pondelok 10. februára 2014

Ján Jurišta - Prehra víťazov

Studená vojna nemala víťaza
„...Na rozdiel od dočasného sovietskeho spojenca vyšli USA z druhej svetovej vojny ekonomicky posilnené. V západnej Európe si svoj vplyv zabezpečili finančnou podporou vojnou zničeným štátom. Krajiny rozvojového sveta si podmaňovali ekonomickou nadvládou. Využívali na ňu nadnárodné spoločnosti i medzinárodné finančné inštitúcie (Medzinárodný menový fond, Svetovú banku), v ktorých majú väčšinový vplyv. Využili svoje dominantné postavenie a desiatkam zaostalých krajín vnútili systém chudobného kapitalizmu. Konkrétnu predstavu o tomto druhu kapitalizmu si možno vytvoriť prostredníctvom obrazu predrevolučnej Kuby (do roku 1959).
            Najväčší karibský ostrov bol na začiatku 20. storočia do takej miery pokrytý vegetáciou, že sa dalo prejsť z jedného konca na druhý v tieni stromov. Monokultúrny systém založený na pestovaní cukrovej trstiny potreboval množstvo paliva pod kotly cukrovarov a keďže krajina nemala uhlie, bezohľadne sa spalovali lesy, až došlo k narušeniu kolobehu vody. Kuba má množstvo nádherných pláží, ale pre väčšinu Kubáncov boli neprístupné, preto 90% obyvateľov nevedelo pred revolúciou plávať. Paradoxom bolo aj to, že ostrov nemal rybársku flotilu, ani rybný priemysel. Závislosť na severoamerickej ekonomike bola absolútna. Nielen náhradné diely, ale aj zmrzlina a kvety na recepcie sa letecky dovážali z Miami do Havany. Cukor sa vyvážal a cukríky sa dovážali. Tretina obyvateľstva nemala prácu, vyše milióna ľudí nevedelo písať ani čítať. Ulice boli plné žobrajúcich detí postihnutých parazitmi. Vyliečiteľné choroby sa u nesolventnej väčšiny neliečili. To boli niektoré z príčín kubánskej revolúcie. Ilustrácie chudobného kapitalizmu možno uviesť aj zo súčasného obdobia mnohých latinskoamerických, afrických, ale aj ázijských krajín.
            Argentína patrí medzi najbohatšie krajiny pokiaľ ide o prírodné bohatstvo. Spĺňa predpoklady obilnice sveta, chová desiatky miliónov kusov dobytka (dve kravy na obyvateľa), má naftu, plyn a môže ťažiť všetky kovy zaznamenané v Mendelejevovej tabuľke. Napriek tomu v druhej polovici osemdesiatych rokov vláda Raúla Alfonsína rozdávala mesačne takmer poldruha milióna pätnásťkilových balíčkov so základnými potravinami rodinám, ktorým hrozil hlad. Bola to iba náplasť na sociálne problémy, ktoré sa prejavili aj v deväťdesiatych rokoch, kedy nespokojnosť Argentínčanov v niektorých častiach krajiny vyústila do útokov na samoobsluhy a kamióny s potravinami. Príčinou sociálnych problémov bolo postavenie krajiny závislého kapitalizmu.
            V čase vystriedania socializmu kapitalizmom v strednej a východnej Európe (po roku 1989) potenciál kapitalizmu v Severnej Amerike a západnej Európe nebol výsledkom iba efektívnosti trhu, šikovnosti vlastných inžinierov a zručnosti miestnych robotníkov. K bohatstvu Západu prispeli v značnej miere nespravodlivé ekonomické vzťahy s rozvojovým svetom, neprimerane vysoké zisky vytvárané na úkor drahých pôžičiek, ktoré sa nedajú splatiť, a žobráckych miezd vo viac ako sto krajinách chudobného kapitalizmu Latinskej Ameriky, Afriky i Ázie.
            Pre hodnotenie kapitalistickej a socialistickej tendencie vývoja je veľmi dôležitá skutočnosť, že po skončení studenej vojny mal nedemokratické prvky nielen socializmus sovietskeho typu, ale aj kapitalizmus. Výrečným dôkazom  jeho nedemokratického charakteru bolo a je práve jeho rozdelenie na bohatý a chudobný kapitalizmus: na prosperujúci model v priemyslovo vyspelom svete a na servisný model v rozvojovom svete odsúdený na trvalú ekonomickú a sociálnu nedostatočnosť v dôsledku asymetrických a jednostranne výhodných vzťahov. Obidva modely sú pritom súčasťou toho istého kapitalistického systému.
            Bohatý kapitalizmus sa vždy obohacoval na úkor chudobného, rozvojového sveta. Dodnes využíva tradičné diskriminačné mechanizmy: lacnú pracovnú silu vo filiálkach umiestnených v rozvojových (a dnes aj postkomunistických) krajinách, pôžičky s neúmernými a meniacimi sa úrokmi, ktoré zabezpečujú veriteľovi nekonečné splátky a zisky bez investícií. Iba na úrokoch z dlhov odvádzajú chudobné krajiny bankám vo vyspelých štátoch okolo 100 miliárd dolárov ročne. Zadĺžené krajiny si berú nové úvery, aby splatili staré. Nemôžu sa vymaniť zo závislosti. Vyspelé štáty (USA, Európska únia), napriek nadmerným príjmom súvisiacim s poskytovanými pôžičkami a s predajom drahých priemyselných tovarov finančne podporujú pestovanie vlastných poľnohospodárskych produktov (obilia, bavlny, sóje, ryže, kukurice, mäsa atď.) a takýmto netrhovým spôsobom vyraďujú z konkurencie pestovateľov tých istých plodín z rozvojových krajín, ktorí od svojich vlád nedostávajú dotácie.
            Spojené štáty subvencovaním svojej bavlny zruinovali milióny Afričanov, ktorí boli na predaji tejto plodiny existenčne závislí, pretože nemali možnosť iných príjmov. V argentínskej provincii Chaco sa pestovala bavlna dovtedy, kým ju z medzinárodného trhu umelo nevytlačila tá lacnejšia severoamerická. Argentínski pestovatelia ju museli nahradiť sójou. Problém to však nevyriešilo. Pri pestovaní bavlny treba sedem pracovníkov na hektár, pri pestovaní sóje stačí jeden. Nútená zmena plodiny priniesla väčšiu nezamestnanosť a biedu.
            ...Trhový mechanizmus sám osebe nezabezpečí nijakej krajine prosperitu, ak nemá rovnocenné postavenie v medzinárodnej ekonomike. Doposiaľ nebol vytvorený svetový ekonomický systém, v ktorom by pre všetky zúčastnené strany platili tie isté pravidlá. Dôvod je jednoduchý: pre záujemcov o zisky za každú cenu sú asymetrické vzťahy výhodnejšie než férová konkurencia. Pre zisky sú dokonca ochotní použiť štátne dotácie na podporu súkromných farmárov a porušiť vlastnú „zásadu“, že štát nemá zasahovať do trhu.
            Na konci studenej vojny kapitalizmus niesol zodpovednosť za čiernu kroniku a za porušovanie ľudských práv v desiatkach rozvojových krajín... Mal svoj veľký podiel viny na ich zaostalosti, masovej nezamestnanosti, chudobe, negramotnosti, zlej zdravotnej starostlivosti a málo reálnej demokracii... Pripomeňme aspoň jeden údaj z čiernej kroniky z konca osemdesiatych rokov. Denne vtedy zomieralo v rozvojových krajinách 40 tisíc detí vo veku do päť rokov na vyliečiteľné choroby a za 72 hodín sa ich počet vyrovnal počtu obetí atómovej bomby zhodenej na Hirošimu.
            Tí, ktorí sa neoprávnene vyhlásili za víťazov studenej vojny, zamlčovali nedemokratické črty kapitalistického systému. Umožňoval a umožňuje im to prevažujúci mediálny vplyv vo svete, ktorým sa snažia udržať nad kapitalizmom aureolu definitívne víťaznej formácie...“


Zdroj: JURIŠTA, J. Prehra víťazov. Bratislava : IRIS, 2009. 194 s. ISBN 978-80-89256-34-1

9 komentárov:

  1. Spojené štáty sa podobne chovali, myslím si, už dávno pred druhou svetovou vojnou: Manifest destiny a indiánska otázka, "kúpa" Floridy (najskôr ju dobyli, potom za ňu Šp ponúkli peniaze), invázia do Panamy keď hrozilo znárodňovanie prieplavu a pod. Vlastne už samotný vznik USA bol z určitej časti motivovaný obsadzovaním indiánskych teritórii za Apalačami (pred Am. revolúciou Britská koruna zakázala prienik za Aplače ku Indiánom a čuduj sa svete, po úspešnej revolúcii zrazu podobný zákaz už neplatil). Spojené štáty boli dravcom medzi zajacmi, uvedomovali si to a zneužili to. Rozdiel je akurát v tom, že druhá svetová vojna im dovolila si podmaniť aj vojnou zničenú Európu a teda vlastne aj svet (z dlhodobého hladiska samozrejme - porážka Sov. bloku bola pri danom geopolitickom rozmiestnení síl viac než pravdepodobná).

    Vývoj dejín ma teda v zásade neprekvapuje aj keď mnohé podrobnosti sa pochopiteľne len dozvedám (aj z tohto článku ;) ). Ale otázku by som možno položil inak: Z čoho pramení tento americký imperializmus? Nie je to akási azda "neožidovská" logika usilovného budovania si svojho súkromného neba na zemi aj za cenu zdierania iných? Aj za cenu drancovania prírodných zdrojov? Netvrdím, že nevyhnutne je, iba sa pýtam či náhodou na tom niečo pravdy nie je. A nemá na tom podiel (azda po Britoch zdedená) logika dôsledného presadzovania svojich národných záujmov a vôle obetovať záujmy iných národov ak je "v sázke" aj náš národný záujem? Tu niekde by som hľadal príčinu am. imperializmu páchajúceho, verím tomu, aj obrovské morálne škody.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. K tej ekonomike:

    "...Trhový mechanizmus sám osebe nezabezpečí nijakej krajine prosperitu, ak nemá rovnocenné postavenie v medzinárodnej ekonomike. "

    Súhlasím. Myslím, že veľmi múdre tvrdenie. Voľný trh je vždy v záujme tých ekonomicky silnejších. Aj dispozitívne právne normy prospievajú hlavne tým silnejším zatiaľ čo kogentné normy chránia slabších.

    Vlastne aj "sloboda" vo všeobecnosti je vždy v prospech silnejšieho lebo mu dovoľuje robiť si čo chce. A z rovnakého dôvodu je "sloboda" prekliatím pre slabších, lebo dovoľuje silnejším robiť si čo chcú... A toto je presne jeden z tých dôvodov kde silno nesúhlasím s liberalizmom.


    OdpovedaťOdstrániť
  3. "Pre zisky sú dokonca ochotní použiť štátne dotácie na podporu súkromných farmárov a porušiť vlastnú „zásadu“, že štát nemá zasahovať do trhu."

