Prostý

Ľahnúť si 29. februára
a zobudiť sa 1. marca
to je môj sen čo sa mi vracia
je to práca
pred ktorou oči nezatváram

Nemrkám, neklopím viečka
len ju prečkám
z pohľadu dneška
je to iba riečka
Malý potok
čo ma unesie po prúde
len pár kilometrov
v člne pre troch
a potom
poludnie...

Ľahnúť si 29. februára
a zobudiť sa 1. marca
vo vani ako Jean Paul Marat
kým mu nevychladne voda vriaca

Dávať chudobným a brať bohatým
- nevedieť narátať do piatich
Pred vyobliekanými pravdami
stáť jak adamit

Len celkom naľahko - 
vpisovať do riadkov
skromne odetých
v prísudky a podmety

Ľahnem si 29. februára
a zobudím sa 1. marca
vo víne starca
čo som si nalial
do pohára

Dávať chudobným a brať bohatým
- nevedieť narátať do piatich
Pred vyobliekanými pravdami
stáť jak adamit

Údivom otvárať iným ústa
a s ľahkosťou čeliť pochybnostiam
všetkých vyrazených
dýchacích sústav

Ľahnem si 29. februára
a zobudím sa 1. marca
predsa!
vo vani
ako J. P. Marat
v podaní
francúzskeho herca


Klimeux

...Ako Santa vykorisťoval škriatkov

alebo o tom, ako som sa dnes rozčúlil kvôli Martinusu a musel im napísať mail:

Dobrý deň,

dovoľte mi aby som sa vyjadril k potvrdzovaciemu emailu, ktorý zasielate zákazníkom po objednaní knižného titulu.

Môžete to považovať za malichernosť, ale mne to príde ako dosť zásadný problém.

Citujem: "už v túto sekundu naši škriatkovia usilovne pracujú na tom, aby ste čím skôr mohli nakuknúť do príbehov ukrytých v knižke, ktorú ste si u nás objednali..."

Považujem za potrebné poukázať na nevhodnosť takejto formulácie... Keby sa jednalo o objednávky pred vianočnými sviatkami alebo o detské knižky, kde je predpoklad, že si ich v dnešnej dobe dokáže objednať aj dieťa, chápal by som použitie slova škriatok.

Avšak označiť zamestnanca, ktorý v ťažkých podmienkach pracuje na zmeny v nejakom knižnom veľkosklade ako škriatka, mi príde minimálne z etického hľadiska problematické, či priam poburujúce.

Verím, že drvivá väčšina Vašich zákazníkov sú ľudia v produktívnom veku, väčšinou zamestnaní, ktorí sú si vedomí hodnoty práce. Ak si teda skutočne ctíte svojich zákazníkov, ako proklamujete, malo by sa to zrkadliť aj v úcte voči vlastným zamestnancom či dodávateľom.

Žiadam Vás teda týmto o vykonanie zmeny vo vzore potvrdzovacieho emailu.

Ďakujem.

Uvádzam i odpoveď v duchu najlepšej tradície zvulgarizovanej demokracie "piatej cenovej" (akoby kritériom pravdy snáď bola vôľa väčšiny):

Pekný deň,  

ďakujeme, že ste si našiel čas a napísal nám Váš názor.
Táto formulácia už niekoľko rokov vierohodne odráža našu firemnú kultúru, ktorá je hravá a priateľská. Môžeme Vás ubezpečiť, že zamestnancom Martinus.sk toto označenie neprekáža, dokonca ho veľmi často využívame aj v internej pracovnej komunikácii a na spoločných akciách. Nemyslíme, si že to akokoľvek znižuje hodnotu práce našich kolegov. 

Na škriatkov máme veľmi pozitívne reakcie aj od množstva našich zákazníkov, ktorí sa radi k tejto hravej forme, ktorá robí Martinus Martinusom, často pripoja. Tento potvrdzujúci email tak v dohľadnej dobe neplánujeme meniť.

Zákazníci sú údajne spokojní... zamestnanci s tým tiež nemajú problém... teda väčšina... teda tí traja ktorých sa spýtali (samozrejme manažéri).. a ostatní... hmm, nikto sa dodnes nesťažoval...
Pri čítaní tejto odpovede sa mi hneď vybavila reštaurácia Brasserie na nábreží Dunaja, popri ktorej chodievam každý deň a čašníci povinne vyobliekaní v námorníckych kostýmčekoch, ktoré by sa hanbil obliecť aj 5-ročný škôlkar.
Vykorisťovanie nemá vždy čisto ekonomický charakter, ale môže sa premietať aj v rovine psychológie a myslím, že toto je presne uvedený prípad.
Škriatkovia sú rozprávkové bytosti, ktoré kolektívne vykonávajú určitú prácu, či skôr svojimi čarovnými schopnosťami zabezpečujú nejakú stálu činnosť ako ("druhovo určená", nahraditeľná a z hľadiska príbehu nedôležitá) pomocná sila, ktorá nepotrebuje zákonník práce, ani nežiada dovolenku.
Ich "práca" má pre iných charakter mágie, neuvedomujú si ju a práve v tomto odcudzení mizne priamy súvis medzi hodnotou tejto práce, jej odmenou a cenou produktu.
Neviem ako vy, ale ja som nikdy nebol fanúšikom Willyho Wonku, ktorý si zotročil trpasličí kmeň za jedlo a určite by som nič také nepustil, ani neprečítal svojim deťom... označovať svojich zamestnancov za škriatkov a ešte to považovať za hravé a priateľské si asi vyžaduje silný žalúdok.

Klimeux