Ide o fenomén, ktorý už vyše 3 desiatky rokov vzbudzuje v ľuďoch hrôzu a zároveň získava nových a nových stúpencov.
Je chápaný ako návrat myšlienok nacizmu či fašizmu a samozrejme postavený mimo zákon.
Pri slove fašista si každý hneď vybaví buď príslušníka SS v uniforme alebo spomínaného holohlavého mladíka. Nemôže však ale ním byť i solídny pán v obleku, s kufríkom?
Podľa výzoru zrejme nie. V nasledujúcich riadkoch by som sa ale rád pokúsil ozrejmiť, že vzhľad ako kritérium v tomto prípade neobstojí.
Fašizmus = neonacizmus?
Fašizmus (pokiaľ ho nechápeme čisto historicky) je dnes mylne, avšak zrejme schválne stotožňovaný s vyššie uvedeným neonacizmom. Ten bol vymyslený alebo vytvorený bohviekým a bohviekedy za bohvieakým účelom, každopádne dnes slúži na zneužívanie a manipuláciu s mladými, zmätenými ľuďmi bez vízie, bez budúcnosti, vzdelania a bez ilúzií, ktorí vnímajúc bezvýchodiskovú realitu svojho bytia, sa utiekajú k týmto myšlienkam, ktoré poskytujú pseudoriešenia na všetky problémy.
Samozrejme, že veľké percento z nich tvoria bitkári, ktorí si bez ohľadu na ideológiu len jednoducho chcú udrieť, pričom už tento samotný fakt z nich robí fašistov, nie ich myšlienky.
Silnejúci pravicový extrémizmus hrá samozrejme do kariet vládam a elitám, ktoré môžu takto zvyšovať počty silových zložiek v štáte a zároveň z neho obviňovať každého, kto nie je spokojný s daným vývojom u nás či vo svete. To dáva jednak odpoveď na otázku, kto stojí za vznikom neonacizmu a zároveň to ukazuje aký kontraproduktívny je boj neonacistov, ktorí tak tvrdo vystupujú proti polícii a zároveň jej svojím násilným, bezohľadným správaním dávajú zámienku na zvyšovanie počtu policajtov, teda jej pomáhajú.
Takto sa nad problémom zrejme žiaden z nich ešte nezamyslel, veď napokon, ani nemal čím :P
Konflikty sú hýbateľom spoločnosti, čo vlády samozrejme vedia a čim viac ich bude, tým pre nich lepšie. Neonacizmus je len jedným z nich. Umelo vytvorený produkt, nič viac.
Fašizmus = rasizmus?
Práve z mylného chápania neonacizmu vyviera ďalší omyl - zamieňanie významu pojmu fašizmus za rasizmus, pričom ten možno považovať iba za akúsi okrajovú súčasť fašizmu.
Samozrejme, že ľudsko-právne mimovládne organizácie, OSN, vlády a ďalší sa nás snažia presvedčiť o opaku a zúžiť fašizmus čo najviac, pokiaľ možno len na rasizmus, xenofóbiu, šovinizmus a teda neznášanlivosť voči iným rasám či menšinám.
Pôvodný rasizmus dnes už, podľa môjho názoru ani neexistuje. Vyplýval z neznalosti a obmedzenosti poznatkov o iných končinách sveta a zahynul niekde v 18. alebo 19. storočí. Išlo o iracionálny rasizmus vyplývajúci z nevedomosti. Odlišné rasy mohli byť považované za menej cenné na základe ich odlišného výzoru, stupňa civilizačného vývoja atď. Vedecké poznatky v oblasti antropológie dokázali, že ľudia odlišných rás predstavujú rovnaký živočíšny druh a teda o menejcennosti nemôže byť reč.
Moderný rasizmus pramení naopak zo znalosti alebo skúsenosti, či už vlastnej alebo sprostredkovanej. Nie je založený na vonkajších odlišných znakoch ale na odlišnom správaní sa určitej skupiny, menšiny alebo etnika. A aj keď generalizácie alebo hádzanie všetkých do jedného vreca odmietam, je nutné uznať, že vychádza z racionálnych základov.
