Aby odvykali...
Pondelňajšie rokovanie Tripartity o zavedení povinného odpočinku
zamestnancov maloobchodu počas sviatkov prebehlo kupodivu vecne a bez
výraznejších vášní. K akceptácii návrhu koaličných poslancov za SMER-SD došlo
dokonca i zo strany zástupcov zamestnávateľov. Obchody teda majú byť počas
štátnych sviatkov zatvorené. Navrhovaná novela by mala byť predložená na
schôdzu parlamentu vo februári…
Už deň na to však Asociácia
zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) prichádza s myšlienkou
vychádzajúcou z obľúbenej slovenskej politickej taktiky: jednou rukou daj a
druhou zober. Navrhuje totiž znížiť počet sviatkov na Slovensku…[1]
Keďže doteraz iba menšia časť populácie zamestnaná v službách musela pracovať
viac, než je „zdravé“, Asociácii zamestnávateľov zrejme pripadá logické zbaviť
ich tejto práce a pridať jej všetkým… aby si nezávideli… a „Aby odvykali“, ako
v Tajovského poviedke, kde dávali „v rámci prevencie“ deťom piť alkohol, aby
ich odradili od alkoholu - podobne v tomto prípade, sa pokúšajú znížiť ľuďom
počet sviatkov, aby nemuseli pracovať cez sviatky. (?)
Túto
neotrasiteľnú logiku sa ešte pokúsila poistiť hovorkyňa asociácie svojím
jednoznačným tvrdením, že Slovensko má v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ
nadbytok sviatkov…
Príliš veľa sviatkov?
Ak aj odhliadneme od skutočnosti, že
priemerný počet sviatkov v EÚ je 12 dní, a teda okrem štátov s „asketickými“
ôsmimi sviatkami musia existovať i tie so štrnástimi a viac, aby zostala
priemerná hodnota zachovaná a nedošlo k naštartovaniu nekonečnej špirály
doháňania znižujúceho sa priemeru, a teda k regresu ľudských práv, je
poľutovaniahodné, že sa niekto vo svojich úvahách snaží „nasledovať vyspelú
Európu“ iba v selektívne vybraných témach. Ak by totiž svoj proeurópsky pohľad
rozšíril z úzko ekonomizujúceho i na sociálny, možno by zistil, že hoci je v
Spojenom kráľovstve iba osem sviatočných dní do roka, a teda sa zdanlivo
pracuje veľa, celkový objem odpracovaných hodín pripadajúcich na zamestnanca je
len 1 674,[2]
čo predstavuje o 80 hodín menej, než je objem pracovného času za také isté
obdobie na Slovensku. Ak by teda všetci „Britoslovania“ umývali riady o osem
sviatočných dní viac (8 hodín denne) a Británia by zrušila sviatky úplne, ešte
stále by si Slováci museli nadeliť dva sviatočné dni navyše, aby sa počty
vyrovnali…
Nie, rozdiel medzi odpracovanými hodinami u nás a v západnej Európe
nespočíva v odlišnom kalendári, ani v rozdielnom plynutí času spôsobenom
blízkosťou čiernej diere... Spôsobuje ho prostá dĺžka denného, resp. týždenného
pracovného času. Pozrime sa na európske čísla:[3]
-
Holandsko:
31,7 hodiny práce týždenne. Ak by sa na Slovensku pracovalo toľko, vychádzalo
by nám 6,34 hodiny práce denne, teda celkovo 1 642 hodín práce za rok.
-
Nemecko: 36 hodín,
premietnuté na SR: 7,2 hodiny denne = 1 865 hodín ročne.
-
Rakúsko: 38
hodín, premietnuté na SR: 7,6 hodiny denne = 1 968 hodín ročne.
Argument o potrebe zníženia počtu sviatkov na Slovensku nie je na
mieste (pri porovnaní s uvedenými číslami), keďže maximálny počet
pracovných dní u nás ( i s 12 sviatkami, počas ktorých sa doteraz
mohlo pracovať[4]) predstavuje
259 dní, teda neskutočných 2 072 hodín práce za rok. Ak by novela
obmedzenia maloobchodného predaja prešla, zníži sa celkový ročný pracovný čas o 96
hodín a zastaví sa tak na čísle 1 976,[5]
predstavujúcom ešte stále neúmernú priepasť medzi nami a vyspelým svetom.
Vyzerá to tak, že napokon k čiernej diere predsa len dosť blízko
sme...
Čísla hodné zapadlej koloniálnej dŕžavy sa zrejme budú pod tlakom zamestnávateľských
zväzov a rušením sviatkov ešte „zlepšovať“ a vyzerá to tak, že tento
nápad nie je vôbec proti srsti ani súčasnej vláde, či ministrovi práce.[6]
Zrejme tak znova prekročíme počet 2000 hodín a vrátime sa historicky
niekam dosť ďaleko. Nadmerná vyťaženosť, ktorá platila iba pre maloobchod, bude
odrazu, šalamúnskym ťahom, platiť pre všetkých zamestnancov.
Produktivita
„Lenže u nás je nízka produktivita práce, ako sa chceme my porovnávať s Holandskom
v dĺžke pracovného času?!“ znie typická argumentácia odporcov skracovania
dĺžky práce. Táto tautológia, ktorá sa snaží dokázať samu seba, tvrdiac, že musíme
v našej zaostalej krajine tráviť dlhý a neproduktívny čas, pretože
sme zaostalá krajina s nízko produktívnou prácou a že dlhý pracovný čas je
vlastne len odpoveďou na nízku produktivitu práce, je iba čiastočnou pravdou. Operuje
s pojmami práca a čas, priznáva im závislostný vzťah, ale nedefinuje
ich „samé o sebe“, keďže iba vysvetľuje jeden druhým.
Rozhodujúca charakteristika produktivity práce prameniaca z úrovne výrobných prostriedkov ako
determinanty pre ďalší rozvoj výrobných síl, teda vyspelosť technológie, schopnosť
inovácie, pracovné zručnosti, skúsenosti či vzdelanie, je opomínaná. V časoch
otrokárskych spoločností pracovali ľudia možno 18 - 20 hodín denne pri
minimálnych nákladoch - nútilo to snáď ich majiteľov vyvíjať technológie na
zvyšovanie produktivity? Práca bola vysoko neproduktívna, avšak pokým
zabezpečovala dostatočné množstvo vytvorených statkov za nízke náklady,
neexistoval na strane spotrebiteľov týchto statkov dopyt po alternatíve
v podobe zavádzania modernizácií. To, čo v konečnom dôsledku likviduje
produktivitu, je teda triedne rozdelená spoločnosť.
Z histórie taktiež vieme, že motorom pokroku boli krízové, či kritické
momenty (vojny, neúroda, epidémie, úbytok obyvateľstva) a teda by sa dalo
predpokladať, že i zníženie celkového objemu odvedenej práce za rok (v
únosnej miere) by vytvorilo istú „núdzovú situáciu“ a podnietilo
ekologickejší prístup k práci, kedy by sa ukázalo neefektívne ňou plytvať, „čerpať ľudské zdroje“ a dôraz
by sa kládol na vysokú mieru inovácií, nie odpracovaných hodín. To ma privádza
až k prevráteniu pôvodnej otázky: nie je nízka produktivita práve
dôsledkom dlhého pracovného času?
Ľudské práva na dohodu?
Na Slovensku máme jeden z najdlhších pracovných časov v Európe.
Zákaz práce cez sviatky sa tak javí ako rozumná kompenzácia. Otázkou na
diskusiu zostáva, či by rozumnejšie riešenie nepredstavovali voľné nedele.
Hoci sa snaha o kogentné právne vymedzenie času pracovného odpočinku
nie vždy stretáva s pochopením, viď. článok na dailymale.sk,[7]
kde sa autor snažil povrchne odsúdiť všetky podobné úvahy ako nekompetentné
výplody zblúdilých skrachovancov, je isté, že ponechať určovanie dní odpočinku
na voľnej dispozícii účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, ako to vyplýva z § 93
Zákonníka práce, nie je dobrý podnik... Zákonník umožňuje (za určitých
okolností) ponechať riešenie otázky odpočinku zamestnanca na dohode medzi
zamestnávateľom a zamestnancom.[8]
Ľudské právo (na odpočinok), údajne garantované štátom a medzinárodnými
dokumentmi sa teda v praxi uplatňuje ako svojvôľa silnejšej strany
zmluvného vzťahu... Týždenný čas odpočinku síce vymedzený je, avšak je možné
s ním manipulovať v tak extrémnom rozsahu, že sa zamestnanec behom
dvoch týždňov môže ocitnúť iba raz doma na celý deň... To môže mať významný
vplyv na vznik závažných zdravotných ťažkostí, spôsobiť problémy v sociálnom
živote jedinca, vyvolať zmeny v správaní či zapríčiniť úplný rozpad
jeho osobnej integrity.
Triumvirát
Ako už bolo spomenuté vyššie, vznikajú isté pochybnosti ohľadom skutočnej
motivácie vlády k presadeniu zákazu práce vo sviatky a tento článok určite
nemá byť obhajobou vládnej politiky v danej téme. Jednanie vlády by bolo
možné skôr označiť ako snahu priživiť sa na kresťanskom sentimente „svätenia
sviatočných dní“, než ako autenticky sociálne riešenie – samotný zákaz práce
cez sviatky totiž hlavný problém nerieši – iba ďalej rozdeľuje chudobných, tak
ako každé soc-demokratické „uplácané“ riešenie, na dva tábory:
1)
Kresťanov
z nižšej strednej triedy, ktorým ako tak stačí ich príjem a sú
unavení z nadmernej pracovnej záťaže;
2)
Tých, čo
potrebujú krvopotne makať aj cez sviatky a mať ideálne dve zamestnania, aby
uživili rodiny.
Uvedené dve
skupiny, obe tvoriace súčasť jednej sociálnej triedy, budú proti sebe viesť neľútostný
boj a drobiť tak potenciálnu emancipačnú jednotu. Namiesto deklarovaného
sociálneho zmieru bude výsledkom ešte väčšia rozdrobenosť a konflikt, na
ktorom sa však populisticky priživí tak vláda (na strane kresťanov), ako
i zamestnávateľské zväzy (ktoré paradoxne podporia tí najchudobnejší, aby
mohli pracovať ešte viac, než doteraz – úplne v rozpore so svojím triednym
záujmom).
Práve táto analýza ma privádza ku
„konšpiračnej“ myšlienke načrtnutej v úvode článku – totiž, že vláda
a zamestnávatelia sledujú spoločné ciele a v rámci tohto
„spiknutia“ sú ochotní obetovať práva zamestnancov. Celá tripartita (vláda,
podnikatelia, odbory) tak začína pripomínať skôr nechvalne známy „triumvirát“.
Vyjadrenia vlády o potrebe rušiť sviatky to iba dokazujú...
Premiér si teraz možno veselo pospevuje jeden zo svojich populistických
popevkov: „Nepracujte cez sviatky, / zrušíme vám sviatky.“ A jeden by mu
tú sociálnu poéziu aj zožral, keby tak neťahal za uši ten absolútny rým.Klimeux
vyšlo na internetovej stránke kultúrno-politického magazínu DAV/
[1]
http://www.teraz.sk/ekonomika/zamestnavatelia-chcu-vynahradit-zatvo/237455-clanok.html
[2] údaj za rok
2015 z oficiálnych štatistík OECD:
https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=ANHRS
[3] Použité údaje agentúry Trenkwalder
z roku 2010: https://www.cas.sk/clanok/182535/porovnanie-s-krajinami-europy-iba-v-3-statoch-pracuju-dlhsie-ako-slovaci/
[4] 3,5 dňa sviatkov nebol možný maloobchodný
predaj už doteraz (Štedrý deň od 12. hodiny, Prvý sviatok vianočný, Nový rok
a Veľkonočná nedeľa), po novom sa má zákaz rozšíriť i na zvyšných 12
sviatkov
[5] Fond
pracovného času 2017: http://calendar.zoznam.sk/worktime-sksk.php
[6] http://www.hlavnespravy.sk/na-vianoce-do-prace-sulik-chce-zrusit-sviatky-vraj-to-zvysi-zivotnu-uroven/849927
[7] http://www.dailymale.sk/articles/mnohosrd-2016-december_4152
[8] https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára