sobota 10. marca 2012

Reforma demokracie - potrebná ale nedostačujúca


Urna ako pohreb slobody
Po roku a pol klamstiev a sklamaní sa dnes, 10. marca opäť občania SR schádzajú k volebným urnám, aby využili svoje politické právo - právo ísť voliť a vyjadriť tak svoj názor, akým smerom by sa malo Slovensko uberať najbližšie 4 roky. Je však skutočne volebné právo slobodným vyjadrením názoru či vôle občanov?
Podľa skúseností z posledných 22 rokov, môžeme vidieť, že volebné právo je skôr iba prejavom sympatií k určitej politickej strane alebo jej lídrovi - vodcovi (rozumej führerovi), než vyjadrením svojho názoru. Milostivo štátom priznané právo teda nadobúda iba určitý formálny charakter. Je právom formálnym, ktoré redukuje účasť občana vo sfére verejných vecí a celú jeho slobodu na vhodenie jedného lístka každé 4 roky do urny. Pričom táto "urna" by skôr mohla byť symbolom pochovania našich občianskych práv, než formou ich vyjadrenia.

Zase ten idealizmus...
Znechutenosť touto "partokraciou", politikárčením, prepojenosťou politických hnutí a finančných skupín či korporácií (ktorá musela byť každému mysliacemu tvorovi zrejmá už dávno predtým ako vypukla kauza Gorila - tá je istotne len jednou z mnohých a dokazuje prepojenosť politiky s ekonomikou), vyvoláva v ľuďoch odpor voči systému, alebo skôr voči jeho terajšiemu nastaveniu. Odpor však nie je jednotný. V tábore "rebelov" sa vytvára niekoľko názorových prúdov, ktoré môžeme sledovať na základe série protestov Gorila.
Jeden z hlavných názorových prúdov protestujúcich, mne osobne veľmi nesympatický, sa niesol v duchu "vymeňme starých za nových", to znamená vymeňme tých skorumpovaných, zlých politikov, 20 rokov rozkrádajúcich krajinu, za nových, mladých (ktorí ešte nie sú zahojení). Nad ich nedostatkom pochopenia zložitosti spoločenských vzťahov a spoločenskej stratifikácie, ktorú môžeme iba ťažko zjednodušiť na delenie na dobrých a zlých, som iba žasol. Je snáď korupcia, rozkrádanie a prepojenosť politikov s mafiou a finančníkmi dôsledkom ich zlej povahy či charakteru? Budú noví politici čestní a spravodliví?
Na danom príklade môžeme jasne vidieť, do akej rozpoltenosti, tápania, schizofrénie a myšlienkovej nemohúcnosti dokáže ľudí doviesť idealizmus.
Noví politici, byť by boli doteraz najhumánnejšími a najfilantropickejšími bytosťami na svete, sa budú po pár rokoch v politike správať úplne rovnako ako ich predchodcovia. Dnešní politici boli pred 20 rokmi tiež len "obyčajní ľudia" a pozrime sa, ako to s nimi nakoniec dopadlo. Oni nie sú zlé monštrá. Možno, že žijú slušným a usporiadaným rodinným životom a sú vzornými manželmi a rodičmi. To však neznamená, že sa v politike nesprávajú ako beštie. Rovnako sa ale budú správať i politici noví. Chyba nie je v ich charaktere ale v systéme samotnom. Zo sociologického hľadiska, daná situácia podáva dôkaz o tom, že spoločnosť (alebo doba) robí ľudí, nie ľudia dobu (resp. podiel ľudského faktoru je značne nižší - i keď čas od času sa objaví význačná osobnosť, ktorá dokáže strhnúť davy svojou charizmou - ale i tej podmienky na vzostup vlastne vybuduje doba ako taká.. ale to už je iná téma)

Priama demokracia? Áno, ale...
Druhý názorový prúd už vyjadril požiadavky jasnejšie - vytvorenie novej, občianskej ústavy (po vzore Islandu) či dokonca zavedenie priamej demokracie, ktorá sa vzhľadom na technický pokrok nejaví vôbec ako nerealizovateľná. Takéto i podobné nápady rád podporím, na druhú stranu som ale toho názoru, že 5-miliónová masa, ovládaná a manipulovateľná, nebude schopná jasne formulovať a presadiť svoje požiadavky a vlastne ani sama netuší, čo je pre ňu dobré. Zároveň si treba uvedomiť, ako veľmi sme už európsky a medzinárodne integrovaní. Akákoľvek zmena alebo radikálna reformácia systému by mohla spôsobiť značnú nevôľu Bruselu a celej centralizovanej, zjednotenej, totalitnej Európy. S chuťou by sa do nás iste pustili i ratingové agentúry a udelili nám rating CCC alebo podobný, na základe čoho by sme požičané peniaze splácali za pekelne draho. Absolútna strata medzinárodnej nezávislosti, či už v oblasti politickej alebo ekonomickej a následná radikalizácia vnútroštátneho systému by spôsobila totálny kolaps, či možno i vojnu, v podobe intervencie "mierových" vojsk NATO. To už samozrejme preháňam ale scenáre by teoreticky mohli nastať rôzne.

Priama demokracia a volonté generale
Bez ohľadu na následky, ktoré by zavedenie priamej demokracie mohlo spôsobiť, by som ju uvítal, ako pozitívny prvok, ako určitý impulz a povzbudenie pre všetkých, ktorí stále veria, že existuje alternatíva k terajšiemu marazmu, a zároveň i prebudenie pre apatických.
Priama demokracia napokon nie je ničím novým. Exitovala už v Aténach pred 2 tisícročami, zastával sa jej i Rousseau v 18. storočí. Jeho učenie o všeobecnej vôli veľmi jasne, až prorocky vystihuje budúce problémy "vlády politických strán". Vôľa každého spolku (strany) sa, podľa neho, stáva obecnou vo vzťahu k jeho členom (teda nie je vyjadrením vôle celého ľudu). Víťazná mienka (vzídená z volieb) teda nie je obecnou ale súkromnou. Správne vyjadrenie všeobecnej vôle predstavuje situácia, keď každý prejaví svoju vôľu podľa seba, nie prostredníctvom strán. "Ľudia sú slobodní, kým volia, potom sa stávajú otrokmi poslancov." ...Výstižné pomenovanie dnešného stavu demokracie.

Priama či zastupiteľská? ...Čo takto niečo medzi tým?
Ak by sa nám ale zdala koncepcia priamej demokracie vybudovanej na téze všeobecnej vôle príliš abstraktná a v praxi nerealizovateľná, existuje i možnosť kompromisu medzi priamou a zastupiteľskou demokraciou. Túto alternatívu predstavuje zavedenie imperatívneho mandátu, ktorý síce je kompromisom, avšak diametrálne rozdielnym od koncepcie všeobecnej vôle. Dnes je každý zo 150 poslancov NR SR, zástupcom celého ľudu (akási prenesená, zdegenerovaná forma volonté generale). V prípade imperatívneho mandátu namiesto všeobecného by bol každý poslanec iba zástupcom tej časti obyvateľstva, ktorá ho volila, pričom daní občania by disponovali právom rozhodovať o tom, ako má poslanec v každom konkrétnom prípade hlasovať - ten by tak prišiel o svoje doterajšie právo hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia, avšak treba brať na zreteľ, že poslanec by bol len ZÁSTUPCOM, ktorý by na základe "splnomocnenia" vykonával úkony, na ktoré by bol poverený občanmi. Ako zástupca, slobodu v rozhodovaní mať nemá - inak sa naozaj stávame jeho otrokmi...
Abstraktný pojem "vôľa ľudu" by tak nahradilo reálne právo občanov určovať zástupcovi, ako má hlasovať, prípadne ho i odvolať a mať tak dosah na veci verejné neustále, nie len raz za 4 roky.
Zároveň treba priznať, že by zavedením imperatívneho mandátu došlo k pošliapaniu práva na tajné hlasovanie vo voľbách. Navrhoval by som preto, aby nedošlo k zrušeniu tajných volieb ale aby nový systém bol postavený na báze dobrovoľnosti, tzn. ponechať ľuďom na ich vôli, či prezradia ako hlasovali alebo radšej zostanú v utajení :) ..s tým, že možnosť udeľovať príkazy svojmu zástupcovi by mali iba tí, ktorí "priznali farbu".
Pojem imperatívny mandát býva často skloňovaný v súvislosti s totalitaristickými režimami. Takáto interpretácia je ale nesprávna a slúži len na jeho očierňovanie. Imperatívny mandát bol určitými zriadeniami iba jednoducho zneužitý, aby strany (vyjadrujúce vôľu celého ľudu :D) mali kontrolu nad hlasovaním ich poslancov.

Systém musí byť zmenený od základov
Napriek všetkým chválam spomínaných alternatív demokracie, či už jej priamej podoby alebo zastupiteľskej s imperatívnym mandátom, treba uznať, že samotná reforma spoločensko-politická z dlhodobého hľadiska absolútne nepostačuje. Jedná sa iba o zmenu formy bez zmeny obsahu. "Obsah politiky, práva" v tomto prípade predstavuje ekonomika, ekonomický systém, či výrobný spôsob, bez obmeny ktorého je samotná zmena politického systému (demokracie) iba kozmetickou úpravou, jednou z možných alternatív samého seba, a teda nie je udalosťou posúvajúcou ľudstvo výrazne vpred.
Opäť sa ukazuje, že idealizmus nijak nevysvetľuje a ani nedokáže vysvetliť dané spoločenské vzťahy, ich prepojenosť a premeny.
Odpoveď poskytuje jedine materializmus. Hospodárstvo a ekonomický systém tvoria základ spoločnosti. Ich zmena vyvoláva zmeny spoločenské, ideologické a napokon i politické (právne). Premene spoločensko-politického systému teda predchádza zmena ideová (na nej je založený idealizmus, ktorý však nepokračuje v hľadaní príčin niekde hlbšie), ideály filozofov a právnych teoretikov vychádzajú zo zmien v spoločenskej štruktúre a vzťahoch medzi jednotlivými vrstvami obyvateľstva, ktorým ešte predchádzajú zmeny vo vlastníctve a v prerozdelení bohatstva v prospech určitej skupiny ľudí - teda ekonomické príčiny.
Ak chceme reformovať systém, je treba odmietnuť v prvom rade kapitalizmus, ktorý vytvára prostredie pre realizáciu demokracie - tá je jednoducho iba jeho dôsledkom.
Dnes zrejme skoro každý z nás považuje akýkoľvek systém odlišný od kapitalizmu, iba za utopistický (nebezpečný) sen alebo otvorenú totalitu, po vzore F. Fukuyamu a jeho "konca dejín". Odporúčam v rámci tejto témy si prečítať knihu M. Fishera, Kapitalistický realizmus, ktorá skôr než odpovede poskytuje množstvo zaujímavých otázok javiacich sa ako banálne, ktoré si však paradoxne väčšina z nás nikdy ani nepoložila.
"Kapitalistický realizmus je systém, v ktorom sa akákoľvek zmena zdá nemožná, pretože možné je tu definované servilne voči tomu, čo je. Je to systém, ktorý pripúšťa len sebaroprodukciu... Obraz spoločnosti, v ktorej žijeme, je falošný, pretože po roku 1989 z nášho jazyka boli vytlačené, ako nebezpečne lavicové slová, bez ktorých súčasnej spoločnosti nie je možné porozumieť - ako sociálna spravodlivosť, triedne konflikty, odcudzenie, alternatíva... ktoré potrebujeme, aby sme boli schopní vzdorovať novému kapitalizmu, ktorý je nový tým, že z každej alternatívy robí iba prostý fragment seba samého."
"...je ľahšie predstaviť si koniec sveta ako koniec kapitalizmu."


Klimeux

Poznámka: citované dielo: Mark Fisher, Kapitalistický realismus

9 komentárov:

  1. Nezapriem svoj skepticizmus. Všetky tie heslá o "vláde ľudu", o tom ako "všetká moc vychádza z občanov" a podobne sú smiešne. Všetka politická moc občana sa prakticky obmedzuje do jedného aktu - vhodenia hlasovacieho lístka do urny. Nič viac, nič menej. Občania teda nevládnu(ak samozrejme vhodenie lístka do urny nepovažujeme za vládu) ale rozhodujú kto bude vládnuť(personálne obsadenie, samozrejme v rámci možností) a aj to v rámci možností.Občan sa delí o túto "moc" delí s tisíckami ďalších občanov takže mu z tej "moci" veľa neostáva. Toľko k teórií demokracie. Potiaľto súhlasím s článkom. Je to proste o faktoch: parlamentá demokracia nie je ani o vláde ľudu, ani o vláde občanov.

    No a aký z toho vyvodzujem záver? Na ústavnom práve sme sa učili veľkú múdrosť: mandát nie je imperatívny pretože "poslanec má sám lepšie vedieť čo jeho volič potrebuje a čo je pre občana dobré než ten občan sám". Akokoľvek odporne a pokrytecky mi to znelo (a stále znie)
    asi je to v istom zmysle pravda. Stále lepšia iluzívna demokracia ako skutočná demokracia. Prečo? Lebo ľudia by si reálnou demokraciou asi ublížili. Väčšine ľudí je prirodzenejšie poslúchať ako vládnuť. Ľud inštinktívne nasleduje vodcov. Je to asi biologicky dané a teda nezmeniteľné. Platí to obzvlášť pre Slovensko ktoré pre príliš veľké na skutočnú demokraciu a navyše nemá demokratické a občianske tradície. Slovensko bolo historicky krajinou roľníkov, remeselníkov a neskôr robotníkov. Tieto kategórie ľudí prirodzene inklinujú k nasledovaniu "vodcu". Nehovorím to ako výčitku ale ako prostú skutočnosť. Preto aj väčšina ľudí na Slovensku volí Fica - na ľudí pôsobí dojmom vodcu, alfa samca.

    Čo teraz? Napriek tomu že si na parlamentnú demokraciu rád zanadávam súčasný politický systém by som v tejto dobe nemenil. Som s ním relatívne spokojný aj keď mi neraz príde odporný a pokrytecký. V porovnaní s väčšinou sveta si skutočne žijeme v blahobyte. Myslím to úplne vážne.

    Nejde tu však len o heslo "lepší vrabec v hrsti ako holub na streche". Nemyslím si že demokracia je to najlepšie čo ľudia vymysleli. Ale pre túto dobu a toto územie je parlamentná demokracia fakt to najlepšie(v rámci možností samozrejme). Niekedy aj ja snívam o ideálnej spoločnosti(v mojom prípade o "Božom štáte":D) ale uznávam, že v súčasnej dobe a v súčasných podmienkach je terajší systém naozaj vo svojej podstate "dobrý"(v rámci možností). Nerobím si ilúzie ani nepopieram korupciu a previazanosť so záujmovými skupinami. Je to zlé. Ale dôležitejšie je že tento systém funguje, garantuje pomerne slušnú mieru slobody, nie je vojna a máme čo jesť. Nie všetci ľudia dnes majú to čo mi. Hlavne že nie je horšie.

    Čo budem teraz robiť? Kritizovať áno, ale najmä konštruktívne. Som unavení z neustálych revolúcii a volaní po zmene systému. Je systém zlý, skorumpovaný a neslobodný. Áno je. No a čo! Radšej takýto systém ako stále systém meniť.

    Vyzývam tým k pasivite a rezignovanosti? Nie. Každý nech si pokojne sníva o ideálnej spoločnosti a kľudne nech aj kritizuje(aj tvrdo keď chce). So zmenami však treba začať najskôr od seba, potom od obce a nakoniec sa dobrému príkladu prispôsobí snáď aj ten "systém". Načo stále revolúcie? Priveľa revolúcii poukazuje na ich zbytočnosť a neúčinnosť. Načo potom ďalšie?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Vieš čo ma hrozne baví na týchto našich diskusiách? Že z každého komentára vznikne (aspoň dĺžkou) samostatný článok :D
    Že ludia sami nevedia čo je vlastne pre nich dobré a čo chcú, je asi do istej miery pravda, veď nakoniec som to aj sám v článku priznal.. to kritizovali na demokracii najviac už filozofi v starom Grécku. Lenže na tvrdení, že poslanec to snáď vie lepšie, nie je prevda zhola nič. Izolácia moci spôsobuje, že politici prestávajú byť v kontakte s každodennou realitou, sú z nej vytrhnutí, bez ohľadu na ich charakternosť alebo bezcharakternosť prestávajú žiť v reálnom svete, vytvára sa okolo nich určité vaakum.. aj ľudia sa k nim začínajú správať inak ako predtým.. podlizujú sa, chcú sa im zavďačiť atď atď., pričom samotní politici možno túto zmenu ani nevnímajú. Samozrejme, že presadzovaniu verejného alebo nejakého všeobecného záujmu ľudí bráni i stranícka príslušnosť poslancov a ich túžba po moci.

    Pre množstvo ľudí iste je „prirodzenejšie“ poslúchať ako vládnuť, to ale samo o sebe neznamená že táto podlizovačnosť, podriadenosť a úbohosť je snáď vrodená.. množstvo vecí, ktoré sa nám dnes zdajú z našeho hľadiska prirodzené a vrodené sú veci získané a nielen výchovou ale životom v istom sociálnom a kultúrnom prostredí, ktoré človeka vyformuje (bez jeho vedomia) natoľko, že už nie je schopný, ani ochotný uznať, že to, čo z neho vyrástlo nie je ON ale len prázdna schránka vytvarovaná okolitým prostredím. Takéto priznanie by bolo totiž pre neho vnútorne príliš náročné prijať. Jednoduchšie je ísť cestou sebaklamov, bez akejkoľvek vnútornej sebareflexie a bolestivého sebapoznávania... To už sa ale vlastne opakujem, lebo podobné myšlienky, len inými slovami povedané , tu už odzneli niekoľkokrát.
    Avšak pri čítaní knihy, spomínanej aj v článku, „Kapitalistický realizmus“ (ktorú som ešte nedočítal, ale už na základe prvých 2 kapitol ju fakt odporúčam), som si uvedomil, že to, čo som tvrdil doteraz o formovaní človeka okolím a o tom, že doba robí ľudí, je ešte slabý odvar oproti tomu, ako to funguje v realite. Nejde tu len o to, že ľudia sa nechávajú systémom ovplyvňovať na základe propagandy a podobne.. to už vieme! Toto nie je to len o systéme samotnom ale o akejsi falošnej realite, ktorú vytvára, doslova Matrix. Človek mnohokrát nemá vôbec šancu si uvedomiť, ako napriek tomu, že vedome tento systém odmieta, do neho zapadá. Je to o určitom kultúrnom prostredí, ktoré je vo vzduchu a nie sme schopní sa z neho vymaniť a „vyvetrať“ v miestnosti.. Časť ľudí jednoducho so systémom bez uvažovania súhlasí, iní nadávajú, protestujú ale dokonca i ten protest je súčasťou systému a aj napriek tomu, že je možno myslený úprimne, ho podporuje, miesto aby ho ničil. Je to fakt zaujímavé čítanie.
    Ale to všetko píšem len na margo tvojho odsúhlasenia terajšej formy vlády, ktorá, ako už bolo povedané veľa krát, nie je ideálna ale nikto zatiaľ nevymyslel nič lepšie, čo už je hrozné klišé - vytvorené predovšetkým kapitalistickým realizmom, ktorý sám seba prehlásil za jediný možný a životaschopný ekonomický (kapitalizmus) či politický (demokracia) systém.. a ktorý vtlačil svoju ideológiu nenápadne do hláv ľuďom práve preto, že sa tvári neideologicky.. a teda reálne..
    Teraz ma napadla jedna replika z filmu Matrix, ktorá sa na to celkom hodí.. keď agent Smith prezradil, že pôvodný Matrix bol vytvorený ako raj na zemi, lenže ľudia ho veľmi rýchlo prehliadli a tak museli vytvoriť inú, „skazenú“ verziu, ktorá sa zdala ľuďom uveriteľnejšia a reálnejšia.. (neideologická, no napriek tomu bola rovnako falošná)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Aby som to príliš nenaťahoval, tak mám už len poslednú poznámku.. Rozmýšlať nad zmenou systému len v rovine snívania s tým, že už dopredu viem, že nič podobné sa neuskutoční (a vlastne ani potichu nechcem, aby sa uskutočnilo) nemá vlastne význam, i keď možno lepšie než nič..
    Teraz sme študenti, bývame doma, v podstate sa ešte nemusíme zamýšlať nad existenciálnymi problémami každodenného života.. v takomto zmysle máš pravdu, nežijeme si zle. Tu ale musí nastúpiť štipka empatie, aby sa človek vcítil, do ludí, ktorí nežijú ako on. Na Slovensku žije kopu ludí na hranici chudoby (to znelo trochu ako citát Fica :D), ktorí ledva uživia seba a nejako zodretými ušami zaplatia nájom, možno ani to nie, tisíce ludí, ktorí budú celý svoj produktívny život splácať hypotéku.. smutný život.. Väčšina ludí má ale ako tak základné životné potreby zabezpečené, to priznávam, ale človek predsa nežije len aby jedol, spal, a sral! Si pozri len, kolko stoja knihy.. veď tento systém nás vedie k totálnej morálnej, citovej, kultúrnej zaostalosti, demencii a nesvojprávnosti.. budeme ešte stále tvrdiť, že tento systém funguje a garantuje snáď aj nejakú slobodu?
    Nie je vojna a máme čo jesť.. to je pravda, ale je to opäť iba súčasť falošne vytvorenej reality, bubliny, ktorá raz praskne.. pozrime sa, ako sa správal kapitalizmus v 19. storočí k ľuďom v Anglicku a iných európskych krajinách.. platy len aby prežili, detská práca, hlad, chudoba, choroby, existenciálna úzkosť, zdieranie.. to všetko sú jeho typické znaky, ktoré sa nám už údajne podarilo eliminovať.. lenže to je zase ilúzia! My sme tieto jeho zlá neodstránili, my sme ich iba presunuli do krajín 3. sveta.. my si žijeme tak úžasne, ako si napísal len vďaka tomu, že zotročujeme celý 3. svet. U nás je jedlo, lebo tam sú hladní, u nás nie je vojna, lebo je u nich L Náš stav nie je výsledkom dobrého systému ale výsledkom nechutnej agresívnej rozpínavosti kapitalizmu a dobývania trhov.. (o tom ale mal byť ďalší článok :P)
    Je to celé len jedna velká ilúzia. To iba Mikloš so Sulíkom tvrdia, že každý môže vďaka nášmu ekonomickému systému žiť slobodne a šťastne.. že sa dá dosiahnuť lepšia životná úroveň, že všetci môžu byť bohatší v systéme, kde každý na každom zarobí.. lenže to je nezmysel! Bohatstvo je v podstate dané. (Ak nepovažujeme peniaze za bohatstvo, lebo to sú len papieriky, ktorým niekto umelo určuje hodnotu a zajtra už žiadnu mať nemusia) Môže sa len presúvať.
    Ak sa stane jeden bohatším, nemôže zbohatnúť záreveň i druhý. Ten sa musí teda zákonite stať chudobnejším. Všetci môžeme zlepšiť svoju životnú úroveň jedine požičiavaním si penazí od bánk a teda zotročovaním seba samých, alebo expanzívnou a dobývačnou politikou voči rozvojovým krajinám – my zbohatneme tak, že zničíme ich. Stačí sa pozrieť do Afriky, do Južnej Ameriky, do Ázie.. Hneď máme odpoveď na otázku, prečo je tam tolko tej chudoby? :-O

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Podnetné. Budem reagovať ( ako obvykle :D )
    Súhlasím, že "systém" v širšom zmysle naozaj je zvrhlý. Dosť možno zvrhlejší než mnohé minulé režimy. Máš pravdu aj v tom vykorisťovaní tretieho sveta, živote na dlh, zdebilňovaní a morálnom degenerovaní obyvateľstva. A je dobré, že mnohí si to uvedomujú a viacerí aj protestujú. To je naozaj dobré. Takto jest aspoň duchom slobodných mnoho ľudí. Horšie by boli keby všetci iba pritakávali. Takto vymedzení systém v širšom zmysle neschvaľujem. A súhlasím, že ho treba zmeniť.
    Ale otázka je: Ako ho zmeniť?

    V prvom rade "systém" nepovažujem za jednotnú, nedeliteľnú a vnútorne úplne previazanú štruktúru aj keď sa tak môže javiť.
    Na centrálny mozog ľudstva neverím. Aspoň nie v podobe osoby alebo jednotnej skupiny osôb. Neverím, že NWO naozaj funguje bezchybne a oblápa ÚPLNE všetko. Aj keď povedzme riadi mnoho.
    A tiež si nemyslím, že Slovensko je v tomto systéme ÚLNE integrované. Preto na reálny "Matrix" neverím.

    Svoj postoj k systému vysvetlím na protestoch gorila. V podobe verbálneho protestu s nimi súhlasím. Treba systémom zatriasť. Ale keby prerástli do otvorenej revolúcie už by som bol proti. Pretože systém nesmie byť zvrhnutý, aspoň nie teraz. Aj napriek tomu že je zlý. Znamená to, že tento systém chcem uchovať? Nie. Nechcem ho uchovať. Len nechcem aby bol ZVRHNUTÝ. Pretože so systémom by padol aj náš blahobyt. A s pádom nášho blahobytu by sa tretiemu svetu nepomohlo. Vojna by tam bola naďalej. Aj hlad. A nebol by nikto kto by im aspoň tú potravinovú pomoc poslal. Náš pád neznamená automaticky ich vzostup. Aj keď náš vzostup spôsobuje ich pád. Spätne to proste vôbec nemusí platiť.

    Čo teda so zlým systémom? Treba mu VYTVORIŤ dobrú alternatívu už za jeho existencie. Nie ničiť, ale budovať zmysluplnú a spravodlivú alternatívu. To nikomu neublíži. Ak by si len ničil - o čo si potom lepší ako tí ktorých chceš zničiť. Si akoby jeden z nich len na opačnej strane.

    Preto som obvykle proti revolúciám. Účelom revolúcie je ničiť, nie budovať. Motiváciou revolúcie je nenávisť, nie láska. Za posledných dvesto rokov máme len samé revolúcie. Občas asi treba revolúciu. Ale nie stále a stále. Revolúcii už bolo na dlhý čas dosť. Treba z mečov ukovať radlice. A usilovne budovať lepšiu alternatívu prehnitému systému. A túto alternátívu budovať ešte za existencie plnej sily zlého systému a v jeho útrobách. Nie len ceriť zuby ale aj chopiť sa lopaty.