Avšak vyvodzuje z nich nesprávne závery, pretože asociálnosť, nekultúrnosť a iné negatívne vlastnosti, ktoré môžeme pozorovať u niektorých menšín nie sú dané ich pôvodom - geneticky ale prostredím, v ktorom žijú. Nerozhodujú tu gény alebo rasa ale prostredie, v ktorom jedinec vyrastá a formuje svoju osobnosť.
Príkladmi moderného rasizmu môžu byť hitlerovské Nemecko či Británia 70. rokov a odpor voči prisťahovaleckej politike = lacnej pracovnej sile, ktorá ľuďom berie prácu (to znamená odpor k menšinám kvôli ich príživníctvu alebo naopak, prehnanej pracovitosti v druhom prípade). Dôvody moderného rasizmu sú teda čisto ekonomické.
Fašizmus = nacionalizmus?
Tak ako je súčasťou fašistickej ideológie rasizmus, je ňou i nacionalizmus. Avšak opäť nemožno zúžiť význam slova len na nacionalizmus. Ten je nástrojom klamania a zavádzania ľudí, je to takpovediac "skurvená epidémia" avšak nikomu nemožno upierať právo na názor a už vôbec nie ho kvôli jeho národnému zmýšľaniu označiť za fašistu. Samozrejme iné je, ak by o svojom národe vyhlasoval, že je nadradený a podobne. Vtedy o fašizme možno hovoriť ale samotné hájenie národa nie je fašizmom. To by potom aj štúrovci museli byť fašisti.
Všetci bojujú proti "fašizmu"...
Od skončenia 2. sv. vojny a denacifikácie Nemecka je oficiálnou politikou všetkých štátov a medzinárodných organizácií boj proti fašizmu. Všetci bojujú proti fašizmu. Vláda bojuje proti fašizmu, Ľudia proti rasizmu s ním bojujú, polícia bojuje proti fašizmu, anifašisti bojujú proti fašizmu... ale pritom všetci bojujú len proti tupým holohlavým bitkárom alebo zanieteným nacionalistom, ktorí síce nikoho nebijú ale i tak je im upierané právo na názor.
Je toto ale boj proti fašizmu? Resp. nie sú tí praví fašisti niekde inde?
Poďme dať fašizmu širší význam
Tupci, ktorí budú mlátiť iných sa nájdu vždy bez ohľadu na ideológiu. Ako sa hovorí, kto chce psa biť, lopatu si nájde. A tak sa pod záštitou tejto agresívnej myšlienky môžu organizovať a šíriť násilie vo veľkom. Ako už bolo povedané, to násilie z nich robí fašistov, nie samotná ideológia alebo jej vyjadrovanie.
Fašizmu však treba dať širší význam, ako len bitkárstvo, neonacizmus, rasizmus či nacionalizmus.
Fašizmus je jednak všetko, čo je v rozpore so slobodou, s prirodzenosťou človeka a jednak všetko, čo hlása právo silnejšieho na úkor slabšieho. Všetko, čo hlása, že len silnejší má právo na prežitie, lebo tak vraj je to v prírode, tak to odpozoroval už Darwin. A treba túto kvázi prirodzenosť (rozumej prírodnosť) aplikovať v rámci spoločenských vzťahov.
Fašizmus absolutizoval pud sebazáchovy, označil ho za jediný prirodzený princíp. Každý chce prežiť... a prežije len ten silnejší a schopnejší.
Aj sloboda môže byť fašistická...
Po rozšírení pojmu fašizmus môžeme vidieť že nie je všetko také čierno-biele ako sa zdá, že neexistuje len dobro a zlo, sloboda a nesloboda, že nie je len demokracia a fašizmus ako protipóly.
Od 17. storočia prebiehali v Európe občiansko-demokratické revolúcie, ktoré ohlasovali príchod kapitalizmu a príchod slobody... Skutočne?
Práve v tejto dobe môžeme sledovať rušenie stredovekej cechovej výroby, ktorá jednak predstavovala určitý monopol, mafiu obmedzujúcu výrobu a tým pádom i slobodu výrobcov - určitý fašistický prvok (nakoniec i znakom fašizmu je korporativizmus), na druhej strane hájila záujmy remeselníkov a bola akousi formou prvých odborov pracujúcich.
V tomto období dochádza následne k zavádzaniu slobodnej trhovej ekonomiky ako ju poznáme dnes. Slobodný trh, ako to vyplýva už z jeho názvu, je slobodný, prináša slobodu výrobcom, spotrebiteľom a všetkým, ktorí sa na výrobnom procese zúčastňujú. Zároveň, ako ukázalo 19. storočie, prináša obrovskú neslobodu a zotročenie más vo forme závislosti človeka na človekovi, svojom chlebodarcovi - kapitalistovi, ktorí platí robotníkovi len toľko, aby prežil a okráda ho o nadhodnotu.
Tento "slobodný" trh je postavený práve na filozofii prežitia silnejšieho. A tak miesto fašizmu politického nastupuje na scénu fašizmus ekonomický, ktorý je svojimi dôsledkami prinajmenšom rovnako zlým, ak nie horším. Po fáze ranného divokého kapitalizmu postavenom na liberálnych tézach džungle, prichádza vývoz kapitalizmu z rozvinutých krajín do krajín rozvojových. Toto obdobie trvá od 2. polovice 19. storočia prakticky dodnes. Súťaž a konkurencia výrobcov už omrzeli a tak sa tí silnejší spolčujú do kartelov, rôznych nadnárodných spoločností a korporácií s cieľom posilnenia svojho postavenia, likvidácie drobných živnostníkov a dobývania trhov za hranicami svojho štátu, prevažne v krajinách s lacnou pracovnou silou (ako africké, ázijské štáty či Slovensko). Táto fáza kapitalizmu sa nazýva imperializmus. Tento archaický výraz možno nahradiť pojmom globalizácia, ktorá je však skôr dôsledkom imperializmu. Svet už je dobytý, ekonomika štátov ovládnutá, drobní sú zlikvidovaní veľkými. Vo veľkom dochádza k príchodu investorov či privatizáciám, ktoré vraj zabezpečia ekonomický rast, prílev zahraničného kapitálu a vznik nových pracovných miest. V skutočnosti však dôjde iba ku krádeži nášho majetku zahraničnými spoločnosťami, ktoré ovládnu strategické podniky, čím predáme sami seba. Nedôjde k prílivu ale k odlivu financií, ktoré ľudia zaplatia spoločnostiam za veci či suroviny, ktoré boli ich (elektrina, plyn...) a ktoré zmiznú nenávratne v zahraničí, vo vreckách súkromníkov. Korporácie si zotročia obyvateľov, využijú lacnú pracovnú silu, prípadne veľké množstvo z nich prepustia a za to všetko dostanú od štátu ešte finančné dotácie či daňové úľavy. Nie je snáď toto fašizmus?
Po globalizácii ekonomickej musí nastať globalizácia politická, v podobe únií ako je Európska, medzinárodných organizácií, ktorých cieľom je centralizovať moc. Liberáli kričiaci po návrate kapitalizmu voľnej súťaže zrejme nepochopili, že práve globalizácia a monopolizácia výroby sú nevyhnutným následkom "slobodného" kapitalizmu.
Každopádne obe formy sú pre jedinca zničujúce.
Bojujú mimovládne organizácie proti ekonomickému fašizmu? Bojujú proti nemu občianske zduženia, antifašisti a iní?
Klasický fašizmus postavili mimo zákon. Prečo nikto nezakázal i fašizmus trhu?
Klimeux
