v tom zhone a nálade, vzruchu
že zabudla si ma na vinobraní...
Si mi ty ale prazvláštna pani
keď ráno mi praješ dobrú chuť
Ja jedol by som, jak velmi!
veď na jeseň mnoho je chutí
zo zmyslov však vytečú ti
keď trpíš zápalom dutín
bolestivým, príšerným
Necítim nič, dutina vnemov je zbavená
však inde než sa zdá si zábrany utká
niekde nižšie od lavého ramena
(kde dotlela spomienka spálená)
sa nachádza - a kúsok nahor od žalúdka
Úlavu prináša pohár, v ňom liek
cestou na dno žiari zelená
absintu Paula Verlaina
z mesta Paris Trójska Helena
priváža plno piesní - mileniek
Ďalšieho rána už zdravá je dutina
liečebný proces nebol príliš ťažký -
úspešné výpravy až na dno flašky
povedieš a slúb mi že neprehráš kým
nezačnem konečne s jeseňou usínať
Len v spánku sen býva tak jasný
v čom po prebudení mu bránia
...tak vraciam sa na vinobrania
dychtivým septembrom hnaný a
dievčaťom s červenými vlasmi
Vietor hrá melódiu tú istú
poznávam ju hoc je tónmi pestrá
- zmena len v obsadení orechestra
a teda Nádej i Túžba, jej sestra
tak podobajú sa suchému listu
Klimeux
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára