Keďže našu spoločnosť čaká tento mesiac okrem
Valentína ešte jedna dôležitá udalosť, musím sa i ja, ako ďalší
z radu „odborníkov“ vyjadriť k referendu 2015. Narozdiel od iných samozvaných mudrcov ale
nejdem rozoberať vplyvy homosexuality, ani význam tradičnej rodiny, ba dokonca
ani to, že použiť vynaložené prostriedky radšej na vlakovú dopravu by bolo sto
razy rozumnejšie a viac v prospech rodiny... O referende sa popísalo
už dosť a tak či onak už má zrejme každý na dané otázky vytvorený svoj
názor, ktorý 7. februára (ne)odprezentuje.
Zastaviť sa je však treba u poslednej,
tretej referendovej otázky, ktorá, odvolávajúc sa síce na hodnoty tolerancie
vlastnej odlišnosti a možnosť slobodnej voľby pre svoje dieťa,
v skutočnosti prvé dve otázky úplne neguje a neguje teda
i inštitút referenda a demokraciu ako takú.
Na podporenie
svojho tvrdenia uvádzam typický emocionálne podfarbený komentár, vzťahujúci sa
práve k tretej referendovej otázke:
„Ako zodpovedný rodič nemôžem inak, než si
ponechať právo slobodne rozhodovať, čo je pre moje dieťa dobré. Nechcem nikoho
ponižovať, ani oberať o jeho práva, nesúhlasím ale s tým aby o mojej rodine a
mojich deťoch rozhodoval štát a určoval, kam budú povinne chodiť, ako budú
premýšľať, čomu budú veriť. Totalita už tu raz bola... Vidím pred sebou iba 3
otazky. A u otázky 3 sa musi zastaviť každý rodič a položiť si otázku: chcem
aby mi štát uložil takúto povinnosť, za ktorú ma môže prípadne kriminalizovať a
ja nebudem môcť povedať slobodné nie?“
Demokracia ako vláda väčšiny je už so svojej
podstaty (žiaľ?) netolerantná.. resp. "toleruje", ale i tak si urobí
po svojom.. a i keď sa rodinné vzťahy môžu javiť ako čisto privátna vec, sú
skôr (v zmysle starostlivosti o nasledujúce generácie) vecou verejnou, a teda
áno, spoločnosť má právo zasahovať do spôsobu výchovy detí, ba i priamo
intervenovať do"suverenity" rodičov, nech už to vyznieva hociako
totalitne... a viac než hneď siahať po orwellových románoch, sa asi
vyplatí položiť si otázku: ide tu o problém obsahu alebo formy?
Keďže vôbec máme možnosť verejne diskutovať a
riešiť veci v rámci akejsi celospoločenskej platformy, nie len doma v
obývačkách, zdá sa, že demokracia je z hľadiska formy v poriadku.. a súčasťou
skutočne demokratickej spoločnosti je aj zasahovanie do výchovy, narozdiel od
(falošne) liberálnych spoločností 19. storočia, ako vznikajúce USA a pod. kde
"právo slobodne rozhodovať" znamenalo slobodne rozhodovať o svojich
otrokoch... a presne v taktomto duchu sa bohužiaľ nesú i otázky referenda
(konkrétne tretia otázka). Dieťa nie je majetkom rodičov, ale (aj keď to vyznie
monstrózne) akýmsi "verejným statkom" dočasne zvereným rodičom.
Rovnako ako chránime našu vodu, prírodné zdroje, či
verejné zdravotníctvo pred zásahmi súkromného sektora, sledujúceho iba vlastný
záujem, musíme chrániť aj deti. Cirkev chráni dieťa pred narodením, ale potom sa na neho úplne vykašle.
Spoločnosť toto urobiť nesmie - nesmie dovoliť aby túto jej "univerzálnu
totalitu" nahradila "totalita rodičovská", akási partikulárna
zvôľa nejakého jednotlivca, zrovnateľná s mafiou niekde v zapadákove, ktorá vás
nepustí zo svojich drápov. Tak fungujú tradičné spoločnosti v Afrike a Ázii
(preto im následne trvá tisíce rokov, než sa dokážu vymaniť z vlastných
obmedzení a modernizovať sa), Európa už je niekde inde niekoľko sto rokov.
Tretia otázka referenda ide proti samej
podstate referenda. Ide proti forme demokracie, namiesto aby namietala voči jej
obsahu, ktorý ju tvorí.
Nech občianske iniciatívy namietajú voči
homosexuálom, nech namietajú voči juvenilnej justícii, nech namietajú voči
sexuálnej výchove, ale nech namietajú verejne, nech argumentujú na
celospoločenskej úrovni a následne nech dôjde k zmene osnov samotného
vyučovacieho predmetu. Ich argumentácia musí byť občianska, nie argumentácia
jednotlivých rodičov, ktorí zakážu svojmu dieťaťu navštevovať niektoré predmety
(možno aj proti jeho vôli). To nie je možnosť voľby, ale iba obyčajný návrat k tradičnému
partikularizmu. Povedať len rodičovské "nie", nie je nijakým spôsobom
slobodné pre nikoho...
Klimeux
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára