Vždy cestou okolo spomienka mlhavá -na úradnú tabulu mesta Trnava
jej bohaté tvary a línie vznešené
jedného večera uprostred jesene...
čítajúc všetky jej posolstvá, oznamy
päsťou sa pripísal na zoznam pozvaných
tabulu rozbil - čia je to vina?
snáď hnevu, snáď zúfalstva na hore Sinaj
On nepýtal sa, rovno budúcnosť veštil
z pár kúskov skla v zaťatej pästi
že do ludí sa mnoho úderov zmestí
malovaných do plátna či do bolesti
V tej chvíli som pochopil ju len ja -
i vandalstvo je forma umenia
kde nemajú štetce a obrazy
rukami musia lož poraziť
Vtedy však ešte netušil on ani
že jednou ranou spísal dva romány -
prvý jak zbesilý plienitel Ríma
druhý jak Alexander Dumas
Vtedy on ešte netušil ani
že prvý je na skle malovaný
a druhý sa zveruje práve dlani
červených kvapiek divoký kankán
na počesť jeho krvavým hánkam
Klimeux
(z cyklu: Trnavé sonety - Nepi!zódy zo slovenského Ríma)
Tá Trnava je snáď zdraviu nebezpečná... starý skús tých pár mesiacov nejako prežiť, hlavne nechoď nikam osamote
OdpovedaťOdstrániťTo veru je, ale zase aspoň bude na čo spomínať :) niekedy mi to príde, že človek si uchová viac spomienok na negatívne veci, ale pokiaľ to nie je vyslovene pohroma, časom na to spomína rád. A aj keď mi to mesto parádne lezie na nervy, tak mi možno časom bude trošku aj chýbať :P
OdstrániťVystihol si to presne: pokiaľ to neni uplna pohroma tak sa na zle veci dobre spomina...
OdpovedaťOdstrániťNa mesto budem ja spominať asi takto: Slnečné lúče, široké ulice a priestranné námestia, starobylé kostoly, zachovalé hradby ...
hovoríme vôbec o tej istej Trnave?
Asi nie :) resp. tiež mám nejaké spomienky viažuce sa k dennému svetlu ale tých nočných je asi viac :D a tak predsa, 5 rokov je dlhá doba, tam sa toho nazbiera :P
Odstrániť