"Více než stovka muslimských učenců se podílela na sepsání otevřeného
dopisu představitelům IS. Dopis který byl napsán 24.září je adresován
přímo vůdci skupiny Abd Bakr al-Baghdadimu.Muslimové vytýkají teroristům praktiky, které nemají nic společného s náboženstvím."
Niekoľko poznámok:
„Podle autorů zneužívá Islámský stát svaté
písmo pro zdůvodnění svých zločinů a vytrhává jednotlivé pasáže koránu z
kontextu tak, jak se mu hodí“ - z rôznych citátov z Koránu,
o ktorých viem, je zrejmé, že je ešte viac vnútorne rozporný a protirečivý
ako náš Starý zákon, čo znamená, že ho nemožno interpretovať inak ako
vytrhnutím z určitého kontextu... a snaha autorov - moslimských
duchovných (žijúcich niekde v pohodlíčku západného sveta) urobiť
z Islamu mierumilovné náboženstvo plné lásky a ľudských práv je úplne
rovnakým vytŕhaním z kontextu (historického), pretože vieme ako expanzívne
sa Arabi správali v 7. storočí – práve po vzniku Islamu..
„Islám zakazuje zabíjet nevinné“ – a kto
určil niečiu vinu alebo nevinu? Ak je niekto proti nám, je nepriateľ, previninil
sa nepriateľstvom voči nám, môžeme ho teda zlikvidovať – i takto sa dá
vykladať náboženstvo..
„Džihád v Islámu je obranná válka. Není
povolena, pokud k ní nejsou skutečné důvody“ – nie je snáď ochrana arabskej
kultúry a tradičných hodnôt islamského sveta proti ničivej západnej
kapitalistickej hegemónii dostatočným dôvodom? Nie je takáto vojna obrannou?
Hitler za pár týždňov porazil Francúzsko a napriek tomu mohol svoje
konanie subjektívne zdôvodniť ako obrannú vojnu, jednak pretože mu vojnu vyhlásili Francúzi
a jednak ako obranu germánstva proti skazenej „liberálno-žido-boľševickej“
kultúre, a ako vieme, najlepšia obrana je útok.
„Islám zakazuje jakkoli ponižovat nebo
zneužívat, či ubližovat Křesťanům, nebo dalším příslušníkům”Lidu písma” – Islam
pramení a čerpá zo Starého i Nového zákona a hoc Arabi trpeli do
čias vzniku Islamu pocitom podradnosti či menejcennosti v porovnaní
s vyspelými náboženstvami židov a kresťanov, obdiv k daným
náboženstvám im nijako nebránil v neskoršej agresii voči svojím „starším
súrodencom“.
Autori daného otvoreného dopisu, títo arabskí
„chartisti“ sa evidentne pokúšajú oddeliť náboženstvo v čistej podobe od
jeho historických „zneužití“ a mutácií, ktoré viedli k vojnovým
zločinom a konaniu proti ľudskosti, čo je však vo svojej podstate
nesprávne a nemožné, pretože všetky tieto „deviácie náboženstva“ sú už
obsiahnuté v pôvodnej myšlienke, čím viac všeobecnej a univerzálnej, tým
viac náchylnej k rozličným výkladom, pričom prakticky žiadnu
z interpretácií nemožno považovať za zneužitie, ale len za logické
a dôsledné aplikovanie tejto pôvodne vágnej a nekonkrétnej myšlienky
do určitej reality.
I keby mali autori tohto „manifestu“
moderného Islamu západného strihu vo všetkých bodoch pravdu, ich argumentácia
je scestná a nevychádza z pochopenia danej situácie, ktorá má
predovšetkým sociálny rozmer, nie náboženský, hoc sami aktéri – príslušníci
ISIL-u – si ho nie sú priamo vedomí. Keby sa takýto konflikt odohrával
v Afrike, mohol by mať napríklad čisto rasistickú podobu násilia čiernych
voči bielym. Čím zaostalejšia je krajina, tým primitívnejší háv na seba takýto
sociálny konflikt vezme.
Náboženstvo už v postmodernej
dekonštruovanej pluralitnej realite kapitalizmu, bez ucelenej myšlienky či
hnacieho motoru, zbavenej akéhokoľvek možného poznania a z neho
plynúcich istôt, kde jedinou istotou je samoúčelná reprodukcia samej seba, už
jednoducho nemá miesto. Každý náboženský (ako aj iný ideový) fundament, ktorý
sa z času na čas zjaví na scéne už nepredstavuje priame nadviazanie či pokračovanie
určitej tradície, ale je len vykoreneným výkrikom zúfalstva alebo
nespokojnosti, vyčítaným z dávno zabudnutých kníh, ktorý buď sebaklamne
volá po obnove nenávratne zapatrošených tradičných hodnôt, aby konzervoval
súčasné pomery v spoločnosti a systém, s ktorým je de facto spokojný
(napr. v súčasnosti populárna záchrana kresťanskej Európy a pod.),
alebo je skutočne tak naivne radikálny či skôr radikálne naivný, ako islamskí
fundamentalisti a teroristi, žiadajúci nemožné, ochotní obetovať aj život len
preto, že nie sú ochotní alebo schopní pochopiť logiku kapitálu (narozdiel od
prosperujúcich ázijských štátov, kde žiadny „taoistický“ alebo „konfuciánsky“
fundament nebadať a kde budhizmus slúži tak maximálne ako turistická
atrakcia či módny fetiš pre mladých hipsterov zo západu).
Toto všetko autori otvoreného dopisu,
adresovaného hnutiu ISIL opomenuli, buď v snahe úmyselne zavádzať
verejnosť alebo - v lepšom prípade -
z číreho ignorantizmu.
Ďalším rozmerom, skrz ktorý sa možno dívať na ISIL je tiež množstvo
iných štátnych príslušníkov, teroristov z celého sveta a nájomných
žoldákov, ktorí bojujú na ich strane, čo nás privádza k úvahe, kto za tým
všetkým stojí, kto to podporuje a financuje, čo by ale mohlo skĺznuť až
ku značne konšpiračnej debate a pokiaľ sa nechceme dostať k
vyhláseniam typu: všetci teroristi z ISIL-u boli vyrobení v nejakej
továrni v Oklahome; mali by sme sa skôr zamerať na sociálno-ekonomický
kontext situácie a psychológiu obyvateľov blízkeho a stredného východu –
tejto vylúčenej časti sveta.Klimeux
