Trápime ženy, nechávame sa trápiť ženami,
píšeme, píšeme,
posledná spodná sukňa noci je dávno popísaná,
a nikto nevie, čo je poézia.
Niektorí ju definujú
ako prijatý návrh na ukončenie panenstva
a iní
ako prerušovanú súlož citu s rozumom,
ale to je fatálny omyl!
Poézia chodí v kockovanej košeli
a kašle na bontón!
Z toho hľadiska
kométa v hlave
a luna pod nechtom
môžu byť celkom vhodné pre báseň,
ale poézia je niečo iné, vážení!
Začína sa to vtedy,
keď spozoruješ, ako sa v tebe pohol kostlivec,
ako ti znútra siahol do vrecka a skúma
rok, mesiac a deň narodenia,
farbu očí,
zvláštne znamenie...
Miroslav Válek
Z absolútneho denníka I
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára