nachystám
ako som stieral ti slzy
ráno som znova
navštívil Pakistan
a to ma mrzí
Nanosím vodu do studne
a drevo do lesa
perlami nakŕmim prasce
všade kam pozriem sa
vidím len sám seba, vodu nie
strom ani báseň
Všetci sme vesmírni nacisti
na vlastnom svete závislí
ja chcel by som cez okraj pretekať
ale neviem kam
neviem kam
chcel by som cez okraj pretiecť
zatiaľ to neviem...
Ako by mohol
rovnou nohou
egoista
na mesiaci pristáť?
Ako by mohol
vzývať Krista?
Zbohom
rodný prístav!
nemôžem ťa vystáť...
Zanechám gestá
plných studní
a dobrých synovcov
Vyjdem deň po dni
z lesa
a precvikám ten plot čo
nás delí
na zlých a skvelých
Začnem tým že budem súcitný
sám so sebou
- nik ďalší nepríde
každého koho si doviedol
naučím umyť mi
odraz vo vode
Až skončím celkom čistý
budú mať všetci
mokré ruky
A ten čo ma liečil
zistí
že nemá ani potuchy
Ťažko sa opýtať
Vždy je kam
ďalej zájsť
Solidarita
je rieka
v nás
Je to voda na Marse
chybička na kráse
je to žena
čo má na viacej
čo na viac nemá
stratená
v menách
a v názvoch
kozmických objektov
kto z nás dvoch
povie to?
kto z nás jej povie to?
Klimeux
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára