nedeľa 28. septembra 2014

Islamský štát obdržal poštu

Muslimové napsali otevřený dopis Al-Bahgadimu, IS podle nich porušuje základní principy Islámu

"Více než stovka muslimských učenců se podílela na sepsání otevřeného dopisu představitelům IS. Dopis který byl napsán 24.září je adresován přímo vůdci skupiny Abd Bakr al-Baghdadimu.
Muslimové vytýkají teroristům praktiky, které nemají nic společného s náboženstvím."

Niekoľko poznámok:


„Podle autorů zneužívá Islámský stát svaté písmo pro zdůvodnění svých zločinů a vytrhává jednotlivé pasáže koránu z kontextu tak, jak se mu hodí“ - z rôznych citátov z Koránu, o ktorých viem, je zrejmé, že je ešte viac vnútorne rozporný a protirečivý ako náš Starý zákon, čo znamená, že ho nemožno interpretovať inak ako vytrhnutím z určitého kontextu... a snaha autorov - moslimských duchovných (žijúcich niekde v pohodlíčku západného sveta) urobiť z Islamu mierumilovné náboženstvo plné lásky a ľudských práv je úplne rovnakým vytŕhaním z kontextu (historického), pretože vieme ako expanzívne sa Arabi správali v 7. storočí – práve po vzniku Islamu..
„Islám zakazuje zabíjet nevinné“ – a kto určil niečiu vinu alebo nevinu? Ak je niekto proti nám, je nepriateľ, previninil sa nepriateľstvom voči nám, môžeme ho teda zlikvidovať – i takto sa dá vykladať náboženstvo..
„Džihád v Islámu je obranná válka. Není povolena, pokud k ní nejsou skutečné důvody“ – nie je snáď ochrana arabskej kultúry a tradičných hodnôt islamského sveta proti ničivej západnej kapitalistickej hegemónii dostatočným dôvodom? Nie je takáto vojna obrannou? Hitler za pár týždňov porazil Francúzsko a napriek tomu mohol svoje konanie subjektívne zdôvodniť ako obrannú vojnu, jednak pretože mu vojnu vyhlásili Francúzi a jednak ako obranu germánstva proti skazenej „liberálno-žido-boľševickej“ kultúre, a ako vieme, najlepšia obrana je útok.
„Islám zakazuje jakkoli ponižovat nebo zneužívat, či ubližovat Křesťanům, nebo dalším příslušníkům”Lidu písma” – Islam pramení a čerpá zo Starého i Nového zákona a hoc Arabi trpeli do čias vzniku Islamu pocitom podradnosti či menejcennosti v porovnaní s vyspelými náboženstvami židov a kresťanov, obdiv k daným náboženstvám im nijako nebránil v neskoršej agresii voči svojím „starším súrodencom“.

Autori daného otvoreného dopisu, títo arabskí „chartisti“ sa evidentne pokúšajú oddeliť náboženstvo v čistej podobe od jeho historických „zneužití“ a mutácií, ktoré viedli k vojnovým zločinom a konaniu proti ľudskosti, čo je však vo svojej podstate nesprávne a nemožné, pretože všetky tieto „deviácie náboženstva“ sú už obsiahnuté v pôvodnej myšlienke, čím viac všeobecnej a univerzálnej, tým viac náchylnej k rozličným výkladom, pričom prakticky žiadnu z interpretácií nemožno považovať za zneužitie, ale len za logické a dôsledné aplikovanie tejto pôvodne vágnej a nekonkrétnej myšlienky do určitej reality.
I keby mali autori tohto „manifestu“ moderného Islamu západného strihu vo všetkých bodoch pravdu, ich argumentácia je scestná a nevychádza z pochopenia danej situácie, ktorá má predovšetkým sociálny rozmer, nie náboženský, hoc sami aktéri – príslušníci ISIL-u – si ho nie sú priamo vedomí. Keby sa takýto konflikt odohrával v Afrike, mohol by mať napríklad čisto rasistickú podobu násilia čiernych voči bielym. Čím zaostalejšia je krajina, tým primitívnejší háv na seba takýto sociálny konflikt vezme.
Náboženstvo už v postmodernej dekonštruovanej pluralitnej realite kapitalizmu, bez ucelenej myšlienky či hnacieho motoru, zbavenej akéhokoľvek možného poznania a z neho plynúcich istôt, kde jedinou istotou je samoúčelná reprodukcia samej seba, už jednoducho nemá miesto. Každý náboženský (ako aj iný ideový) fundament, ktorý sa z času na čas zjaví na scéne už nepredstavuje priame nadviazanie či pokračovanie určitej tradície, ale je len vykoreneným výkrikom zúfalstva alebo nespokojnosti, vyčítaným z dávno zabudnutých kníh, ktorý buď sebaklamne volá po obnove nenávratne zapatrošených tradičných hodnôt, aby konzervoval súčasné pomery v spoločnosti a systém, s ktorým je de facto spokojný (napr. v súčasnosti populárna záchrana kresťanskej Európy a pod.), alebo je skutočne tak naivne radikálny či skôr radikálne naivný, ako islamskí fundamentalisti a teroristi, žiadajúci nemožné, ochotní obetovať aj život len preto, že nie sú ochotní alebo schopní pochopiť logiku kapitálu (narozdiel od prosperujúcich ázijských štátov, kde žiadny „taoistický“ alebo „konfuciánsky“ fundament nebadať a kde budhizmus slúži tak maximálne ako turistická atrakcia či módny fetiš pre mladých hipsterov zo západu).
Toto všetko autori otvoreného dopisu, adresovaného hnutiu ISIL opomenuli, buď v snahe úmyselne zavádzať verejnosť alebo - v lepšom prípade -  z číreho ignorantizmu.
Ďalším rozmerom, skrz ktorý sa možno dívať na ISIL je tiež množstvo iných štátnych príslušníkov, teroristov z celého sveta a nájomných žoldákov, ktorí bojujú na ich strane, čo nás privádza k úvahe, kto za tým všetkým stojí, kto to podporuje a financuje, čo by ale mohlo skĺznuť až ku značne konšpiračnej debate a pokiaľ sa nechceme dostať k vyhláseniam typu: všetci teroristi z ISIL-u boli vyrobení v nejakej továrni v Oklahome; mali by sme sa skôr zamerať na sociálno-ekonomický kontext situácie a psychológiu obyvateľov blízkeho a stredného východu – tejto vylúčenej časti sveta.


Klimeux

8 komentárov:

  1. Aj keď nesúhlasím s tvrdením o rozpornosti a protirečivosti Starého zákona, na ostatné mám veľmi podobný, zväčša totožný názor. Teraz zopár mojich postrehov:

    1. záchrana "kresťanskej Európy" je v prípade Západu (minimálne) až po Nemecko a Rakúsko prakticky stratený prípad. Už dlhšiu dobu, ale len teraz to začína byť jasné. V týchto krajinách je možné dosiahnuť už len individuálnu konverziu, ako za čias starého Ríma.

    2. "buď v snahe úmyselne zavádzať verejnosť alebo - v lepšom prípade - z číreho ignorantizmu."

    Islam dovoľuje v niektorých prípadoch klamať (napr. Korán 2:225, 16:106), najmä však tento verš je zaujímavý:

    "He who makes peace between the people by inventing good information or saying good things, is not a liar." (Bukhari 49:857)

    zdroj:usc.edu/org/cmje/religious-texts/hadith/bukhari

    pozri aj pojmy: "taqiyya" a "kitman" a budeš možno veľmi prekvapený čo všetko islam dovoľuje/resp. prikazuje za určitých podmienok

    V prípade islamských duchovných je hovoriť o ignorantizme asi trochu naivné. Tí ľudia možno celý život strávia štúdiom Koránu a ďalších kníh islamu. A nepochybne poznajú aj dejiny islamu.

    3. "boli vyrobení v nejakej továrni v Oklahome"
    tak jasné, nemusíme to s konšpiráciami preháňať, ale je prinajmenšom podozrivé,

    3.1 ako Západ ešte nedávno IS úplne ignoroval (pritom dobre vedeli o masakroch - verejnosť to však vtedy ešte dostatočne nevedela),

    3.2 ignoroval aj volanie Iraku o pomoc proti islamistom (keď mu IS dobývali pol územia),

    3.3 Briti sa vtedy bili do pŕs, že žiadna vojna proti IS nebude, Obama podobne (a teraz keď je už verejná mienka proti IS, alebo lepšie povedané: keď sa verejnosť konečne po dlhom ututlávaní dozvedela čo sa deje v Iraku tak sú z nich zrazu najväčší bojovníci proti IS),

    3.4 ďalej zásahy proti "diktátorom" (dobre vedeli a vedia, že islamisti sú jedinou skutočnou silou proti Kaddáfimu a pod. vrámci miestneho obyvateľstva, dobre vedeli kto je ich najväčší "spojenec" medzi tamojšími ľuďmi)

    3.5 spojenci USA v regióne (Turecko, štát Izrael, Saud. Ar.) sú až podozrivo ticho vo veci IS (najmä štát Izrael, tomu IS, zdá sa, priam vyhovuje, lebo viaže Sýriu, Irán a Hizballáh na seba). A Turecko svojho času zakázalo informovať svojich občanov o islamistami unesených tureckých kamionistoch (asi mu išlo o pozitívny obraz o IS u Turkov)

    3.6 Cez koho tam asi tí dobrovoľníci z Európy prúdia? Žeby cez Turecko?

    3.7 Odkiaľ má IS zbrane a potraviny? Nie tak trochu aj z Obamových miliónov pre "sýrsku opozíciu", v ktorej od počiatku boli zďaleka najväčšou silou islamisti (a to priamo títo predmetní: IS)

    3.8 Ako to, že Británia, Nemecko a pod. púšťali svojich občanov usekávať hlavy do Iraku? To naozaj nevedeli čo tam idú robiť? Alebo majú naozaj tak mizernú spravodajskú službu?

    3.9 Obama, Saudská Arábia a pod. chcú veľmi zosadiť Asada. Ale veľmi. A kto je najväčším nepriateľom Asada? No kto? Žeby IS?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Zhrniem môj názor v tejto veci: Moslimskí radikáli chcú silou mocou islamský štát (taký totálne islamský, najlepšie zo siedmeho storočia).

    Západ a jeho spojenci (štát Izrael, Saudská Arábia, Turecko) chcú zasa silou mocou zvrhnúť Asada.

    Asad je od počiatku nepriateľ islamských radikálov (podobne aj Kaddáfi, Mubarak a pod., lebo nie sú dosť "pravoverní" v očiach radikálov a sú teda prekážkou vybudovania kalifátu).

    Západ teda skrze Saudskú Arábiu, Turecko a "umiernenú sýrsku opozíciu" dotuje a zásobuje islamistov. Robí vlastne všetko preto, aby uľahčil "islamskú revolúciu" proti Asadovi, "neloajálnemu" Iraku (ktorý napriek svojmu "oslobodeniu" začal paktovať s Iránom) a viazal sily Iránu a Hizballáhu v regióne.

    Je to len môj súkromný názor, nič z toho nemusí byť presne tak ako som to opísal. Ale mne to stačí, aby som USA, Britániu a ich spojencov považoval za najzvrhlejšie režimy súčasnosti, totálne zlo ...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Samozrejme aj IS a všetkých islamských radikálov považujem za zvrhlých, ale to, že Západ okrem iného islamistov tajne podporuje (a pomáha tak šíriť ich zvrhlé skutky) ma presvedčilo o tom, že Západ je strašné zlo. Neskutočné.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čo je dobro, čo je zlo, ja sa nerád v takejto terminológii bavím, každý má nejaké záujmy, ktoré sleduje a skrze ktoré vníma, čo je dobré a čo zlé. Ale chápem, ako to myslíš.
      Pozriem si tie odkazy, nech sa trochu viac vzdelám v arabskom náboženstve.
      Ten ignorantizmus arabských duchovných, o ktorom som písal, sa nevzťahoval k neznalosti Islamu, to by som si nedovolil tvrdiť. Vzťahoval sa k neznalosti súčasných pomerov na stredovýchode a hlavne k neznalosti vzťahov medzi západným svetom a zbytkom sveta. Tuto žiadna teologická argumentácia islamských duchovných nie je nič platná, lebo ako som napísal, nemá to už nič spoločné s náboženstvom, je to len určitý resentiment ukrivdeného a poníženého arabského sveta.
      Je mi jasné, že ide v zásade o tých istých teroristov, ktorých poznáme z notoricky známych obrázkov pick-upov z Egypta, Líbye, či Sýrie, podporovaných USA. Z toho vyplýva, že i teraz možno USA, VB a západ ako taký, považovať za spojencov IS, i keď proti nim už tiež paradoxne bojujú (aspoň oficiálne.. alebo možno poslúžia ako zámienka pre ďalšie vojenské nájazdy USA - trebárs aj do Sýrie). Na druhú stranu, ale IS už má podľa mňa iný charakter, ako prostá hŕstka najatých žoldákov, ktorí majú šíriť utrpenie a skazu a ktorí sú vždy do určitej krajiny umelo "naočkovaní", aby zvrhli nejaký anti-americký režim. To je čistá negácia niečoho. Súčasný IS však nesie i pozitívnu myšlienku (pozitívnu nie preto, že s ňou nedajbože súhlasím, ale pretože je nie len deštruktívna ale i tvorivá - budujme spoločne kalifát, obnovme prosperujúci arabský svet) a to môže byť pre západ nebezpečné, hoci z krátkodobého hľadiska je samozrejme zvrhnutie Assada prvoradé. Assad totižto okrem toho, že stojí v opozícii voči USA, tiež modernizuje svoju krajinu, tak ako to robil Kaddáfi v Líbyi. On nemôže byť nikdy spojencom IS (hoci by sa v určitých protiamerických názoroch možno zhodli), pretože vedie boj s primitivizmom a zaostalosťou, ktorej sú IS momentálne hlavní protagonisti. Tam je taký priepastný ideový rozdiel, že by sa možno skôr spojil s Američanmi proti IS. Takže aby som to zhrnul, IS je možno zatiaľ najmocnejším prostriedkom USA, ako zlikvidovať zbytky anti-americkej opozície na strednom východe, avšak je to tiež časovaná bomba, dvojsečná zbraň, ktorá môže časom zatínať i do nich samotných. Také obrovské územie snáď nie je ani možné kontrolovať bez toho, že by IS malo sympatie a podporu aspoň u časti obyvateľstva, i keď ich brutálne praktiky možno naopak vyvolávajú odpor.

      Odstrániť
  4. "...nemá to už nič spoločné s náboženstvom, je to len určitý resentiment ukrivdeného a poníženého arabského sveta."

    Nesúhlasím. Nerozumieš islamu.

    1. Pojem "arab" u nich prakticky nemá žiadny význam (nazývať ich "Arabmi" je len dôkazom západného nepochopenia islamu), "moslim" je pojem s čím sa oni stotožňujú. Ich religiozita je skutočná a fundamentalistická. Nebyť islamu, určite by nerobili to čo robia. Aspoň nie s takým zanietením.

    2. Islam nie je tak nebesky zameraný ako kresťanstvo. Islam je skôr nábožensko-politický systém, nie iba náboženstvo. Islam je výrazne svetskejšie náboženstvo ako napr. kresťanstvo. Však aj islamské nebo je pomerne "svetské". Islam je nábožensky fundamentalistický a svetský zároveň. Že to nejde dohromady? Prečo nie? Len preto, že v Európe boli kresťanstvo a sekularizmus vždy v opozícií? V islame je to inak. Islam je syntézou sekularizmu a náboženstva.

    3. Ten resentiment ukrivdeného a poníženého (islamského) sveta - áno to tam naozaj je, ale to je zároveň imanentnou súčasťou ich náboženstva. Bez islamu by cítili oveľa menej ukrivdenosti. O tom nepochybujem.

    "i teraz možno USA, VB a západ ako taký, považovať za spojencov IS, i keď proti nim už tiež paradoxne bojujú (aspoň oficiálne.. alebo možno poslúžia ako zámienka pre ďalšie vojenské nájazdy USA - trebárs aj do Sýrie)."

