Dnešná moderná, vyspelá demokracia stojí na trojdelení moci, ktoré predstavuje základnú a hlavnú zbraň voči jej zneužitiu, proti svojvôli jednotlivca, proti diktatúre, proti totalite...
Moc sme teda rozdelili na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Zdá sa to ako ideálne riešenie. Zdá sa, že áno. A naozaj ide iba o zdanie...
V zásade môžeme rozdeliť moc aj na tisíc častí a aj tak nám to nebude nič platné a nijakým spôsobom to nezvýši mieru demokracie u nás ani nikde vo svete. Musíme totiž odlíšiť moc formálnu, tzn. kto disponuje mocou podľa ústavy, zákonov atď. a ďalej moc faktickú, čiže reálnu, skutočnú, ktorou disponuje niekto iný. V tomto prípade sa v podstate nejedná o moc ale skôr o právomoc, ktorá je ale natoľko významná, že de facto z daného oprávneného subjektu urobí "vládcu" štátov.
Nehovorím o nikom inom ako o ratingových agentúrach.
Ako by nám ale mohla ratingová agentúra, ktorá iba hodnotí ekonomiky, poskytuje akési štatistiky a plní čisto poradnú úlohu, vládnuť?
Pre tých, čo teraz nechápavo krútia hlavou, ďaľšia otázka: Ako nám môže vládnuť učiteľ v škole? Nijako. Nevládne nám, on iba rozhoduje o našich známkach, hodnotí nás. To samozrejme robí objektívne a bez predsudkov alebo osobnej nevraživosti. Že je tomu tak? :P
Ale čo keď sa raz z času na čas nájde taký, ktorý si na niektorého žiaka takpovediac zasadne? Stáva sa to a možno častejšie než si myslíme. Učiteľ nás známkuje a tým sa stávame na ňom závislí, naša budúcnosť sa stáva závislou na jeho svojvôli. Toto snáď nemožno označiť ako vládu?
Ratingové agentúry fungujú na tom istom princípe.
Dnešnému demokraticky zmýšľajúcemu človeku je nanajvýš odporné a opovrhnutia hodné kádrovanie a písanie posudkov, ktoré bolo bežnou praxou za čias socializmu. Ach, ako všetci zhnusene spomínajú na časy, keď v práci, v škole, v živote a všade človeka sprevádzali verní spoločníci - kádrové posudky, ktoré sa stali jeho neoddeliteľnou súčasťou a mohli mu pomôcť alebo aj pekne zavariť v budúcnosti.
Dnes sa deje to isté ale nikto sa už nesťažuje, dokonca si to nik ani neuvedomí. Stáva sa opäť bežnou praxou v zamestnaniach, že o pracovníkoch sa vyhotovujú rôzne hodnotenia, ktoré potom musia podpísať a ktoré majú výrazný vplyv na ich ďalšie pôsobenie a platové ohodnotenie v danej firme, spoločnosti, škole... Deje sa to v štátnych podnikoch aj v súkromných. Deje sa to u nás, deje sa to na západe. Takže obmedziť posudky na socializmus je značne skreslené.
"Kádrují mě zhora zdola noví pánové," ako spieval K. Kryl.
Touto "kádrovacou" odbočkou som sa chcel iba dostať späť k ratingovým agentúram, ktoré tak isto ako súdruhovia, tak isto ako učitelia, tak isto ako naši zamestnávatelia - kapitalisti, hodnotia, známkujú a kádrujú... Nie však nás ale celé štáty, celé ekonomiky. Nová doba si vyžiadala kádrovanie vo veľkom štýle. Agentúry predstavujú akéhosi globálneho hodnotiteľa, ktorý má patent na rozum, jediný má právo hodnotiť ekonomickú situáciu a predvídať ekonomický vývoj.
Keď človek vypne TA3 a začne na chvíľu uvažovať ako tvor rozumný, musí byť zhnusený z tejto globálnej totalitnej demokracie, ktorá nám vnútila akési ekonomické zásady a zároveň toho, kto bude dohliadať na ich dodržiavanie a hodnotiť naše výsledky.
Existuje trojica hlavných ratingových agentúr, do ktorej patria Standard&Poor´s, Moody´s, Fitch Ratings. Oni v zásade rozhodujú o všetkom. Vydávajú stanoviská, týkajúce sa schopnosti štátov splácať dlhy a podľa tejto ich schopnosti alebo neschopnosti im potom udeľujú známku, tzv. rating, napríklad AAA, AA+, BB, CCC... Niekto môže namietať, že na tomto ich oprávnení udeľovať ratingy nie je nič zlé, pretože sú nezávislé a objektívne. O ich objektívnosti a nezaujatosti však možno dosť pochybovať. Tiež len jednoducho obhajujú niekoho záujmy a to, že sú globálne uznávané nijako nedokazuje opak.
To, že si štáty musia požičiavať peniaze, poskytovať za nich štátne dlhopisy a neustále sa zadlžovať, čím sa de facto stávajú závislými na určitých finančných elitách, ktoré nás ovládajú za pomoci dlhu už tu rozoberať nechcem. Každopádne ratingové agentúry majú dosť významný vplyv na celé toto okrádanie národov a prispievajú k úplnej stráte samostatnosti štátov. Hovoriť dnes ešte o nejakej suverenite alebo zvrchovanosti krajiny je úplne smiešne.
Nadvládu ratingových agentúr nad štátmi výborne vystihuje táto veta z jedného článku v novinách: "Agentúra Standard and Poor´s pripustila, že ak nová vláda bude meškať s reformami, môže zhoršiť súčasnú známku A+."
Inak povedané, agentúra vlastne vydiera SR, aby pristúpila k reformám, lebo inak to pre nás môže mať neblahé následky. Takže aj vláda, ktorá by eventuálne dbala o blaho občanov (i keď taká tu ešte nebola), by sa zosypala strachom a hneď by pristúpila k reformám. Pod slovom reformy, ako už vieme, si môžeme predstaviť privatizáciu, príliv zahraničného kapitálu, s tým súvisiace spružnenie zákonníka práce. Zjednodušene povedané, preliatie štátneho majetku do rúk súkromných a dosiahnutie ekonomického rastu za cenu otrockej práce ľudí za almužnu ala Bangladéš, India a iné.
Ekonomický rast absolútne nie je zárukou lepšej životnej úrovne pre obyvateľov štátu. Samozrejme ratingové agentúry sledujú predovšetkým ten.
To, že sa vlády podvolia ratingovým agentúram je pochopiteľné. Rating krajiny má totiž vplyv aj na cenu, za akú si štát požičiava. To znamená, že štát s horším ratingom je menej dôveryhodný z hladiska svojej schopnosti splácať a tým pádom je rizikové požičiavať mu. Peniaze sa mu síce požičajú, lenže za vyšší úrok.
Štáty sa zadlžujú stále a dlh sa postupne navyšuje vo všetkých krajinách, pretože tomu ani inak byť nemôže, kedže neexistujú iné peniaze, než požičané a už tie sa hneď požičiavajú s úrokom, ktorý treba splatiť.
Lenže existuje reálne riziko, že toto zotročovanie sa bude diať vo väčšom, že si štát bude musieť požičiavať peniaze za ešte vyšší úrok, než doteraz, čo by hrozilo v prípade zníženia ratingu krajiny a "dôveryhodnosti" na trhoch.
Moc ratingových agentúr, ako sme už povedali, spočíva teda jednak na možnosti vydierať štáty a nútiť ich prijímať reformy a opatrenia týkajúce sa financií a štátneho majetku a jednak na možnosti voľne nakladať s ratingom krajiny a určovať ho podľa svojej ľubovôle, na základe určitých pseudoekonomických analýz.
Kto nám teda skutočne vládne?
Klimeux
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára