Kolko sa človek natrápi
než splní si sny
Na dušu vlastnej atrapy
tisíc očí prísnych
prilne tam cestou na Parnas
Po zrakoch kopance, údery
spočinú na tebe, na nás
a na troskách našej dôvery
kde ďalej sa šíria povery
o príchode Atény Pallas
Hoc všade kvitnú agáty
vo veku múdrych rečí
kolko sa človek natrápi
než jeho kvety za oknom
označia ako prečin
A v opojení baroknom
vône svojho trápenia
sami hladajú vo víne
naivní heléni a
ich bohyne
Kolko sa človek natrápi
než splatí nájom
a opustí všetky návraty
v cirku - s vozatajom
Kolko sa človek natrápi
než chytí život pevne za opraty...
Kolko sa človek natrápi
než všetko stratí
Klimeux
