Dvaja

Presviedčať chceli by básnici  
že nehodno naroveň opici
stavať nás, tvory citlivé
utopiť v najbližšom prílive
faktov, čo z pera Darwina
jak vlnobitie, jak lavína
valia sa neúprosne
- však argumentujú ich ostne

Básnikom nejedna vráska
pribudla hádkami v tŕní
či existuje čistá láska
v kvapalnej, snáď plynnej podobe...
či city sa rodia už hotové
a rozum, pud ich nepoškvrní

Poučku nevymyslím hneď
a zrejme ani rokov päť
by na správnu odpoveď
nestačilo

V bani som nekopal minerál
v tvare srdca polky
ani z prameňa čo vyvieral
som neodobral lásky vzorky

Človeka nepálil z hliny
ani chemické zlúčeniny
som neskúmal a do tabulky
nepridal prvok, už kolký...

Aká je láska? Je ako kvet?
Je ako úroda?
Keď si v nej tak ju nevidieť -
podla mňa tme sa dosť podobá
V nej nevidieť nič - len ruku v ruke spätú
láska - to sme ja a ty proti celému svetu

Proti celému svetu tvoríme vlastný svet
kde každú achillovu pätu prekryje zopár pekných viet
jak náplasť, jak liek, jak balzám hojivý
na slnečnej stráni kde rastú olivy
miesto problémov, neistôt, strachu
pri čítaní K. Hynka Máchu
si natriem v tom olivovom háji
kde čas lásky stále je, nie iba v Máji

Tak zrejme láska vyzerá
ak ju so sebou neuniesla
Seina, Dunaj či Jizera
a prúd nezlámal veslá

Čo nezlámal prúd nelámme sami
šach-mat jedným ťahom dámy!
po veni, vidi nepríde vici
jak v živote, tak na šachovnici
Láska je krehká, srdce kujné
život je boj, tak nebojujme!

Som aký som, ty si aká si
tak prečo hráme život na zápasy?
kto vedie teraz, ty či ja?
...tak zradná býva intuícia
tak zradná keď ludí spája
veriac že proti všetkým zostanú dvaja


Klimeux