Pravica - Ľavica a iné recepty na dobrý guláš

Pravica chce malý štát, nízke dane, slobodu a lavica vsádza na sociálne témy, silný štát, vysoké dane a následné prerozdeľovanie. Jednoduché! To si pamätáme ešte zo strednej (aj napriek tomu, že sme poniektorí možno práve vtedy vyrušovali :)).

Vrátiť sa tak ale o dvesto rokov nazad, zrejme by sme za takýto výklad miesto jednotky utŕžili iba pár nechápavých pohľadov (snáď aj zaúch) od pani učiteľky...

Viva la Revolution

Delenie na pravicu a ľavicu existuje z čias Francúzskej revolúcie, kde aristokrati, royalisti, monarchisti, a iní konzervatívci sedeli v parlamente na pravej strane, na rozdiel od republikánov, jakobínov a zástancov stále výraznejších zmien, ktorí sedeli oproti nim. Takto popísaný zasadací poriadok je ale značne zjednodušený. Aristokracia nebola jednotná vo svojom postoji k revolúcii, na republiku zo začiatku pomýšľal iba málokto, chudobnejší mešťania sa vo svojich názoroch čoskoro začali odlišovať od veľkej buržoázie a jednotlivé skupiny volených zástupcov ľudu sa teda postupne presúvali z jedného konca miestnosti na druhý, až z toho vznikol jeden chaos, ktorým je spomínané delenie dodnes :)

Varím, varíš, varíme...

Pravica je SAS, pravica je aj NSDAP, pravica je aj Občianska konzervatívna strana, pohľad na lavicu je u nás v tomto konkrétnejší - ľavica je Fico (automaticky :D) a samozrejme komunisti, ľavicou v americkom ponímaní je ale Demokratická strana, ľavicou sú anarchisti, ľavičiar bol i Jozif Vissarionovič, v istom zmysle i Július Caesar :D takže ľavé spektrum sa zdá byť ešte prapodivnejším zlepencom než jeho náprotivok.

Snáď jediné absolútne kritérium, ktoré by mohlo obstáť pri vytvorení určitej pravo-ľavej schémy, je postoj strán k pokroku, pričom pokrokové sily by sa mohli nazývať ľavicou a konzervatívne by na nich pozerali zasa z pravej strany. Ale čo s liberálmi? A čo s nacionalistami? Tí chcú tiež zmeny! Keď k tomu ešte pridáme neo-liberálno(-konzervatívnu) čalamádu, naša pracne vybudovaná koncepcia sa rúca ako domček z kariet a guláš začína byť slabé slovo pre toto jedlo, ktoré pomaly ale isto prestáva byť požívateľné :P

Kvalitnejším receptom pre prípravu chutnej omelety by mohlo byť posudzovanie pravice a ľavice podľa doby, o ktorej práve hovoríme a teda meniť kritériá súčasne s kontextom danej epochy. Na základe historického posudzovania však prídeme k záveru, že počas niekoľkých storočí existencie pojmov ľavica a pravica sa ich význam zmenil toľkokrát, že takéto delenie naďalej zachovávať už prakticky stratilo význam a stalo sa historicky prekonaným, neužitočným a mätúcim.

Liberálni chameleóni

Pri hodnotení pravo-ľavého politického spektra by som sa osobitne rád pristavil u liberálov. O ich archaickej, zastaranej ideológii už som sa vyjadril niekoľko krát. Teraz by som ale chcel skôr upriamiť pozornosť na zaujímavý fakt, že v období, kedy zohrali najdôležitejšiu úlohu - teda za vyššie spomínanej Francúzskej revolúcie sedeli ako jej stúpenci a odporcovia starého poriadku na ľavo. Ako sa svet zmenil za dve storočia...

Liberáli nehlásajú iba slobodu ale majú byť i nositeľmi pokroku, čo v dnešnej dobe už ich učenie neumožňuje, paradoxne sa teda stávajú konzervatívnymi. Tu vlastne začína i proces ich "zmodrávania" cez niekoľko odtieňov fialovej počas 19. storočia. Po tom, čo dosiahli svoje požiadavky je ich existencia odôvodniteľná už jedine snahou udržať stávajúci systém za každú cenu a teda obhájiť neobhájiteľné. Začínajú byť sami tými absolutistami, proti ktorým pôvodne brojili. "Zbožštili", posvätili a zakonzervovali svoju moc ústavou, rovnako ako si "zbožštil" svoj kráľovský pôvod Ľudovít XVI.

Splynutie a začlenenie liberálov do konzervatívneho spektra nie je len výplodom mojej fantázie, dokazuje to i vznik neoliberalizmu, ktorý je de facto totožný s neokonzervativizmom.

Soc-dem., či skôr soc-kap.?

Dnešní socialisti, európskeho - rozumej jediného tolerovaného typu sú modernými, vyspelými stranami, ktoré robia socializmus v rámci kapitalizmu, čo je vrcholom pokrytectva, pretvárky a demagógie. Soc-demáci sú samozrejme proeurópski, napĺňajúc staré známe "proletári všetkých krajín" alebo skôr "globalisti všetkých krajín spojte sa". V rámci svojich pravidelných 4-ročných vládnucich období, vždy po vystriedaní pravice plnia svoju úlohu - politicky integrovať Európu a svet, po tom čo ho pravica integruje ekonomicky.

Rovnakým farizejstvom sa prezentujú pri presadzovaní ľudských práv a slobôd, práv homosexuálov, menšín a iných skupín bez toho, že by prejavili akýkoľvek nesúhlas s existujúcim systémom, ktorý práva ľudí pošliapava v reálnom živote, nie na papieri. Nedá sa presadzovať slepo iba určité práva, zároveň veriť v trvalo udržateľný rast, dotovať banky a podporovať príchod investorov, ktorí zabezpečia otrocké pracovné miesta pre lúzu - teda vybrať si z ľavičiarstva iba to cool, iba to módne a inak zotrvávať na starých kapitalistických pozíciách a princípoch. Ekonomická, teda jediná pravá zmena (zmena systému výroby), by so sebou priniesla práva pre všetkých - aj bez dokumentov a prázdnych deklarácií...

Dobrý kuchár - iluzionista

Delenie politických hnutí na pravicové a ľavicové má už v dnešnej dobe dátum expirácie dosť dávno za sebou a je teda pre akékoľvek varenie nevhodné. Avšak kuchárske umenie spočíva nielen v schopnosti variť chutne ale i variť s plesnivými surovinami, tak aby to nikto nepoznal...

Dôvodom umelého udržiavania pravice a ľavice je vytvorenie ilúzie pluralizmu v spoločnosti, na ktorom údajne má stáť každá demokracia. V skutočnosti je len jedna strana, vždy bola iba jedna a je tomu tak i dnes. Kedysi to bola Komunistická strana. Dnes by sme ju všeobecne mohli nazvať "liberálno-demokratická strana formálnych ľudských práv a slobôd". Takto nazvaná strana v sebe zahŕňa SAS, KDH, Most-Híd, Smer, SDKÚ, KSS, OKS, ako aj všetky ostatné politické zoskupenia, s výnimkou tých, čo boli rozpustené Ministerstvom vnútra. Rozdiely medzi jednotlivými hnutiami sú kozmetické až zanedbateľné, asi rovnako ako drobné názorové nezhody členov ÚV-KSČ pred 89. rokom. Každý názor, myšlienka alebo cieľ v rozpore s ideológiou STRANY je mimo zákona - tak tomu bolo vtedy, tak je tomu i dnes.

Rada šéfkuchára

Politika, či už robená z ľava alebo z prava je len  prostriedkom boja o moc, priestorom pre populistov, demagógov. Iba tí budú vždy vládnuť, pod záštitou akejkoľvek ideológie.

Ak stavať na nejakej ideológii, jedinou možnosťou je budovať ju zdola, kde nie je priestor pre politikárčenie.

P.S.: "Liberálno-demokratická strana by mala skratku LDS - to neznie zle.. alebo radšej LSD? :D na tom zrejme fičia jej voliči :D)


Klimeux