    S týmto súhlasím na 100%. Ja by som to asi lepšie ani nevyjadril.

    "IS je možno zatiaľ najmocnejším prostriedkom USA, ako zlikvidovať zbytky anti-americkej opozície na strednom východe, avšak je to tiež časovaná bomba, dvojsečná zbraň, ktorá môže časom zatínať i do nich samotných"

    presne tak

    "Také obrovské územie snáď nie je ani možné kontrolovať bez toho, že by IS malo sympatie a podporu aspoň u časti obyvateľstva, i keď ich brutálne praktiky možno naopak vyvolávajú odpor."

    súhlasím

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veď mne je jasné, že súhlasíš. Ono nesúhlasiť by bolo buď bláznovstvo alebo prozápadné pokrytectvo (a to hovorím so všetkou skromnosťou a pokorou).
      Jediné, v čom sa rozchádzame je chápanie dnešného Islamu, v čom samozrejme môžem mať svoj pohľad na vec, ale skôr len niečo predpokladám alebo sa domnievam, než že by som to mohol prezentovať ako 100% fakt, keďže som neprešiel celý islamský svet krížom krážom.. jednoducho si myslím, že globalizácia ako „ekonomicko-kultúrny“ proces zasahuje prakticky celý svet, vrátane sveta Arabov, a keďže my sme „zabili Boha“ v 19. a začiatkom 20. storočia, musí podobný proces (i keď oneskorene) prebiehať i na strednom východe, i keď ich spoločnosť má stále o dosť bližšie k tradičnej ako naša. Jednoducho mi nejde do hlavy, že v štátoch ako Irak, Irán, Sýria a pod., ktoré behom niekoľkých desaťročí podstúpili výrazný vývoj (a tým nemyslím len „ekonomický rast“, ako by sa vyjadril nejaký Miklošov priaznivec) ale celkový nárast hospodárstva, služieb, starostlivosti, zdravotníctva, školstva, gramotnosti atď. atď., by mohlo vzniknúť primitívne islamistické hnutie bez toho, že by postrádalo určitú autenticitu pôvodného Islamu, určitú jednotiacu líniu, alebo skutočnú, takpovediac „živú“ tradíciu, ktorá ho spája so 7. storočím. Zjednodušene, pravý Islam už sa nedá robiť s kalašnikovom... (samozreme nejde len o rozvoj techniky, ale aj vedy, poznania, literatúry, umenia). To je to isté, čo som písal niekoľko dní dozadu na fb ohľadom nás a údajných „starých Slovákov“ – to je zasa nacionalistické stotožnenie sa a zjednotenie určitých dvoch úplne odlišných svetov do jednej imaginárnej a iluzórnej tradície, ktorá nemá reálne základy (i keď jej priaznivci jej na 100% veria). Toto „národovecké“ uvažovanie považujem napríklad za rovnaký resentiment a prejav zúfalej nespokojnosti so sociálnom tohto sveta, ktoré sa nevedome (hoc úprimne) oblieka do šatu národnej hrdosti, hoci s dobou Ľ. Štúra má len pramálo spoločné.
      Mne je jasné, že ty to berieš z pohľadu: zlý krutý Islam (na štýl – „vidíte, ja som vám to hovoril“ :)) a dobré mierumilovné kresťanstvo, čo je do istej miery i pravdou, lenže mne vadí práve tento pohľad „stretu civilizácií“ kresťanský svet vs. islamský (v globalizovanej kapitálom riadenej spoločnoti). To je podobné, ako večný boj národniarov proti modernite – svet tradičných hodnôt vs. svet gejov a lezieb. Lenže takto tie otázky v skutočnosti nestoja a preto sa na nich ani nedá odpovedať, len donekonečna porovnávať, čo je kde horšie a čo lepšie.

      Odstrániť
    2. Do teologických debát sa púšťať nebudem, to je jasné, ale nielen Islam, i Kresťanstvo malo svetský rozmer (a predovšetkým). Napríklad už len to, že označiť niekoho kresťanom neznamenalo len konštatovať jeho vieru, ale priznať mu hlavne politický „ústavno-právny“ status – ako dnešné občianstvo. Dnes takéto privilégium viera nijakým spôsobom neposkytuje – práve preto, že už nie je politicky „živá“. I keď stupeň tejto „svetskosti“ môže byť u náboženstiev rôzny, to uznávam. Už len keď vezmeme kresťanský východ a západ, je zrejmé, že štát v ktorom je cisár tiež najvyšším cirkevným predstaviteľom, je značne svetskejší, než ten, v ktorom sú tieto dve moci oddelené. To ale na druhú stranu neznamená, že by i pápež nemohol mať väčšiu moc ako cisár a skrze určitú formu spoločenského vedomia (ktorou kresťanstvo je) by nedokázal verejnú mienku usmerňovať spôsobom zhodným s jeho svetskými ambíciami.
      Myslím, že práve náboženstvá naviac „vzdialené nášmu svetu“, pohybujúce sa niekde v karmických sférach a nebeských výšinách (paradoxne?) majú v konečnom dôsledku najväčší dopad na sféru svetského života. Už len keď si vezmeme taký budhizmus, na jednej strane mysliteľské náboženstvo osobného sebazdokonaľovania a meditácie, ktoré vedie napokon k absolútnej letargii voči svetu, ľahostajnosti (=nepriateľstvu) k druhým a individualizmu, dovoľujúcemu „triede“ mníchov koristiť a priživovať sa na práci na nich lopotiacich roľníčkov. Podobne brahmanizmus (i keď systém kást predstavuje určitú vedomú snahu o vytvorenie svetského zriadenia, takže ten je dosť svetský.. ale ľahostajnosť ku svetu zdieľajú obe). Naopak konfucianizmus, značne svetský, expanzívny a utlačivý k jednotlivcom zasa skôr jedinca (samozreme hovoríme len o veriacich) skôr vťahuje do seba, než že by ho sociálne vylučoval.

      Odstrániť
  5. Každé náboženstvo má určitý dopad na svetskú sféru, to sa ani nedá obísť, každá silnejšia idea má aj silný vplyv na okolitý svet. Tu som ale chcel naznačiť niečo iné, myšlienkovú orientáciu konkrétneho náboženstva : v islame je orientácia na materiálny a politický svet vo všeobecnosti ďaleko väčšia než v kresťanstve. V kresťanstve v určitej dobe naozaj existoval takýto ústavnoprávny rozmer "kresťana", to bol ale paradox masového kresťanstva, keď bola religiozita v spoločnosti blízka 100%. Na druhej strane priama politická moc napr. pápežstva bola aj v stredoveku malá (aj keď vplyv veľmi veľký): tzv. "Pápežský štát" bol niečo ako pomerne voľná federácia stredotalianskych miest, paradoxne v čase najväčšieho vplyvu v 13. stor. museli pápeži často emigrovať z Ríma kvôli nepokojom alebo ustanoveniu "komún" či "republiky" v Ríme (v novoveku bol už možno povedať skutočným štátom, ale vtedy zasa vplyv pápežov výrazne poklesol na Európu ako celok). Chcem tým povedať, že orientácia na politiku je bočný (aj keď niekedy pomerne silný) produkt kresťanstva (skrz ideu vplyvu na spoločenskú spravodlivosť). Tu však nejde zďaleka len o politiku, ale aj chápanie sveta ako takého, v kresťanstve je veľmi silné a prioritné metafyzické a transcendentné zameranie ("nepokojný je môj duch, kým nespočinie v Tebe, Bože" ako by povedal sv. Augustín) a vždy aj bolo, v každom období, to sa nedá poprieť. Nie som odborník na islam, ale odôvodnene si myslím, že v islame je duchovnosť a svetskosť silno previazaná. Preto som islam nazval syntézou náboženstva a sekularizmu.

    Tvoju ideu celosvetovej globalizácie vôbec nespochybňujem, na druhej strane sa však ani nedá automaticky prenášať ekonomické a spoločenské poznatky o Európe a USA aj na pomery v islamskom svete.

    OdpovedaťOdstrániť