Vždy cestou okolo spomienka mlhavá -na úradnú tabulu mesta Trnava
jej bohaté tvary a línie vznešené
jedného večera uprostred jesene...
čítajúc všetky jej posolstvá, oznamy
päsťou sa pripísal na zoznam pozvaných
tabulu rozbil - čia je to vina?
snáď hnevu, snáď zúfalstva na hore Sinaj
On nepýtal sa, rovno budúcnosť veštil
z pár kúskov skla v zaťatej pästi
že do ludí sa mnoho úderov zmestí
malovaných do plátna či do bolesti
V tej chvíli som pochopil ju len ja -
i vandalstvo je forma umenia
kde nemajú štetce a obrazy
rukami musia lož poraziť
Vtedy však ešte netušil on ani
že jednou ranou spísal dva romány -
prvý jak zbesilý plienitel Ríma
druhý jak Alexander Dumas
Vtedy on ešte netušil ani
že prvý je na skle malovaný
a druhý sa zveruje práve dlani
červených kvapiek divoký kankán
na počesť jeho krvavým hánkam
Klimeux
(z cyklu: Trnavé sonety - Nepi!zódy zo slovenského Ríma)
