Islamský štát obdržal poštu

Muslimové napsali otevřený dopis Al-Bahgadimu, IS podle nich porušuje základní principy Islámu

"Více než stovka muslimských učenců se podílela na sepsání otevřeného dopisu představitelům IS. Dopis který byl napsán 24.září je adresován přímo vůdci skupiny Abd Bakr al-Baghdadimu.
Muslimové vytýkají teroristům praktiky, které nemají nic společného s náboženstvím."

Niekoľko poznámok:

„Podle autorů zneužívá Islámský stát svaté písmo pro zdůvodnění svých zločinů a vytrhává jednotlivé pasáže koránu z kontextu tak, jak se mu hodí“ - z rôznych citátov z Koránu, o ktorých viem, je zrejmé, že je ešte viac vnútorne rozporný a protirečivý ako náš Starý zákon, čo znamená, že ho nemožno interpretovať inak ako vytrhnutím z určitého kontextu... a snaha autorov - moslimských duchovných (žijúcich niekde v pohodlíčku západného sveta) urobiť z Islamu mierumilovné náboženstvo plné lásky a ľudských práv je úplne rovnakým vytŕhaním z kontextu (historického), pretože vieme ako expanzívne sa Arabi správali v 7. storočí – práve po vzniku Islamu..

„Islám zakazuje zabíjet nevinné“ – a kto určil niečiu vinu alebo nevinu? Ak je niekto proti nám, je nepriateľ, previninil sa nepriateľstvom voči nám, môžeme ho teda zlikvidovať – i takto sa dá vykladať náboženstvo..

„Džihád v Islámu je obranná válka. Není povolena, pokud k ní nejsou skutečné důvody“ – nie je snáď ochrana arabskej kultúry a tradičných hodnôt islamského sveta proti ničivej západnej kapitalistickej hegemónii dostatočným dôvodom? Nie je takáto vojna obrannou? Hitler za pár týždňov porazil Francúzsko a napriek tomu mohol svoje konanie subjektívne zdôvodniť ako obrannú vojnu, jednak pretože mu vojnu vyhlásili Francúzi a jednak ako obranu germánstva proti skazenej „liberálno-žido-boľševickej“ kultúre, a ako vieme, najlepšia obrana je útok.

„Islám zakazuje jakkoli ponižovat nebo zneužívat, či ubližovat Křesťanům, nebo dalším příslušníkům”Lidu písma” – Islam pramení a čerpá zo Starého i Nového zákona a hoc Arabi trpeli do čias vzniku Islamu pocitom podradnosti či menejcennosti v porovnaní s vyspelými náboženstvami židov a kresťanov, obdiv k daným náboženstvám im nijako nebránil v neskoršej agresii voči svojím „starším súrodencom“.

Autori daného otvoreného dopisu, títo arabskí „chartisti“ sa evidentne pokúšajú oddeliť náboženstvo v čistej podobe od jeho historických „zneužití“ a mutácií, ktoré viedli k vojnovým zločinom a konaniu proti ľudskosti, čo je však vo svojej podstate nesprávne a nemožné, pretože všetky tieto „deviácie náboženstva“ sú už obsiahnuté v pôvodnej myšlienke, čím viac všeobecnej a univerzálnej, tým viac náchylnej k rozličným výkladom, pričom prakticky žiadnu z interpretácií nemožno považovať za zneužitie, ale len za logické a dôsledné aplikovanie tejto pôvodne vágnej a nekonkrétnej myšlienky do určitej reality.

I keby mali autori tohto „manifestu“ moderného Islamu západného strihu vo všetkých bodoch pravdu, ich argumentácia je scestná a nevychádza z pochopenia danej situácie, ktorá má predovšetkým sociálny rozmer, nie náboženský, hoc sami aktéri – príslušníci ISIL-u – si ho nie sú priamo vedomí. Keby sa takýto konflikt odohrával v Afrike, mohol by mať napríklad čisto rasistickú podobu násilia čiernych voči bielym. Čím zaostalejšia je krajina, tým primitívnejší háv na seba takýto sociálny konflikt vezme.

Náboženstvo už v postmodernej dekonštruovanej pluralitnej realite kapitalizmu, bez ucelenej myšlienky či hnacieho motoru, zbavenej akéhokoľvek možného poznania a z neho plynúcich istôt, kde jedinou istotou je samoúčelná reprodukcia samej seba, už jednoducho nemá miesto. Každý náboženský (ako aj iný ideový) fundament, ktorý sa z času na čas zjaví na scéne už nepredstavuje priame nadviazanie či pokračovanie určitej tradície, ale je len vykoreneným výkrikom zúfalstva alebo nespokojnosti, vyčítaným z dávno zabudnutých kníh, ktorý buď sebaklamne volá po obnove nenávratne zapatrošených tradičných hodnôt, aby konzervoval súčasné pomery v spoločnosti a systém, s ktorým je de facto spokojný (napr. v súčasnosti populárna záchrana kresťanskej Európy a pod.), alebo je skutočne tak naivne radikálny či skôr radikálne naivný, ako islamskí fundamentalisti a teroristi, žiadajúci nemožné, ochotní obetovať aj život len preto, že nie sú ochotní alebo schopní pochopiť logiku kapitálu (narozdiel od prosperujúcich ázijských štátov, kde žiadny „taoistický“ alebo „konfuciánsky“ fundament nebadať a kde budhizmus slúži tak maximálne ako turistická atrakcia či módny fetiš pre mladých hipsterov zo západu).

Toto všetko autori otvoreného dopisu, adresovaného hnutiu ISIL opomenuli, buď v snahe úmyselne zavádzať verejnosť alebo - v lepšom prípade -  z číreho ignorantizmu.

Ďalším rozmerom, skrz ktorý sa možno dívať na ISIL je tiež množstvo iných štátnych príslušníkov, teroristov z celého sveta a nájomných žoldákov, ktorí bojujú na ich strane, čo nás privádza k úvahe, kto za tým všetkým stojí, kto to podporuje a financuje, čo by ale mohlo skĺznuť až ku značne konšpiračnej debate a pokiaľ sa nechceme dostať k vyhláseniam typu: všetci teroristi z ISIL-u boli vyrobení v nejakej továrni v Oklahome; mali by sme sa skôr zamerať na sociálno-ekonomický kontext situácie a psychológiu obyvateľov blízkeho a stredného východu – tejto vylúčenej časti sveta.


Klimeux