    A preto síce hovorím že parlamentná demokracia je iluzívna a pokrytecká ale nemenil by som ju. Nezvrhával by som tento politický režim. Jednak ju nepovažujem za úplne zrastenú s kapitalizmom. Nie je spravodlivé viniť parlamentnú demokraciu z všetkých neprávostí kapitalizmu. A jednak si myslím, že stále je to relatívne slušný režim. Stále lepšie ako tu mať to čo inde vo svete.

    Nemýľ sa, parlamentná demokracia pre mňa nie je ideálom. Ale je pre mňa reálnou a relatívne slušnou voľbou. Tak ako slúži neprávostiam globalizácie tak isto je vhodnou základňou pre mierové budovanie lepšej alternatívy. Preto volím.

    A to s tým poslancom čo vie lepšie čo občan potrebuje ako občan sám som myslel poloironicky. Chcel som na tom demonštrovať pokrytectvo parlamentnej demokracie. Ale keďže ľudia si vládnuť sami nedokážu tak s tým výrokom vlastne tak trochu súhlasím. S trpkým úsmevom súhlasím.

    Zhrnutie toho čo chcem povedať:
    Systém je prehnitý. Treba ho zmeniť. Ale nie zvrhnutím. Tým by sa ešte pohoršilo, zničilo by sa aj to čo funguje. Naopak zmeniť ho treba budovaním niečoho dobrého už za existencie prehnitého systému. Revolúcie sú deštruktívnou opozíciou, nie konštruktívnou. Voľby nepovažujem za rakvu slobody ale naopak za zostatok akej takej slobody a jeden z predpokladov pokojného budovania alternatívy systému.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ešte lepšie zhrnutie ma napadlo:
    Mám pole s úrodou. Sú v ňom aj škodcovia na úrode. Pole však nevypálim aj so škodcami lebo by som si zničil aj úrodu. Úroda je prioritou, nie vymetenie škodcov. Škodcov by som rád zničil. Snažím sa ich ničiť individuálne ale viem, že úplne ich nikdy nezničím. Preto radšej strpím škodcov ako by som si zničil aj úrodu. Radšej budem usilovnejšie pracovať. Škodci si zoberú svoje ale aspoň mi viacej ostane. Ide mi najmä o úrodu. Ničenie škodcov je sekundárne.

    Nie je dobré zvrhnuť parlamentnú demokraciu len preto, že na nej parazitújú príživníci. Tí príživníci mi vadia. Ale preto ju ešte nejdem zvrhnúť. Kritika demokracie je niečo iné ako jej zvrhávanie. Kritikou demokraciou zatrasieš a s ňou zatrasieš azda aj postavením tých parazitov. Preto kritika parl demokr áno, ale zvrhávanie nie. Aspoň zatiaľ nie. Kým nebude vybudované lepšie riešenie usporiadania spoločnosti. Taký je môj názor.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. A ešte jednu vec musím dodať: Zvrhávanie systému môže síce privodiť lepšiu alternatívu. Ale je aj čo stratiť. A to treba zvážiť. Zvrhnutie systému - v podobe revolúcie - považujem akoby za konanie v afekte, nedomyslené riešenie. Krv všade, aj na rukách. Stojí to naozaj za to? Ernesto Che celý život "zasvätil" zvrhávaniu režimov. A na čo to bolo dobré? Čo dosiahol? Preto ja som spravidla proti revolúciám. Radšej znesiem zlého vládcu a zachovám si slobodného ducha ako by som sám mal byť tým zlým, nastúpiť na jeho miesto. Zmenu treba dosiahnuť trpezlivosťou a usilovnou prácou ktorej plody ocení každý, dokonca aj zlý vládca. Toť môj skromný názor.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Tým ťa samozrejme neobviňujem že chceš krvavú revolúciu. Veď ťa predsa poznám, že si pacifista. :) To som naschvál tak zveličil. Iba chcem povedať, že v prípade dnešného systému je lepšie isť naň radlicou ako mečom. A tiež si myslím, že vidieť vo voľbách pochovanie slobody nie je celkom správne. Aj keď - ako sa iste zhodneme - voľbami sa veľa nezmení ...

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Podla mňa tento článok nebol nejaký revolučný.. priama demokracia alebo imperatívny mandát, to sú len veci predstavujúce určité „kozmetické úpravy“ demokracie, nemenia systém ako taký.. až v záverečnej časti som spomenul previazanosť spoločensko-politického systému s ekonomikou - s dodatkom, že ak by sme chceli niečo meniť revolučnou cestou, nemôžeme sa zastaviť len u týchto kozmetických úprav ale treba ísť hlbšie za podstatou.
    Píšeš, že účelom revolúcie je ničiť nie budovať.. na to budem už tradične reagovať svojím oblúbeným citátom: „I vášeň bořit je tvůrčí vášní“ :)

    Ja sám som zástancom revolúcie, avšak tá môže mať rozličné podoby.. človek si väčšinou revolúciu predstavuje ako vraždenie, chaos a potoky krvy :P je pravda, že násilie a teror bývajú väčšinou spievodným znakom ústavných, politických revolúcií.. každopádne ich cielom býva nahradenie starej moci mocou novou.. to je typický znak všetkých doterajších revolučných zmien.. však čo ak starú autoritu nechcem nahradiť žiadnou? ..boj o moc spôsobuje revolučné násilie (o tom som sa jasne presvedčil pri VFR, o ktorej som písal prednedávnom prácu), ak odpadne boj o moc, nebude treba ani násilia..
    Druhým dôvodom revolučného teroru je snaha donútiť tých, ktorí s revolúciou nesúhlasia, aby sa podvolili novej moci alebo novému systému.. ja ale nechcem nikoho k ničomu nútiť.. donútenie vždy sôsobuje iba o to väčší odpor.. ja nechcem zvrhnúť starú moc.. tá nech si kludne existuje, dokial bude dosť prostoduchých ludí, ktorí ju budú tolerovať (a tých je velmi vela – a ja fakt nemám v pláne ich všetkých povraždiť :P), ja len chcem, aby bolo umožnené luďom, ktorí odmietajú starý systém žiť inak, vytvoriť nejakú alternatívu.. a už vytvorenie tejto alternatívy považujem za revolúciu – revolúciu nenásilnú. Tu je jasne vidieť, že revolúciu možno chápať rôzne.
    A v tomto budovaní alternatívy sme sa vlastne, ako vidím, celkom zhodli. Otázne len je, akým spôsobom ju budovať :P ja tvrdím, že jedine zdola a že dnešná demokracia v žiadnom prípade nie je vhodnou základňou pre jej budovanie.. a preto nevolím – toto formálne právo totižto vôbec nie je cestou budovania alternatívy.. zmena zhora proste už dnes nie je na mieste.. žiadna z politických strán žiadnu alternatívu tvoriť nebude.. ani SDKÚ, ani Smer, ani SAS, ani KDH, ani Most-Híd, ani Nora Mojsejová :D všetky totiž budú podporovať globalizáciu, európsku integráciu, policajný štát, všetky budú podporovať „humanitárne bombardovanie“, vojny – a to aj napriek tomu, že dve z menovaných strán majú v názve slovo „kresťanská“ (ale tak do názvu si môže dať každý čo chce, každopádne mali by sa hanbiť!)
    Ale to už je zasa iná téma.
    Ja o krvavú revolúciu nestojím, to ti poviem rovno, som pacifista, to vieme.. mám radšej keď ludia obhadzujú policajtov kvetinami, než keď sa do nich pustia, lebo to je dosť kontraproduktívne – podporujú tým to, proti čomu bojujú.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Nechcem mať posledné slovo ale len upraviť niektoré malé nedorozumenia. To s tou revolúciou som samozrejme zveličil a viem, že celý článok nie je o revolúcii v pravom zmysle. Každé búranie režimu (trebárs aj nenásilné) je ale v istom zmysle revolúcia (náhla zmena). A pre zachovanie stability som proti náhlym zmenám, teda aj revolúciám (možno s určitými výnimkami). Stabilitu vnímam ako dôležitý predpoklad budovania alternatívy. Teda nie alternatíva až po zvrhnutí predchodzieho ale už teraz, paralelne so starým režimom. A súhlasím, že zmenu treba zdola. Od volieb si neslubujem tú alternatívu o ktorej hovoríme ale od volieb očakávam oniečo lepšie podmienky pre budovanie alternatívy. Takto som to myslel. A čo sa tej priamej demokracie týka a tiež iných variant a zmien čo si v článku spomínal - myslim že ich teraz netreba, proste teraz zmenu systému netreba, nepomôže to. Radšej využiť možnosti terajšieho systemu na budovanie paralelnej alternatívy k systému.

    OdpovedaťOdstrániť