Pouličný hudobník
král múz zároveň i nik
[: nad úspechy povznesený
ostatnými prehliadaný
hrá si a na prstoch rany
ticho stratia sa v jeseni :]
Pristaví sa nikto
ťahaný preč každým
hráč však vždy je victor
chladnej mestskej dlažby
čo ho spája s luďmi
- nikdy nezabudni
verný jej buď, verný buď mi!
Na dlážku päť mincí
dal tam sám pre ludí
vynálezca piesní
gitary Da Vinci
- nik ich nezobudí
a tak ďalej kreslí
tónov dávny vyšší princíp
Pouličný hudobník
král muž či snáď vôbec nik
[: ostatnými prehliadaný
akordy Cmáju
hrá si a na prstoch rany
struny spočítajú :]
Ruku má král mužnú
a tak hráva kde-tam
žije za almužnu
v zbytku svojho sveta
C A E G H C
ďalej stláča pražce
tie motory svoje hnacie
Pri ohňoch znie gitara
symfóniou lúky
- v meste nik sa nestará
o jej ultrazvuky
Betónom sa náhlia
medzi nimi aj ja
niekde medzi nimi aj ja
Klimeux
Asi by som potreboval skusenosť pouličneho umelca aby som naplno pochopil zmysel tychto veršov. Taka silno novembrova baseň. Ale ako polovičný melancholik ju schvaľujem :)
OdpovedaťOdstrániťDík :) na mňa tiež pôsobí novembrovo, píšem v poslednej dobe dosť tématicky, samá jeseň a všetko čo sa s ňou spája..
OdpovedaťOdstrániť