že nie každý tiket býva vždy výherný
že ťažko štiepiť človeka jak atóm, drahý Fermi
a že viac oplatí sa zrádzať než byť verný
A tak vsádzam ďalej, výsledky nepozerám
spievam svoje piesne zatvoreným dverám
čo nepočujú tichý ten varovný tón
že naposledy vzdychlo moje daimonion
Rozbité atómy zo zeme zbieram
premýšlam v čom človek je lepší ako zvieraa predkladám otázku váženému plénu
či bez slobody majú naše činy mravnú cenu
Z okna občas pozerám na ulicu von
či nevracia sa k nám stratený daimoniončo našepká mi ako chodiť svetom
a vysvetlí nepochopitelný epiteton
Zatial však v nevedomosti tu žije
básnik hnevu a melanchóliečakajúci na dážď ktorý všetko zmyje
a na to jasné ráno
keď bude vravieť áno
radšej ako nie
Klimeux
pekné
OdpovedaťOdstrániťlen keby som vedel čo presne je ten "epiteton" :D
mam len taku nejasnu poučkovu predstavu
tak do školy sme chodili všetci a na literatúre to do nás hustili slušne si myslím :D je to básnický prívlastok. I náš život má rôzne "prívlastky", ktoré ale, podobne ako v básni, nie vždy chápeme a otázkou je, či sa vôbec pochopiť dajú... :)
OdpovedaťOdstrániťa bez tohto pochopenia sme žial stratení a nevieme ako chodiť svetom.. keďže nám to celé akosi nedáva zmysel