa stali dedičnými.. a vytvoril sa tak „sudcovský stav“. Takto vlastne funguje vytváranie stavov alebo určitých privilegovaných skupín obyvateľstva (nepoužijem slovo trieda, lebo by ma ešte ukameňovali), ktorých existencia sa opiera o vlastníctvo, nie o funkciu. Fukciu dnes máš, zajtra nie, a teda nemôže zabezpečiť žiadnu vnútornú súdržnosť určitej skupiny. Funkcia je kategória politická, zatiaľ čo majetok je kategóriou ekonomickou.. bavíme sa v zásade len o tom, či priznáme prvenstvo, resp. dôležitosť ekonómii alebo politike. Či existuje súvislosť štát – vlastníctvo, alebo či je štát len dôsledkom postupného, evolučného vývoja a spájania obcí do jedného celku, pretože i v rodovej spoločnosti predsa existoval náčelník (analógia panovníka), existovali funkcie správne a súdne, ako píše T. G. Masaryk.
Ano. Tiež som sa zamýšlal nad tým či sa len nehráme so slovíčkami ale keď si to rozmeníme na drobné tak si nemyslím, že by išlo len o slovíčkarčenie.
OdpovedaťOdstrániťNepochopil si ma dôsledne. Netvrdím, že patrimoniálna teória znamená súkromné vlastníctvo štátu panovníkom. Myslel som to úplne naopak:
1. "panovník vlastní" územie štátu/povedané dobovo "všetku pôdu vlastní panovník"/ znamená, že v skutočnosti štát(koruna) vlastní územie štátu pričom panovník je konateľom štátu-právnickej osoby. V tej dobe ale ešte nevedeli vyjadriť tento zložitý a značne abstraktný právny vzťah inak ako prirovnaním ho k súkromnému majetku.
2. (súkromné) vlastnícke právo má tieto oprávnenia(ako aj vieš z OP):
držať vec,
užívať vec a požívať plody a úžitky veci a
disponovať vecou(vrátane práva vec zničiť)
Panovník má prvé dve oprávnenia ale nemôže disponovať vecou (štátnym územím) ako sa mu zachce ale musí to byť v súlade s verejným záujmom /korunovačné prísahy, obyčajová ústava, určitý dozor snemu/ a už vôbec nemôže vec zničiť. Ide teda o verejné vlastníctvo právnickej osoby(štátu) so silným postavením jej konateľa(panovníka) pripomínajúcim akoby súkromné vlastníctvo.
3. Kedže léno je obdobou štátu na lokálnom leveli (nie je to len nehnuteľnosť ale fakticky právnická osoba podobná VÚC so svojim konateľom - feudálom) tak potom z toho vyplýva, že léno je tiež verejným (ale už nie štátnym verejným ale miestnym verejným) majetkom.
4. Kedže panovník je verejný činiteľ s povinnosťami voči obyvateľstvu tak aj feudál je analogicky verejný činiteľ lebo má obdobné povinnosti k obyvateľstvu svojej územnej jednotky (feudál je miestny panovník)
5. Léno sa od štátu líši jedine v tom, že nemá plnú suverenitu ale len akúsi poloautonómiu. Je stále súčasťou väčšieho celku(štátu).
6. Léno môže byť veľké aj malé. To veľké má svoje hlavné mesto(sídlo feudála) a armádu (ozbrojené sily feudála). Hlavným mestom malého léna je dom zemepána a jeho armádou je zemepán osobne so svojimi synmi a ozbrojenými sluhami.
7. Feudál NIE JE správcom štátneho(panovníkovho) majetku. Správcami panovníkovho majetku sú kasteláni, bailifovia, šerifovia a iní úradníci. Feudál je správcom vlastného (miestneho) verejného majetku a nakladá s ním autonómne a nezávisle od štátneho majetku. Aj dnešné VÚC majú vlastný verejný majetok odlišný od štátneho verejného majetku.
Keby bol feudál správcom panovníkovho (štátneho) majetku tak by už nebol feudálom ale úradníkom. Úradník musí úplne poslúchať svojho nadriadeného. Feudál je autonómny aj keď sú veci v ktorých aj on je povinný poslúchať svojho panovníka. Feudál je teda správcom svojho verejného majetku, nie panovníkovho verejného majetku.
OdstrániťFeudálne vlastníctvo je teda niečo medzi správou cudzieho majetku a súkromným vlastníctvom.
Čo sa týka Uhorska: Uhorskí magnáti NEBOLI feudáli lebo svoj majetok vyslovene nedostali od panovníka ako léno ale dostali ho od panovníka ako donáciu(dar). Rozdiel tam nepochybne bol ale neviem zatiaľ presne povedať v čom ten rozdiel bol lebo nepoznám presne obsah donácie a práva, ktoré z nej plynuli. Zrejme ale už išlo o súkromný majetok, prípadne o hybridný súkromno-verejný majetok.
OdpovedaťOdstrániťMatúš Čák nebol feudálom lebo svoje panstvo nezískal ako léno od panovníka. Matúš Čák bol vzbúrený župan (kráľovskí úradník, správca kráľovského komitátu) a svoje panstvo získal faktickým zmocnením sa kráľovského majetku ktorý mal spravovať (napr. Trenčiansky hrad patril predsa kráľovi kedže to bol komitátny hrad).
Ale súhlasím, že v prípade feudálov a najmä panovníka súkromné a verejné vlastníctvo vlastne splývalo lebo fakticky slúžilo obom cieľom: verejnému záujmu aj úžitku jednotlivca. Akurát, že v priebehu historického vývoja zjavne z panovníkovho majetku vyprchalo to súkromné a z majetku feudálov viacmenej vyprchalo to verejné.
OdpovedaťOdstrániťOk. S Matúšom Čákom som to úplne netrafil, prirovnanie ku správcovi taktiež nebolo zrovna najšťastnejším. Takže zmením ten príklad.. namiesto správcu domu, ako úradníka si dosaď nájomníka.. ten ale zase nevykonáva verejnú právomoc, takže to tiež nie je presné.. teda zase len z toho vyplýva, že splývalo súkromné s verejným.. Ale predsa by som povedal, že celkovo charakter štátu ako takého bol skôr súkromný, resp. spájal aj verejný i súkromný záujem, pričom súkromný mal navrch. Napríklad neexistoval sociálny systém, školstvo a pod., služby alebo určitý verejný priestor.. nič také štát nezabezpečoval, musela sa o to starať cirkev.
OdpovedaťOdstrániťZa druhé, ak je panovník "konateľom štátu", tak je štát vlastne "akciovkou", čiže je súkromný. Pričom funkcia tohto konateľa je dokonca ešte i dedičná, takže tam niet o čom.
Oprávnenia vyplývajúce s vlastníckeho práva sú mi známe ešte z 1. ročníka, napokon to som sám uvádzal v niektorom predošlom komentári, že feudálne vlastníctvo nie je klasickým kapitalistickým vlastníctvom, ani rímskym otrokárskym vlastníctvom.. je to úplne samostatná kategória, v ktorej absentuje dispozičná právomoc.. je to akási, dobovým právom posvätená držba. Ale to sme zase iba v zajatí právnických terminológií a výrazov, pričom právo len reaguje na ekonomické podmienky spoločnosti a snaží sa jednotlivé javy pomenovať v súlade s dobovou logikou a ospravedlniť ich existenciu.. právo je len výtvorom kultúry. Ekonomika sú ale podmienky, ktoré túto kultúru určujú. Z ekonomického hľadiska je irelevantné, to o čom sa tu bavíme už tak dlho, pretože či držba alebo vlastníctvo, ide o majetok a súbor oprávnení z neho vyplývajúcich, ktoré slúžia ako prostriedok disponovania určitou mocou alebo panstvom jedného človeka nad iným.
Oprava: štát nie je akciovkou, ale s.r.o. :D to je to nešťastné obchodné právo :P
OdpovedaťOdstrániťTo s tým konateľom som zasa ja celkom netrafil. Skôr by som ho pomenoval všeobecnejšie: štatutárny orgán. S.r.o. je určená vyslovene na dosahovanie súkromného zisku bez rizika ručenia vlastným majetkom takže to prirovnanie nie je najlepšie, ani akciovka. Štát je štát - verejnoprávna korporácia, P.O. sui generis.
OdpovedaťOdstrániťČo sa ekonomiky týka - neviem, ale som si dosť istý, že v 18. stor. už bola ekonomika o niečom inom než v 11. stor. Tie feudálne prežitky v 18. stor. neboli predsa určujúce pre ekonomiku 18. storočia. Aspoň v merkantilistickej Z. Európe nie. Potom už ale nemožno nazývať obe doby (11. aj 18.) feudalizmom keď ich ekonomika bola o niečom inom a tvrdíš, že ekonomika je určujúca. No nie?
V politickej oblasti bol charakter štátu 17. a 18. stor. úplne iný ako za čias feudalizmu. Minimálne tie veľké léna už neexistovali a tak bol štát omnoho jednotnejší, moc koncentrovanejšia a prakticky všetka verejná moc v rukách panovníka a dvora. Už nehrozilo, že si nejaké grófstvo bude viesť svoju vlastnú politiku alebo nebodaj kolaborovať so zahraničím. Toto všetko bola veľká zmena a tak je namieste hovoriť o zániku politického feudalizmu v 17. stor. a jeho nahradenie absolutizmom. To, že pretrvávali šľachtické privilégia a právny partikularizmus je zanedbateľné.
Ostáva už len určiť charakter pretrvávajúcich šľachtických majetkov. Ak išlo o malé léna dá sa ešte hovoriť o akomsi mikrofeudalizme. Ak však tieto majetky už neboli po právnej stránke léna tak zrejme už nemali ani verejnú moc (aspon nie v pôvodnom rozsahu) a keď nemali verejnú moc tak už nemožno vôbec hovoriť o feudalizme ale len súkromnom pozemkovom vlastníctve šľachty s pretrvávajúcimi prežitkami z obdobia feudalizmu.
Ak však 17. a 18. stor. vo Fr. nemalo feudálnu ekonomiku a ani politická štruktúra nebola feudálna tak v akom inom zmysle možno ešte hovoriť o feudalizme? Nie je to potom vlastne už absolutistický štát s merkantilistickou ekonomikou a feudálnymi pozostatkami v spoločenskej oblasti?