    Áno, presne tak. Toto správanie dokazuje, že úlohou trhu nie je ani tak zabezpečovať zdravú konkurenciu ako by to aj dneska poniektorí dogmaticky tvrdili, ale asi skôr zlikvidovať rodiacu sa alebo už existujúcu konkurenciu. Ak už na toto voľný trh samotný nestačí tak treba vytasiť silnejšie "neortodoxné" zbrane, aby sa dosiahol hlavný cieľ: likvidácia konkurencie. Je to hnusné, ale to je podstata ekonomickej vojny. Veď prečo by som aj mal brať ohľad na konkurenciu (v podstate nepriateľa v ekonomickej džungli) ? Ja bojujem predsa za seba.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Odpoveď na komentár č. 1:
    Zamyslenie sa nad príčinami amerického imperializmu by bolo asi na dlhšie.. mohli by sme si uviesť asi tak sto tisíc príkladov z histórie, každopádne už sama podstata kapitálu predurčuje každú mocnosť, ktorá ho využíva ako prostriedok svojej nadvlády nad svetom, k expanzívnej politike. Systém, ktorého existencia a udržanie sa je závislé na neustálom raste, je nie len výbojný, ale z dlhodobého hľadiska predovšetkým sebadeštruktívny.
    Tento príspevok som zvolil ani nie tak ako úžasnú sondu do hlbín amerického kapitalizmu ani ako sociologické veľdielo, ale skôr som chcel spraviť „promo“ prezidentskému kandidátovi J. Jurištovi, keďže on sám nemá v podstate nijakú kampaň. I to je jeden z dôvodov, prečo ho nakoniec podporujem. Čo sa tejto knihy týka, určite ju odporúčam, „v zásade“ sa s jej autorom zhodnem na veľa veciach, i keď asi zďaleka nie na všetkých. Pozitívom knihy je, že táto kritika západu, ktorú autor podáva, nie je iba prebraná „z Rudého práva“, ale že on sám dlhodobo pôsobil či už na Kube alebo v Argentíne a mal tak možnosť dôjsť k určitým záverom i bez sprostredkovania treťou osobou.
    Keď budem chcieť naozaj kvalitné filozofické alebo sociologické dielo s podobnou tématikou, idúce naozaj ku koreňu veci, tak siahnem po Žižekovi, F. Jamesonovi, M. Fisherovi a pod.

    Komentár č. 2:
    Ja zase pre zmenu teraz úplne súhlasím s tebou.

    Komentár č. 3:
    Nezasahovanie štátu je dobré, ale len do chvíle, kým sa banky nedostanú do problémov. Voľný trh je dobrý, ale len pokiaľ nedôjde k ohrozeniu ziskov korporácií, potom im poskytneme trebárs aj štátne dotácie alebo vydáme zákony diskriminujúce drobných podnikateľov – toť politika neoliberalizmu :)

    P.S.: Páni (za predpokladu, že je vás viac :D), skúste sa nejak podpisovať, lebo potom to tu pôsobí celkom schizofrénne :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Pána Jurištu si naozaj vážim pre jeho vzdelanie, dôstojné vystupovanie a vecnú argumentáciu. Ale časť podtitulu jeho knihy: "...vracia do hry socializmus v novej podobe" ma popravde znepokojuje. Najmä keď pomyslím na moderný "eurosocializmus" (aj keď viem že to asi nepovažuješ za ozajstný socializmus) a jeho schopnosť zjednocovať pod svojimi krídlami masy, kariéristov, homolobistov, veľkopodnikateľov aj bývalých komunistov a naväzovať spojenectvá s liberálmi.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. My ostatní máme rovnaký názor :)

      Odstrániť
    2. ...a ten je práve terčom kritiky J. Jurištu. Napokon nie je členom smeru ani kss, lebo proste v mnohých zásadných veciach s nimi nenachádza zhodu. Práve ako prezident by mohol nastavovať zrkadlo našej zhovadilej lavici. I keď dovolím si zahrať sa na politológa a povedať, že s 0,1 % hlasov sa pravdepodobne prezidentom nestane :)

      Odstrániť
  6. Som tak šťastná, že som dostala pôžičku od pani Kayla Abubakerovej, teraz sa môj život vrátil k normálu, a moje podnikanie sa hladko deje vďaka pani Kayla Abubakerovej, môžete sa s ním tiež spojiť, ak potrebujete pôžičku dnes? Pošlite mu e-mail prostredníctvom: (financierlibertycapitals@gmail.com)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Pôžička – Hypotéky až 100 000eur a viac
    - Ponúkame Pôžičku DO 100 000 eur, Pre každého,
    - Pôžička na účet
    - Bez preverovania bankového registra,
    - Seriózne jednanie
    Ak mate záujem o uver, stačí do emailu uviesť vaše, meno, priezvisko, telefónne číslo,. My vás budeme následne kontaktovať.
    E-mail: pozrirych@gmail.com

    OdpovedaťOdstrániť