Súťaž

Jedna otázka pre všetkých hostí -
viete kde je betón
základnou jednotkou spoločnosti?
Je to:

Kultúra za slobodu v stieracom lose
kultúra čo zamyká si smetné koše
kultúra čo miesto nôh má srdcia bosé
proti chladu odieva ich do rozkoše

Druhá otázka pre pokročilých -
kto na ceste svetom
utápa svoj život v jednej chvíli?
Je to:

Kultúra čo svätí uctievačov kostí
kultúra čo ničí so zajtrajškom mosty
plánuje sa dusiť v mene spontánnosti
amnéziu dyslektikov viny sprostí

Tretie kolo otázok súťaže
o hlavnú výhru ktorú vám zdania -
naozaj máte dosť guráže
zúčastniť sa losovania?


Klimeux

Stráže

„Nejsilnejší stráž stojí u brány, která nevede nikam... Možná proto, že prázdnota je příliš zahanbující, aby to mohlo být odhaleno.“

F. Scott Fitzgerald
Nežná je noc

D.úF.ania

II

Odnikial až nikam
do zmyslov mi vniká
však na inej žene
parfém Dominika

Prchavý jak on som z tade ubúdal
ja - pán na svojom léne
biedny feudál
utrápený Pablo Neruda


Klimeux

c² = a² + b²

Kráčal som vo svetle pouličných žien  ſ

(darmo raz, vždy platí cherchez la femme)

sám s knihou v podpaží, spomínam si hmlisto

- mala 150 listov

Nikto ma nečakal, nik okrem zajtrajška

blúdil som ulicou s osudom na vážkach

a s knihou prazvláštnou čo nikde nechceli

nehodnou čítania pre adolespelých

Sám som jej nechápal, prostému odkazu

že geometri si namerať dokážu

narozdiel od ludí i uhly pohladu

prekonať i kontinentálnu blokádu

hláv čo vidí len 150 listov

v knihe však strán je vždy 300

Zrazu noc novými rozmermi voní

zvetrané názory delím si dvomi

A hoc niečo prastaré vo mne tam zaniká

mne stále viac páči sa dvojmocná lyrika

bez zla a hrdinstiev - hrá na 2 strany

tak ako obsah štvorca nad preponou pravouhlého trojuholníka

rovná sa súčtu obsahov štvorcov nad jeho odvesnami

Nemám kôš na odpadky

Nemám kôš na odpadky
iba na hlavy -
po stene akord vratký
steká varhanmi

Už naplnil píšťaly
i moje orgány
nečasom prastarým
i časom nestálym
jak jadro atómu
jak pivo s borkami
jak starec Platón u
brán sveta ideí
čakajúc neslávne
na stravné prídely

Čas beží a beží
jak senegalský predajca eifelových veží
jak posvätná rieka
jak podnapití irokézi
jak akord čo po stene steká
a nabáda nežiť

Lenže my žijeme a nesmieme dovoliť si chyby -
na jeden pokus sa treba na kríž pribiť
Len jeden pokus krátky
nikdy váhavý -
nemám kôš na odpadky
iba na hlavy


Klimeux

D.úF.ania

I

Viem že naše kamarátstvo skĺzlo do klišé
aj to je možno dôvod že som odišiel

Iba ty však spájaš ma so starým vekom -
ty a kvet čo dal ti Umbert Eco

Preto úpenlivo prosím v jeho mene
odpusť nešťastnému mužovi a žene

Odpusť obidvom ich hrdé „nie“
z knihy jednej ludskej dystopie


Klimeux

Strachy mojej spálne

Kto so sebou sa bije nikdy neprehrá

- tak za sprievodných tónov starej gitary

dňa 29. decembra

my v jednej izbe sme sa spolu zvítali

jak starí milenci - ty Pún, ja Italik

Milenci? váž slová - keď tak známi

z videnia - tam v jednej posteli

v ktorej sa právd z úst pochybnej dámy

napijem až budem dospelý

Uprene sa dívam do hĺbok no

prekvapený náhle mojím hlasom

v izbe všetok vzduch sa strachom striasol

keď odhodlaný otvoril som okno

Požičiam vám všetkým svojho tepla!

viem že nevykúrim celú planétu

zo všetkého najviac chcel som práve tú...

Že zima je? už zatváram tak neplač!

                      - - -

Dňa 29. júla

som stále zatvorený v tejto veži a

hoc môj teplomer ukazuje nula

ďalej strážim svoje stupne Celzia

Mám snáď viniť slnko, viniť ozón

že otvárať sa okná snažím márne?

- Nepotím sa letom ale hrôzou

- ničím viac - len strachom mojej spálne


Klimeux