Ešte raz!

Preži!
manželstvo aj režim
teplúčko aj sniežik
čas rovnako beží
v každom počasí

Znášaj!
bez ganje aj haša
keď chvália aj strašia
keď zle je aj keď dá sa
- žiadne grimasy

Udri!
bohatých aj múdrych
svätice aj kurvy
medzi štyrmi múrmi

Medzi porazenými
leží mnoho tiel
muži aj ženy
deti, psy, starci
aj vtáci
bez krídiel

Medzi porazenými
leží každý z nás
a tvárou k zemi
zatúži tak padnúť ešte raz

Preži!
krvavý aj bez žíl
kráľ v obkľúčení veží
navždy v cudzej réžii

Buď živý!
aby tie isté chyby
čo chcel si nechať iným
ťa znova zotavili

Zostaň!
vrav mi o blbostiach
všetci sme len hostia
hlavných hrdinov
a vedľajších postáv


Klimeux

Hviezda

Hoc sa ti to nezdá
bude z teba hviezda

máš všetky predpoklady
ľudia ťa budú mať radi

Ak sa ti to štíti
tak si musíš vypiť

Ak sa ti to hnusí
tak to musíš skúsiť

Ak si na to mäkký
tak si zober lieky

Ak sa hodíš marod
maximálne na rok

Potom stratia záujem
odbavia sa na druhej

Ideš jedna báseň
zajtra v Novom Čase


Klimeux

Tématika cien energií, roztrhaných faktúr a ďalších bojovných gest posledných dní ma podnietila k napísaniu krátkeho príbehu, ktorý je síce fikciou, ale mráz v ňom je skutočný…

A o ňom to práve je. A tiež o tom, že skutočná spoločenská zmena si žiada silnejší jednotiaci moment, ako len túžbu po blahobyte a materiálnom dostatku. To sú iba „sprievodné javy“, ktoré tak ako uviedli veci do pohybu, môžu tiež zmenu veľmi rýchlo zničiť a znemožniť.

Zima ako stvorená pre triedny boj

Štatistiky návštevnosti kín v posledných dvoch rokoch zaznamenali zvýšený záujem o severskú kinematografiu.

Možno i táto zdanlivo nepodstatná skutočnosť mala vplyv na pohnuté januárové udalosti na Slovensku…

Okrem zábavy prinášajú severské diela často i podnetné myšlienky so širším spoločenským kontextom.

V nórskom filme Boj snežného pluhu s mafiou odznela zaujímavá úvaha o súvislosti medzi studeným podnebím a vyššou mierou prosperity spoločnosti.

Hutná dávka „severskej solidarity“ zrejme zostala zakliesnená v mysliach divákov i po opustení kinosál a čakala iba na vhodný moment, kedy povstane.

Ten okamih prišiel…

Tohtoročná tuhá zima spĺňala všetky objektívne predpoklady pre vybudovanie triednej jednoty proletariátu.

Najväčšmi sa revolučný potenciál vzmáhal v sociálne exkludovaných skupinách - medzi nezamestnanými, dôchodcami, ľuďmi bez domova a sociálnych istôt.

Neoficiálnym heslom sa stal slogan: „Spravodlivosť a teplo do každého domova!“

Oficiálne údaje ministerstva spravodlivosti zasa hovorili o štatistickom náraste počtu spáchaných trestných činov extrémizmu.

Januárovej demonštrácie za sociálne práva občanov sa zúčastnil aj Ján, dôchodca z bratislavskej Dúbravky.

Odchádzal s hrejivým pocitom blížiacej sa zmeny.

Nestaral sa príliš do politiky, avšak každodenná núdza, starosť o to, či bude mať vôbec na zaplatenie kúrenia, ho doviedla až sem.

Chcel, aby mu bolo teplo. Ako všetci...

Zhromaždenia sa zúčastnili i traja dúbravskí bezdomovci.

Odchádzali s hrejivým pocitom štedrého finančného prírastku.

Nestarali sa príliš do politiky, avšak núdza a starosť, či budú mať prostriedky na zakúpenie vína, ich doviedla až na námestie.

Chceli, aby im bolo teplo…

Základ pre jednotu bol teda daný.

Zostávalo iba jasne definovať hlavný spoločenský rozpor.

Riešiť samostatne jednotlivé čiastkové problémy ako nezamestnanosť, starobné dôchodky, ceny energií či bytovú dostupnosť sa nepodarilo ani ministerstvu práce, ba ani Fondu rozvoja bývania, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vyslovene zaostával.

Zle bola totiž postavená samotná otázka.

Čo sa nepodarilo politikom, teraz uskutočňovali sami ľudia - zdola.

„Teplo pre všetkých, ktorí ho potrebujú!“ vyhlásil na záver svojho prejavu jeden z rečníkov.

Po rokoch samoty v opustenom byte na prízemí teraz dôchodca Ján pociťoval zadosťučinenie, návrat stratenej hrdosti a entuziazmu.

Jeho všeobecné nadšenie ukončila toho večera až rana tupým predmetom do zátylku, pri vstupe do obydlia.

Obavy sa naplnili.

Kúrenie už nezaplatil.

Tragédiou sa ale ľudové povstanie nenechalo oslabiť.

Naopak, dalo by sa prehlásiť, že - napriek prehnaným prvotným očakávaniam - došlo aspoň k čiastočnému úspechu:

Traja bezdomovci napokon prečkali zimu v teple, v byte na prízemí…

Predstavitelia vlády naďalej odmietali prísť s uceleným riešením a požiadavky verejnosti opakovane označili za neopodstatnené.

Pre objektívnosť je nutné dodať, že svoje tvrdenia opierali o relevantné štatistické zistenia.

Údaje z posledného obdobia vykazovali zreteľný pokles počtu osôb bez domova, ako i dostatok uvoľnených bytov s ústredným kúrením.

Ohlas týchto výsledkov na seba nenechal dlho čakať.

V polovici februára zaznamenali preferencie vládnej strany opäť nárast.

S posledným snehom sa roztopili i zvyšky triedneho boja.

Vláda, za výdatnej pomoci svojich čísel, dostala situáciu pod kontrolu.

Zreteľne tiež ubudlo extrémistov na demonštráciách…

Snáď jedinou nezodpovedanou otázkou zostal náhly vzrast množstva násilných trestných činov.

Intenzívne sa ňou však už zaoberá Ústav kriminológie a trestného práva.

Nezaplatené teplo, ako pokračovanie individuálnej revolty niektorých jednotlivcov voči štátu, sa rozpočítalo na ostatných obyvateľov domov…


Klimeux 

vyšlo na internetovej stránke kultúrno-politického magazínu DAV/ 

150 statočných (song)

Klimeux

Nepracujme cez sviatky, zrušme sviatky!

Aby odvykali...

Pondelňajšie rokovanie Tripartity o zavedení povinného odpočinku zamestnancov maloobchodu počas sviatkov prebehlo kupodivu vecne a bez výraznejších vášní. K akceptácii návrhu koaličných poslancov za SMER-SD došlo dokonca i zo strany zástupcov zamestnávateľov. Obchody teda majú byť počas štátnych sviatkov zatvorené. Navrhovaná novela by mala byť predložená na schôdzu parlamentu vo februári…

            Už deň na to však Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) prichádza s myšlienkou vychádzajúcou z obľúbenej slovenskej politickej taktiky: jednou rukou daj a druhou zober. Navrhuje totiž znížiť počet sviatkov na Slovensku…[1] Keďže doteraz iba menšia časť populácie zamestnaná v službách musela pracovať viac, než je „zdravé“, Asociácii zamestnávateľov zrejme pripadá logické zbaviť ich tejto práce a pridať jej všetkým… aby si nezávideli… a „Aby odvykali“, ako v Tajovského poviedke, kde dávali „v rámci prevencie“ deťom piť alkohol, aby ich odradili od alkoholu - podobne v tomto prípade, sa pokúšajú znížiť ľuďom počet sviatkov, aby nemuseli pracovať cez sviatky. (?)

Túto neotrasiteľnú logiku sa ešte pokúsila poistiť hovorkyňa asociácie svojím jednoznačným tvrdením, že Slovensko má v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nadbytok sviatkov…

Príliš veľa sviatkov?

            Ak aj odhliadneme od skutočnosti, že priemerný počet sviatkov v EÚ je 12 dní, a teda okrem štátov s „asketickými“ ôsmimi sviatkami musia existovať i tie so štrnástimi a viac, aby zostala priemerná hodnota zachovaná a nedošlo k naštartovaniu nekonečnej špirály doháňania znižujúceho sa priemeru, a teda k regresu ľudských práv, je poľutovaniahodné, že sa niekto vo svojich úvahách snaží „nasledovať vyspelú Európu“ iba v selektívne vybraných témach. Ak by totiž svoj proeurópsky pohľad rozšíril z úzko ekonomizujúceho i na sociálny, možno by zistil, že hoci je v Spojenom kráľovstve iba osem sviatočných dní do roka, a teda sa zdanlivo pracuje veľa, celkový objem odpracovaných hodín pripadajúcich na zamestnanca je len 1 674,[2] čo predstavuje o 80 hodín menej, než je objem pracovného času za také isté obdobie na Slovensku. Ak by teda všetci „Britoslovania“ umývali riady o osem sviatočných dní viac (8 hodín denne) a Británia by zrušila sviatky úplne, ešte stále by si Slováci museli nadeliť dva sviatočné dni navyše, aby sa počty vyrovnali…

Nie, rozdiel medzi odpracovanými hodinami u nás a v západnej Európe nespočíva v odlišnom kalendári, ani v rozdielnom plynutí času spôsobenom blízkosťou čiernej diere... Spôsobuje ho prostá dĺžka denného, resp. týždenného pracovného času. Pozrime sa na európske čísla:[3]

-         Holandsko: 31,7 hodiny práce týždenne. Ak by sa na Slovensku pracovalo toľko, vychádzalo by nám 6,34 hodiny práce denne, teda celkovo 1 642 hodín práce za rok.

-         Nemecko: 36 hodín, premietnuté na SR: 7,2 hodiny denne = 1 865 hodín ročne.

-         Rakúsko: 38 hodín, premietnuté na SR: 7,6 hodiny denne = 1 968 hodín ročne.

Argument o potrebe zníženia počtu sviatkov na Slovensku nie je na mieste (pri porovnaní s uvedenými číslami), keďže maximálny počet pracovných dní u nás ( i s 12 sviatkami, počas ktorých sa doteraz mohlo pracovať[4]) predstavuje 259 dní, teda neskutočných 2 072 hodín práce za rok. Ak by novela obmedzenia maloobchodného predaja prešla, zníži sa celkový ročný pracovný čas o 96 hodín a zastaví sa tak na čísle 1 976,[5] predstavujúcom ešte stále neúmernú priepasť medzi nami a vyspelým svetom. Vyzerá to tak, že napokon k čiernej diere predsa len dosť blízko sme... 

Čísla hodné zapadlej koloniálnej dŕžavy sa zrejme budú pod tlakom zamestnávateľských zväzov a rušením sviatkov ešte „zlepšovať“ a vyzerá to tak, že tento nápad nie je vôbec proti srsti ani súčasnej vláde, či ministrovi práce.[6] Zrejme tak znova prekročíme počet 2000 hodín a vrátime sa historicky niekam dosť ďaleko. Nadmerná vyťaženosť, ktorá platila iba pre maloobchod, bude odrazu, šalamúnskym ťahom, platiť pre všetkých zamestnancov.

Produktivita

„Lenže u nás je nízka produktivita práce, ako sa chceme my porovnávať s Holandskom v dĺžke pracovného času?!“ znie typická argumentácia odporcov skracovania dĺžky práce. Táto tautológia, ktorá sa snaží dokázať samu seba, tvrdiac, že musíme v našej zaostalej krajine tráviť dlhý a neproduktívny čas, pretože sme zaostalá krajina s nízko produktívnou prácou a že dlhý pracovný čas je vlastne len odpoveďou na nízku produktivitu práce, je iba čiastočnou pravdou. Operuje s pojmami práca a čas, priznáva im závislostný vzťah, ale nedefinuje ich „samé o sebe“, keďže iba vysvetľuje jeden druhým.

Rozhodujúca charakteristika produktivity práce prameniaca z  úrovne výrobných prostriedkov ako determinanty pre ďalší rozvoj výrobných síl, teda vyspelosť technológie, schopnosť inovácie, pracovné zručnosti, skúsenosti či vzdelanie, je opomínaná. V časoch otrokárskych spoločností pracovali ľudia možno 18 - 20 hodín denne pri minimálnych nákladoch - nútilo to snáď ich majiteľov vyvíjať technológie na zvyšovanie produktivity? Práca bola vysoko neproduktívna, avšak pokým zabezpečovala dostatočné množstvo vytvorených statkov za nízke náklady, neexistoval na strane spotrebiteľov týchto statkov dopyt po alternatíve v podobe zavádzania modernizácií. To, čo v konečnom dôsledku likviduje produktivitu, je teda triedne rozdelená spoločnosť.

Z histórie taktiež vieme, že motorom pokroku boli krízové, či kritické momenty (vojny, neúroda, epidémie, úbytok obyvateľstva) a teda by sa dalo predpokladať, že i zníženie celkového objemu odvedenej práce za rok (v únosnej miere) by vytvorilo istú „núdzovú situáciu“ a podnietilo ekologickejší prístup k práci, kedy by sa ukázalo neefektívne  ňou plytvať, „čerpať ľudské zdroje“ a dôraz by sa kládol na vysokú mieru inovácií, nie odpracovaných hodín. To ma privádza až k prevráteniu pôvodnej otázky: nie je nízka produktivita práve dôsledkom dlhého pracovného času?

Ľudské práva na dohodu?

Na Slovensku máme jeden z najdlhších pracovných časov v Európe. Zákaz práce cez sviatky sa tak javí ako rozumná kompenzácia. Otázkou na diskusiu zostáva, či by rozumnejšie riešenie nepredstavovali voľné nedele. 

Hoci sa snaha o kogentné právne vymedzenie času pracovného odpočinku nie vždy stretáva s pochopením, viď. článok na dailymale.sk,[7] kde sa autor snažil povrchne odsúdiť všetky podobné úvahy ako nekompetentné výplody zblúdilých skrachovancov, je isté, že ponechať určovanie dní odpočinku na voľnej dispozícii účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, ako to vyplýva z § 93 Zákonníka práce, nie je dobrý podnik... Zákonník umožňuje (za určitých okolností) ponechať riešenie otázky odpočinku zamestnanca na dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom.[8] Ľudské právo (na odpočinok), údajne garantované štátom a medzinárodnými dokumentmi sa teda v praxi uplatňuje ako svojvôľa silnejšej strany zmluvného vzťahu... Týždenný čas odpočinku síce vymedzený je, avšak je možné s ním manipulovať v tak extrémnom rozsahu, že sa zamestnanec behom dvoch týždňov môže ocitnúť iba raz doma na celý deň... To môže mať významný vplyv na vznik závažných zdravotných ťažkostí, spôsobiť problémy v sociálnom živote jedinca, vyvolať zmeny v správaní či zapríčiniť úplný rozpad jeho osobnej integrity.

Triumvirát

Ako už bolo spomenuté vyššie, vznikajú isté pochybnosti ohľadom skutočnej motivácie vlády k presadeniu zákazu práce vo sviatky a tento článok určite nemá byť obhajobou vládnej politiky v danej téme. Jednanie vlády by bolo možné skôr označiť ako snahu priživiť sa na kresťanskom sentimente „svätenia sviatočných dní“, než ako autenticky sociálne riešenie – samotný zákaz práce cez sviatky totiž hlavný problém nerieši – iba ďalej rozdeľuje chudobných, tak ako každé soc-demokratické „uplácané“ riešenie, na dva tábory:

1)      Kresťanov z nižšej strednej triedy, ktorým ako tak stačí ich príjem a sú unavení z nadmernej pracovnej záťaže;

2)      Tých, čo potrebujú krvopotne makať aj cez sviatky a mať ideálne dve zamestnania, aby uživili rodiny.

Uvedené dve skupiny, obe tvoriace súčasť jednej sociálnej triedy, budú proti sebe viesť neľútostný boj a drobiť tak potenciálnu emancipačnú jednotu. Namiesto deklarovaného sociálneho zmieru bude výsledkom ešte väčšia rozdrobenosť a konflikt, na ktorom sa však populisticky priživí tak vláda (na strane kresťanov), ako i zamestnávateľské zväzy (ktoré paradoxne podporia tí najchudobnejší, aby mohli pracovať ešte viac, než doteraz – úplne v rozpore so svojím triednym záujmom).

            Práve táto analýza ma privádza ku „konšpiračnej“ myšlienke načrtnutej v úvode článku – totiž, že vláda a zamestnávatelia sledujú spoločné ciele a v rámci tohto „spiknutia“ sú ochotní obetovať práva zamestnancov. Celá tripartita (vláda, podnikatelia, odbory) tak začína pripomínať skôr nechvalne známy „triumvirát“. Vyjadrenia vlády o potrebe rušiť sviatky to iba dokazujú...

Premiér si teraz možno veselo pospevuje jeden zo svojich populistických popevkov: „Nepracujte cez sviatky, / zrušíme vám sviatky.“ A jeden by mu tú sociálnu poéziu aj zožral, keby tak neťahal za uši ten absolútny rým.


Klimeux 

vyšlo na internetovej stránke kultúrno-politického magazínu DAV/ 

---

[1] http://www.teraz.sk/ekonomika/zamestnavatelia-chcu-vynahradit-zatvo/237455-clanok.html

[2] údaj za rok 2015 z oficiálnych štatistík OECD: https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=ANHRS

[3] Použité údaje agentúry Trenkwalder z roku 2010: https://www.cas.sk/clanok/182535/porovnanie-s-krajinami-europy-iba-v-3-statoch-pracuju-dlhsie-ako-slovaci/

[4] 3,5 dňa sviatkov nebol možný maloobchodný predaj už doteraz (Štedrý deň od 12. hodiny, Prvý sviatok vianočný, Nový rok a Veľkonočná nedeľa), po novom sa má zákaz rozšíriť i na zvyšných 12 sviatkov

[5] Fond pracovného času 2017: http://calendar.zoznam.sk/worktime-sksk.php

[6] http://www.hlavnespravy.sk/na-vianoce-do-prace-sulik-chce-zrusit-sviatky-vraj-to-zvysi-zivotnu-uroven/849927

[7] http://www.dailymale.sk/articles/mnohosrd-2016-december_4152

[8] https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618