Tých bezsenných dní a prebdených nocí
čo iba ťažko zrátať dovedna...
Netušil som že sa dá žiť inak hoci
nádej vraj umiera posledná
Pri tebe mi v hrdle občas viaznu slová
a utopia sa v mori tichých prianí
však napriek tomu budem volať stále znova
jak rád ťa vidím vedla seba na svitaní
Si chýbajúcou stranou môjho lícu
čo naruby sa láskou obrátil
každý tvorme jednu polovicu
nášho sveta, našich šťastných chvíl
Klimeux
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára