keď zakrádam sa podkrovím
než prekročím prah dverí pod istým
a vstúpim dnu - tam dolu do izby
v (k)rokoch wolkrových
ja zoškriabem z topánok zvyšky snov
čo pošliapal som W. B. Yeatsovi
a bosou nohou studenou
vstúpim celkom v klude no
vôbec netušiac prečo vy...
Keď citlivo pritiahnem, priložím k uchu
vašu hruď pred zrakmi grémia
tak cítim sa z nedostatku vzduchu
chvílu ako Rúfus
chvílu jak deviant
Do postelí vždy lahať si znakom
asi sa musím len naučiť
bez lásky, z nevyhnutnosti ako
Salvádor Dalí s Franciscom Francom
líhavať v nesprávnom náručí
Môj ciel však i v dobe hnusnej
aby našla sa nežná kupola
pod ktorou vlastniť jej úsmev
budem môcť vždy skôr než usnem
tak ako Arthur u Paula...
Klimeux
