O dialektike
V jednom z predchádzajúcich článkov som sa už venoval otázke dialektiky no nedá mi, vzhľadom na jej význam, nevrátiť sa k nej znova.
Dialektika v pôvodnom slova zmysle znamenala umenie viesť spor. Takto ju chápali hlavne starí Gréci. Ako prvý dialektický mysliteľ (avšak už v odlišnom zmysle) sa uvádza Herakleitos z Efezu, na základe jeho tézy "Panta Rhei" (všetko plynie) alebo "nevstúpiš dva krát do tej istej rieky", ktorou chcel vyjadriť, že všetko sa mení, je v neustálom pohybe.
Dialektika bola v podstate znovuobjavená a ako spôsob myslenia zdokonalená a rozpracovaná až nemeckou novovekou filozofiou, nemeckým idealizmom, ktorého hlavným predstaviteľom bol G. W. F. Hegel. Až vtedy sa stala dialektika ucelenou filozofiou alebo skôr spôsobom myslenia, ktorý vychádza zo zákona jednoty a boja protikladov. Prestala byť len umením viesť spor o veciach a javoch a stala sa umením vidieť spor vo vnútri vecí samotných.
Ten neustály pohyb a vývoj, o ktorom hovoril už Herakleitos sa deje práve na základe sporu, na základe boja protikladných javov, myšlienok...
Všetko zo všetkým súvisí, je previazané, nič nemožno skúmať alebo hodnotiť iba izolovane, takpovediac "vytrhnuté z kontextu".
Aj zdanlivá jednota v sebe skrýva rozpory a protiklady, ktoré vedú vzájomne boj z ktorého vzíde opäť určité zjednotenie, kvalitatívne vyššej úrovne ako predošlé, pričom aj v ňom sa už rodia rozpory nové. Po pokroku (téza) môže prísť úpadok, reakcia (antitéza), ktorý je z hľadiska logiky návratom späť, čo by poprelo kvalitatívny posun vpred, avšak z dialektického pohľadu z ich vzájomného boja vzíde úplne nová jednota (syntéza).
Pôvodný idealizmus Hegelovej dialektiky neskôr pretvoril Marx, ktorý pochopil, že tento princíp možno aplikovať na akúkoľvek oblasť spoločenských vzťahov a spoločenského diania, v podstate na akékoľvek dianie v materiálnom svete obecne.
Marx dnes nepatrí medzi príliš oslavované osobnosti a tak aj jeho dialektika je skôr terčom posmechu. Ja sám s ním nesúhlasím v určitých veciach ale to neznamená že jeho rozpracovanie dialektiky nie je "majster štyk" :P
Dialektika ako základ úspechu
Od historického vzniku a vývoja dialektického myslenia sa teraz presuniem do prítomnosti, konkrétne k mojej obľúbenej, neraz rozoberanej téme svetovládnych elít v pozadí spoločenského diania. Nekladiem si otázku kto sú, odkiaľ sa vzali, aké majú plány. Pýtam sa len, čo je podstatou ich úspechu? Ako to, že dokážu tak efektívne narábať s mocou, manipulovať ľuďmi, skrývať svoju identitu? Čo ich robí tak úspešnými oproti iným (a že ich nebolo málo), čo chceli ovládnuť svet?
Bežný rozmýšľajúci človek sa snaží uvažovať pri hodnotení a skúmaní vecí logicky. Aristotelovská logika je základná metóda myslenia ľudí. Niektorí sú v nej trochu slabší (tí potom majú v škole problémy s matematikou :D), iní dedukujú lepšie ako Hercule Poirot...
V zásade sú však jedni aj druhí každodenne obeťami masovej manipulácie, vymývania mozgov z televízie, dokumentov, predvolebných kampaní politikov, seriálov atď. Na tom nič nemení ani ich logické uvažovanie. Naopak, logicky uvažujúceho intelektuála je často možné zmanipulovať ešte ľahšie ako chlapca z 5. ľudovej politickými rečami o ideáloch, spravodlivosti a inými žvástmi.
Ľudia rozmýšľajú logicky... a tu je práve jadro problému. Tu sa skrýva odpoveď na moju otázku. Elita na rozdiel od plebsu pochopila nemohúcnosť logiky pri chápaní spoločenských javov a význam dialektiky pre ich pochopenie. Oni jednoducho využívajú dialektiku!
V tom je základný rozdiel medzi nami a nimi. Nie bohatstvo, nie moc. To sú iba dôsledky ich jednania. Podstatou úspechu je však dialektika. Bez nej by bola akákoľvek moc neudržateľná. (Netvrdím, že takto je udržateľná naveky. Tým by som poprel dialektiku. Nič nie je nemenné, nakoniec musí pohltiť ona sama ich. Zákony dialektiky neúprosne doliehajú na každého)
Celá podstata problému je teda v súboji dialektika vs. logika. Najväčším problémom logiky je, že hodnotí veci samostatne, izolovane, neprihliada na množstvo okolností a faktorov, ktoré majú obrovský význam pre pochopenie súvislostí. Netvrdím, že je logika zlá alebo "nelogická", myslím, že je dôležitá pre ľudské uvažovanie ale v určitých veciach je nevyhnutné pre ich pochopenie prechod k dialektike.
Z histórie
Počas 2. svetovej vojny určité finančné elity ekonomicky podporovali obidve strany, ako spojencov, tak i Hitlera napriek tomu, že v podstate patria k západu. Dnes už tieto informácie pomaly vychádzajú na povrch i keď stále neoficiálne. Odhliadnuc od nemorálnosti takéhoto správania, je toto konanie pochopiteľné z hľadiska zisku. Jednoducho zarobil zbrojný priemysel. Ten by ale predsa zarobil aj keby financovali len spojencov, nie? A takto boli na strane víťazov aj porazených. Chceli snáď dobrovoľne prehrať? Logicky zmýšľajúci človek by podporoval radšej víťaznú stranu. Naša bankárska elita však nezdieľa tento názor...
Chápe totiž, že z každého rozporu, z každého boja protichodných skupín, tried či národov môže vyťažiť, ak včas zasiahne, ak sa bude riadiť zákonmi dialektiky. Darí sa im efektívne využívať (alebo skôr zneužívať) dialektiku.
Áno, o veľa určite aj prišli kvôli pádu Hitlera avšak straty boli v porovnaní so ziskom minimálne. Po 2. svetovej vojne sa vo veľkom začína s budovaním globálnej ekonomickej svetovlády, zjednocovaním Európy, ktoré bolo samozrejme v pláne. Z protikladov vzišla syntéza. Stačí sa na históriu pozrieť dlhodobo.
Čo sa týka podporovania dvoch strán vo vojne, tých príkladov by sme našli viac. Napoleon vs. Angličania a spol., 1. svetová vojna, Studená vojna a rôzne lokálne konflikty v rámci nej atď. V podstate každá vojna už po niekoľko storočí.
Netýka sa to iba vojen. Elity finančne podporujú kapitalistické režimy ako aj komunistické, ako totality tak i demokracie. Ako je to ale možné? Predsa keď som bohatý bankár a kapitalista, podporujem politiku USA, tak nebudem liať financie do Castrovej Kuby alebo financovať rudých kmérov. Logika nepustí. Avšak naši dialekticky zmýšľajúci spoluobčania - elitári to chápu inak. Vidia pokrok a tým pádom aj svoj ďalší vzostup vo vyvolávaní konfliktov, ktoré sú hýbateľom spoločenského diania.
Nie všetci kapitalisti tak samozrejme rozmýšľajú. Väčšina z nich sa snaží reakčne zakonzervovať a udržať terajší stav a do poslednej kvapky krvi uchrániť systém. Akékoľvek zárodky dialektického myslenia vyničiť ako sociálne inžinierstvo. Skupina, o ktorej hovorím, je nie veľmi početná, je utajená a v rámci určitej hierarchie zaujíma zrejme len tie najvyššie pozície, posty natoľko vysoké, že sú možno utajené aj pre väčšinu "zasvätených".
Finančníci často stoja i za revolúciami, ako bola napríklad Francúzska. "Revolučne ladeným" historikom alebo každému, kto vníma určitú dejinnosť je oponované tým, že po revolúcii ako pokroku prichádza obdobie úpadku alebo návratu, (v prípade Francúzskej revolúcie prišlo obdobie reštaurácie predrevolučných pomerov, ktoré bolo návratom späť) a preto vraj nemožno o nejakej dejinnosti hovoriť, nemožno predvídať spoločenský vývoj, ten sa vraj deje čisto chaoticky bez nejakého vnútorného zmyslu či poriadku.
To je presne to, čo spomínané elity chcú, aby sme si mysleli. Zakazujú nám dialekticky myslieť, upierajú nám to, čo sami využívajú, pretože práve v tom je ich nástroj prevahy. Revolúcia, ktorú usilovne podporovali bola pokrokom, určitou tézou. Po roku 1815 nastáva obdobie reštaurácie, spiatočníctva, konzervativizmu podporované taktiež nimi, ktoré predstavuje antitézu. Tá vyvráti, pošliape pôvodnú tézu, odcudzí sa jej. Avšak už nemôže dôjsť k úplnému návratu k dobe spred revolúcie. Zmeny vo vlastníctve, ekonomike už nastali, maximálne je možné na trón vrátiť kráľa. Ten však už nebude nikdy disponovať takou absolutistickou neobmedzenou mocou ako tomu bolo v 18. storočí. Tento reštaurovaný systém však tiež nevydrží navždy, s čím sa ráta. Syntéza umožní v 2. polovici 19. storočia definitívny nástup kapitalizmu.
Čo by sa stalo keby sa bankári a elity riadili logikou a podporovali len revolúciu? Jakobínsky teror by sa im vymkol z rúk a sami by na to ešte škaredo doplatili alebo by spravili z Napoleona pána Európy a opäť by došlo aj na nich. Takto zo všetkých konfliktov vyšli ako víťazi. Z tézy a antitézy musí vzísť syntéza. Ľudovo povedané, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí.
Logika a logika
Dialektika je vlastne akási vyššia forma logiky alebo takpovediac spoločensko-vedný druh logiky, ktorý sa odlišuje od logiky klasickej, ktorej otcom je Aristoteles. Tú možno aplikovať prevažne v prírodných vedách, ktoré tým pádom robí exaktnými ale v spoločensko-vedných disciplínach sa dá uplatniť iba ťažko. Preto tiež nie sú spoločenské vedy radené medzi exaktné, ak sú hodnotené logikou. Istý stupeň exaktnosti im poskytuje až dialektika, na základe ktorej je možné určité javy a udalosti pochopiť a taktiež predvídať.
Tak ako logika stavia zákony matematické a fyzikálne, dialektika buduje zákony spoločenské.
Elita nám ale, ako som už napísal, nechce dovoliť dialekticky myslieť. Ako zdroj svojej prevahy si toto uvažovanie, toto umenie myslieť starostlivo striehne. Diskredituje každé náznaky takéhoto myslenia, zosmiešňuje ho, straší nás s jeho nebezpečnosťou. Chce nás udržať v určitej myšlienkovej rozpoltenosti, traume, bezvýchodiskovosti a skepse. Ľudia stále nadávajú, sťažujú sa, chcú zmenu, bojujú za niečo ale vlastne ani poriadne nevedia za čo, sú zúfalí, pomenúvajú problémy ale nedokážu nájsť riešenie.
Iní si zasa myslia že ho našli...
Nacionalizmus
Mnohí chcú bojovať proti "tým zlým kapitalistom zo západu" nacionalizmom, národnou segregáciou, bijú sa za vlasť a za národ, pričom nepochopili, že tieto myšlienky sú prekonané a historicky zostali niekde v 19. storočí. Čo spája mňa a ostatných 5 miliónov ľudí v tejto republike okrem spoločnej kultúry a jazyka? Hodnoťme človeka ako jednotlivca a nie ako miliónovú masu. Každý je iný, správa sa odlišne, jeden je slušný, iný hulvát, jeden kradne, druhý je poctivec. Ako národ nás okrem 2 spomínaných vecí nespája absolútne nič a akési národné povedomie považujem za umelo vnútenú predstavu. Budovať nejakú lepšiu budúcnosť v rámci národa nepovažujem za rozumné. Ide o návrat naspäť. Návrat do prekonanej epochy dejín. Konzervativizmus
Z historického hľadiska nepredstavuje konzervativizmus ucelenú ideológiu. Ide čisto iba o reakciu voči novým prístupom. Snaha zakonzervovať to "osvedčené". Dnes sa konzervatívci prevažne zastávajú tradičnej rodiny, viery atď. Ale kapitalizmus ničiaci práve tradičnú rodinu, ktorú hája už im očividne nevadí (viď KDH a strany podobného zamerania) a ak aj áno, tak riešenie pre nich predstavuje zrejme návrat niekam do 8. storočia pod heslom "ora et labora".
Liberalizmus
Ak 2 predošlé ideológie možno označiť za spiatočnícke, liberalizmus predstavuje, aspoň podľa názvu, opak. Avšak stále si viac cením postoj konzervatívca, ktorý vidí ako tak zvrátenosť doby, než liberála, ktorý chce všetko hnať silou mocou dopredu v mene pokroku, lenže si neuvedomuje, že zlým smerom. Vlastne sa o žiadny spoločenský pokrok nejedná. Politický a ekonomický systém zostáva zachovaný. Zmena, kvázi pokroková, sa deje jedine v oblasti drôg, deviácií, a likvidácie vnútornej morálky človeka.
Krajný liberalizmus
Niektorí z nich ešte stále uznávajú slobodu a preto volajú po odstránení "tých zlých finančných skupín a bankárov", ktorí tu budujú svoj globalizačný aparát a proti štátnym zásahom do ekonomiky. Požadujú návrat "spravodlivého trhového hospodárstva" bez nejakých obmedzení, toho "poctivého" kapitalizmu otvorenej súťaže, kde môže kapitalista slobodne zotročovať svojich poddaných.. pardon, zamestnancov.
Autoritársky socializmus, komunizmus
Komunisti prevažne uvažujú dialekticky, avšak iba v sociálnej oblasti. Slobodu nepovažujú za dôležitú. Vyžadujú svojho mocného pastiera, ktorý ich bude viesť ako ovce v stáde. Požadujú silný štát, dúfajú v revolúciu zhora a zrejme sa teraz veľmi tešia z prichádzajúceho "socializmu zo západu", ktorý im splní ich sen. Škoda len, že ten je opäť pod kontrolou globalistov a zmienených elitárov - dialektikov.
Totalitarizmus
Mnoho slušných sporiadaných občanov požaduje sprísnenie zákonov, zvýšenie miery vynútiteľnosti práva, pretože už sa nemôže dívať na zločinnosť mládeže, zvyšujúcu sa kriminalitu, spúšť, čo za sebou nechávajú hordy našich nomádskych spoluobčanov. Nemožno im nedať v určitom zmysle za pravdu. Avšak aby sa situácia riešila iba prijatím drakonických zákonov, mi príde ako značné zjednodušenie problému. Každého človeka zrejme ako prvé napadne práve takéto riešenie a s tým naši svetovládcovia počítajú. Ľudia sami začnú chcieť totalitu. A oni nám ochotne vyhovejú... Rómske osady zmiznú behom dvoch dní a nikto si to ani nestačí všimnúť. Keď však ale dôjde aj na tých sporiadaných občanov, bude už neskoro bedákať. Všetky zmienené politické a názorové smery vychádzajú z rozpoltenosti a skepsy, ktorá trápi väčšinu logicky zmýšľajúceho obyvateľstva. Nakoniec teda po všetkých sklamaniach občania rezignujú na spravodlivú budúcnosť a zmieria sa so svojou úlohou súčasti stroja a hynú pod jeho ťažkými ozubenými kolesami.
Logika tu nestačí. Jedine dialektika môže poskytnúť riešenie ako položiť tento bezcitný mechanizmus.
Klimeux
Klimeux
Nie som si istý či som pochopil posolstvo článku dôsledne. Ovšem bezpečne mi z neho vyplýva, že oní skrytí svetovládcovia s tou neviditelnou všeovládajúcou rukou, ktorá je hlavným "hrdinom" týchto článkov rozmýšľajú dialekticky.
OdpovedaťOdstrániťV teórii rozmýšlať dialekticky znamená(pokiaľ viem, do týchto vecí sa extra nevyznám) skĺbiť dve protichodné stanoviská(téza vs antitéza) do pre obe stanoviská prijateľnej pravdy(syntéza). Čo to však znamená v spoločenskej, ekonomickej a mocenskej praxi?
Dajme tomu, že som schopný uvažovať dialekticky a chcem byť onou neviditeľnou všeovládajúcou rukou(alebo aspoň jej súčasťou) a teda jediný skutočný "víťaz" určitého úseku dejín. Čo by som mal robiť? Ako postupovať?
Posolstvo si pochopil správne, uvažujú dialekticky... ako prišli k tomuto mysleniu netuším. Či prostredníctvom filozofov, alebo nezávisle na nich. Možno ho ani sami tak nenazývajú. Každopádne na ich jednaní je vidieť, že takúto filozofiu alebo aspoň jej určitú podobu uznávajú.
OdpovedaťOdstrániťSkĺbiť dve rozdielne stanoviská do pre obe prijateľnej pravdy je kompromis :P
Výsledkom dialektického procesu je syntéza, ktorá je úplne novou silou, novým činiteľom. Nie je to pre obe strany prijateľná pravda. Syntéza je niečím novým, čo vzíde so vzájomného boja protikladov, určitých síl, ktoré voči sebe zaujímajú antagonické postavenie.
Tiež to nemám do hĺbky naštudované. Chcelo by to prečítať si Hegela, lenže obávam sa, že tomu by som rozumel každé piate slovo asi. Takže moje znalosti v tejto oblasti sú len sprostredkované.
Čo znamená dialektika v spoločenskej, ekonomickej, mocenskej praxi je otázka, na ktorú si človek ľahko odpovie keď sa rozhliadne okolo seba. Dialektika ovláda aj náš obyčajný každodenný život, len si to neuvedomujeme. Ten je stále plný boja, konfliktov... Tie nás tiež do istej miery formujú, utvárajú našu osobnosť, stávame sa tým kým sme vďaka nim. Každý človek je vlastne syntézou doterajších konfliktov, ktoré prežil, pričom stále vznikajú spory nové, ktoré opäť narúšajú jeho syntézu a boj pokračuje... Napokon už existencialisti hovorili, že človek žije a formuje sa prostredníctvom hraničných situácií, v ktorých sa prejavuje jeho osobnosť. Keby tieto konflikty nezažil, akokeby ani nežil. Ale to už som odbočil inde.
Prítomnosť sama ako taká je výsledkom konfliktov, ktoré existovali v histórii. Keby sa dnes ľudia nad týmto spätne zamýšľali, tak by sa nesmiali dialektickému materializmu a nepristupovali k nemu hneď s predsudkami, že ide o marxistické žvásty, čo sme tu 40 rokov počúvali. Tu predsa nejde o marxizmus ale o určitú myšlienku, ktorú netreba hneď zatracovať kvôli ostatným veciam, čo sa tu diali.
V histórii vidíme veľa pokusov rôznych individuí, ktoré sa chceli stať "pánmi sveta", ale všetky vždy nakoniec stroskotali. Padla Perzská ríša, padla Rímska ríša, padla každá ďalšia ríša či štát, ktorý si silou chcel uzurpovať moc a večnú slávu. Oni nikdy nevyužívali dialektiku a tak sa stali jej obeťami, štatistami, ktorí sa zúčastnili na histórii ale nič z nej nezískali, šachovými figúrkami, ktorými hýbe oná dialektika, odplavila ich rieka času. Mysleli si, že sú mocní ale v skutočnosti boli ničím. Až pokým nebola znovuobjavená dialektika. Spomínaná elita ju využíva vo svoj prospech, manipuluje všetkými, ona teraz hýbe šachovými figúrkami. Vlastne ovláda dejiny a to už minimálne 200 rokov. Myslím si, že nechcú byť víťazom iba určitého úseku dejín... takých tu už bolo dosť. Oni sa chcú udržať zrejme natrvalo i keď to je pre človeka nepredstaviteľné.
Ty môžeš uvažovať dialekticky koľko chceš, nemáš potrebný kapitál a vplyv, aby si mohol ostatných začať ovplyvňovať. Môžeš jedine odhaľovať ich plány a metódy, a nebyť teda ovcou v stáde :)
Nuž myslím, že ovcou v stáde budem aj keby som ich prekukol. To ešte nič nemení na skutočnosti, že rožky budem kupovať za cenu, ktorú mi "oni" určia, voliť budem ľudí, ktorých mi oni ponúknu(alebo aspoň schvália ich existenciu v politike) - keby som nevolil tak to nič nezmení a kukať budem na program, ktorý mi "oni" vyberú. Načo mi bude potom poznanie, že si myslím, že som ich prekukol? Akurát, aby som ohuroval svojich krčmových kamarátov konšpiráciami... Na to aby som nebol ovcou v stáde mi práve chýba ten kapitál.
OdpovedaťOdstrániťTeraz síce podrobnejšie poznám čo je to syntéza(:D) ale stále mi uniká súvislosť medzi bojom protikladov a syntézou na jednej strane a skrytou svetovládou na strane druhej :P Nejde tu o marxizmus (Vlastne ani nechápem súvislosť marxizmu s dialektikou a svetovládou :P) Mňa skôr zaujima nejaky konkrétny učebnicovi(najlepšie dejinný, ešte lepšie súčasný) príklad vzťahu dialektiky a skrytej svetovlády. To s tym Napoleonom a bankarmi som nepochopil. Kde je tam synteza? Kde je tam protiklad s logikou?
A napokon ten zaver: Predpokladam, že "oni" sú tiež ľudia a ten kapital museli
a) nejako získať
b) nejako použiť na dosiahnutie svetovlády
B ma zaujíma. Ako ho dialekticky používajú? Taky stručný mechanizmus by ma zaujímal. Mam totiž určité skryté ambície... :D
To s tými ambíciami neber vážne. Z konšpiračných teórii mám k tejto najbližšie a v určitej podobe ju považujem za najdôveryhodnejšiu vo svojej kategórii. Len ma vždy zaujimalo kto tí "oni" môžu byť a ako konkrétne ťahajú za nitky...
OdpovedaťOdstrániťhej máš pravdu, v zásade je človek ovcou v stáde tak či tak.. keď už ale byť tou neslobodnou ovcou osobne, ekonomicky, politicky a neviem ako ešte, tak je podľa mňa fajn zachovať si aspoň relatívnu slobodu vnútornú - nenechať úplne spohodlnieť svoju dušu, nedať sa oblbovať sa frázami z TV, nestať sa duševne nesvojprávnym, nenechať zotročiť svoju myseľ.. to je asi najhoršia vec byť otrokom duševne
OdpovedaťOdstrániťSúvislosť marxizmu s dialektikou je dosť veľká vzhľadom na to, že Marx v podstate "objavil" dialektiku v materialistickom poňatí (na rozdiel od predošlého idealistického chápania). Zistil, že má vplyv na materiálne vzťahy v spoločnosti, hlavne tie ekonomické. Marxizmus (s ktorým sa ja nestotožňujem - aby ma niekto neobvinil, že snáď som marxista) teda celý stojí na dialektike, takže ten súvis je tam obrovský :P
Súvislosť medzi dialektikou a svetovládou nie je overená, nikto to zatiaľ tak nepomenoval, sú to čisto len moje závery, ku ktorým som prišiel keď som uvažoval nad tým, v čom spočíva ich úspech. Ten samozrejme vyplýva aj z iných vecí - správajú sa ako mafia, sú organizovaní, majú prísnu hierarchiu, disponujú neobmedzeným kapitálom atď. Lenže mnoho z toho mali aj iní a napriek tomu neboli tak úspešní. A keď ešte k tomu vidíš okolo seba toľko konfliktov v spoločnosti, toľko problémov, ktoré ti oni sami ešte schválne ukazujú (v telke hlavne) a sami odhaľujú ako keby svoju "neschopnosť" ich riešiť, je jasné, že chcú hlavne naštvať ľudí a vyvolať spory a vzbury v spoločnosti, možno doslova ľudové revolúcie, kedy ľudia už budú totálne nenávidieť túto neschopnú kvázidemokraciu a bude sa im zdvíhať žalúdok z ľudských práv a falošného humanizmu, vyjdú do ulíc a spravia revoltu.. lenže na to už elity budú pripravené a predhodia davu svojich dosadených ľudí, schopných rečníkov, ktorí na seba strhnú pozornosť davu a budú sa tváriť ako sociálny spasitelia, čo chcú len dobro pre ľudí a elita tak včas podchytí tieto masy nespokojných a prevezme nad nimi opäť kontrolu.
Vytvorí spoločnosť novú, ktorá bude zrejme sociálnejšia ako tá dnešná avšak prísne centralizovaná... Myslím, že v tomto je dostatočne obsiahnutá dialektika, ktorú využijú vo svoj prospech. (Samozrejme takto to byť presne nemusí, nie som jasnovidec. Možno sa to obíde bez revolúcie, možno to príde ako postupná zmena, možno to prebehne ako občianska vojna, kto vie. Každopádne cieľ spočíva hlavne v tej centralizácii)
Protiklad s logikou ukážem v tomto prípade. Keby elita uvažovala logicky, tak za každú cenu aj napriek nepokojom a vzburám občanov bude hájiť tento systém, bude chcieť udržať silou mocou kapitalizmus v dnešnej podobe, z ktorého má úžitok, zakonzervovať ho nastálo. Predsa nebude podporovať tých protestujúcich ľudí, veď to by išla sama proti sebe nie? Nakoniec by teda padla, ľudia by to povalili, povešali ich, postrieľali a oni by sa teda stali opäť len ďalšou obeťou dejín, obeťou dialektického vývoja.
Vďaka dialektickému uvažovaniu pôjdu zdanlivo proti sebe, lebo podporia protesty, infiltrujú sa medzi povstalcov a zvrátia verejnú mienku tam, kam chcú oni. (síce terajší systém padne a s tým zrejme aj väčšina ich obrovských ziskov, lenže to by sa aj tak muselo stať a takto majú situáciu stále pod kontrolou a môžu pod rúškom nových pekných ideálov nastoliť spoločnosť novú) Téza - dobrá demokracia, antitéza - "zisťuje sa", že nie je až taká dobrá ako sme si mysleli, fáza nasierania ľudí a odhaľovania prešľapov vlád, vykorisťovania, liberalizmu, syntéza - ponúkneme vám riešenie! nové spoločenské zriadenie, ktoré máme ale opäť pevne v rukách, len ľudia o tom ešte nevedia :)
Tak to bolo aj so socializmom. Lenin bol pravdepodobne ich človek alebo ho len zneužili. Téza - slobodný, trhový kapitalizmus, antitéza - spravodlivý socializmus v ZSSR proti tomu zlému kapitalizmu čo nás vykorisťuje. Obidva systémy sa navzájom zdiskreditovali - na západe nespokojní robotníci, sociálna nespravodlivosť, na východe gulagy, teror... Napokon prichádza syntéza - kapitalizmus s určitými sociálnymi zábezpekami, zásahmi štátu do ekonomiky.
Získavanie kapitálu tejto skupiny siaha ešte hlboko do stredoveku, to tu písať už nebudem (alebo skôr nemôžem). Proste stáli vlastne už pri zakladaní prvých bánk, u prechodu od mincí, ktoré mali reálnu hodnotu k bezcenným papierikom, z ktorými manipulujú podľa svojej chuti, tlačia ich podľa chuti, vytvárajú infláciu. Stačí si zistiť ako funguje FED, ako funguje systém čiastkových rezerv.. jednoducho hnus. Cez peniaze ovládneš čokoľvek a to prostredníctom dlhu. Tvoj dlžník je ti zmluvne zaviazaný, to z neho robí osobu na tebe závislú, čiže neslobodnú. Náš systém stojí celý na dlhu. Ľudia, štáty, všetci si požičiavajú a majú vracať peniaze, ktoré ani neexistujú, pretože už tie požičané sa požičiavajú s úrokom, ktorý treba platiť (len niet z čoho, keďže máš len peniaze, ktoré si si požičal) Teoreticky nemôže ani nastať situácia, že by všetci splatili všetky dlhy. Peňazí je totiž menej ako dlhov.
OdpovedaťOdstrániťTí dotyční, čo nám (štátom) požičiavajú to nerobia s úmyslom zárobku, že by sme im snáď všetko vrátili aj s úrokmi. Oni vedia, že sa to nedá a ani nechcú, aby sme im to vrátili, pretože tie papieriky aj tak nemajú žiadnu cenu :P avšak vďaka insolventnosti štátov splácať dlh (viď Grécko) môžu obmedziť ich suverenitu, nakázať im čo majú robiť, privatizovať strategické podniky, v podstate ich ovládnuť ekonomicky, hospodársky, politicky.
Takže to je odpoveď na otázku, ako použiť kapitál na dosiahnutie svetovlády.
Tretiu otázku som už myslím tiež zodpovedal.. fuu toto mi dalo zabrať :D
A teraz či som to správne pochopil:
OdpovedaťOdstrániťTakže téza: Demokracia je "to najlepšie čo ľudia doposial vymysleli", máme ľudské práva, volenú vládu, občiansku spoločnosť
Antitéza: Demokracia je v skutočnosti fiktívna, zkorumpovaná, slúži mocným na obohacovanie, ľudia sú len manipulované stádo, zločinci zneuživajú ľudské práva aby vykĺzli spravodlivosti
Syntéza: Téza nám síce vynáša a živý nás ale nebude fungovať večne a tak budeme postupne živiť aj antitézu aby sme v príhodnú chvíľu(keď téza začne byť neudržateľná) ponúkli syntézu a tak vytvorili nový(nami kontrolovaný) režim, ktorý nás zas na niekoľko desaťročí zabezpečí kým sa znova nevyčerpá a nevznikne nová antitéza a mi neponúkneme novú syntézu... Sme ako kobylky, z jedného do druhého. Nikde doma ale predsa vždy doma.
A logika nato: Nie je to zbytočne riskantné podporovať antitézu? Nebude lepšie držať sa pôvodnej osvedčenej tézy, ktorá nám vynáša?
Dialektika odpovedá: Nie. Téza sa neudrží večne. Treba vždy ponúknuť syntézu. Novú a novú. Vždy keď antitéza začne príliš nahlodávať tézu.
V politickej rovine: Nespájať príliš svoje "šťastie" s jedným(aj keď vynášajúcim režimom). Neudomácňovať sa príliš v jednom(aj keď nami dominovanom) režime lebo keď sa zrúti, zrúti sa aj s nami. Radšej mať vždy otvorené zadné dvierka...
Noooo. To zmysel dáva. Takže aj dialektika "je logická". :D Fajne. Poxopil som správne?
Úplne správne :) výstižnejšie by som to nenapísal.
OdpovedaťOdstrániťTakže vlastne aj my dvaja sme konečne dosiahli syntézu, lebo sme sa pochopili :D