Tak odpusť že cítim
odpusť že nie som chladný ako ty
že so srdcom zhnitým
nestaviam medzi nás ostnaté ploty
Ja viem že som vinný
že cit je ten najhorší zločin
dve nášlapné míny
tak mám namiesto tvojich očí
Tak buď mojím sudcom
žalobcom bude mi náš prázdny svet
hájiť sa môžem len srdcom
čo napísalo pár omluvných viet
Rozsudok bol vynesený
však v mojej neprítomnosti
trestom sa vraj všetko zmení
tak spálme už spoločné mosty
Krvilačné zvery pijú
mi ludskosť plnými dúškami
žiadosť o amnestiu
zamietnutá aj s mojimi snami
Už pochutnávajú si na mne
sebecký, krutý dav v aréne jasá
nikde žiadne zlutovanie
tam zomrela duša, tam zomrela krása
Cítila si sa v bezpečí
na svojom bezcitnom súde
sudca však sám seba usvedčil
môj trest aj jeho trestom bude
Chladno, tak chladno je velmi
v tom cudzom a mrazivom svete
na snehu, pod nohami šelmy
ležia dve ďalšie obete
Klimeux
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára