Anonym

Počas prechádzok už som si navykol

že nikto nekŕmi túlavých básnikov

vlastne mám rád tie opustené lavičky

kde smiem sedieť sám a maličký

Išiel som do parku

s kusom hárku

že ten papier zašlý

podpisom tam skrášlim

Že vo svojom mene

parky zasnežené

zas a znova

pre ne

budem opisovať

Avšak farba biela

snáď akoby chcela

viac než kedy predtým

povedať mi vela

napriek tomu zostať

čistou celá -

prostá

skromná

hoc než ja do nej

ona do mňa

viac ryla svoje vety

Stáť s tým zdrapom zašlým

neprítomní našli

ma tam svojím pohladom

ja až v poslednej chvíli

som sa ovládol

než vločkami ma umlátili

Vystrašený mrazmi

papier zostal prázdny

a Ona - nedotknutá, nahá, bosá...

- tak do snehu podpísal som sa


Klimeux