streda 26. októbra 2011

Požičiame vám!

Chudobným štátom pomáhať treba         
svetová banka je ako dar z neba
kde sa objavia tam pomáhajú
lichvárske pôžičky rozdávajú

Finančná pomoc pre vašich ludí
nikto z nich ani dolár neuvidí
a ich pravnuci budú to splácať
uveriť slubom sa nie vždy vypláca

Na svete tolko chudobných krajín
v rámci pomoci dlh na nich uvalím
požičiame vám, však za cenu okov
a dlhu čo nesplatíš za tisíc rokov

Keď nemáš čím platiť tak prišiel ten čas
a predáš nám ropu za lacný peniaz
aj zlaté bane, plyn a uhlie
kto sa nám postaví zrejme umrie

Nehoda sa lahko zariadiť dá
korporácia nikdy neprehrá
tak to už pochop a vzdaj sa tých snáh
v moci ťa má ekonomický vrah

Na svete tolko chudobných krajín
v rámci pomoci dlh na nich uvalím
požičiame vám, však za cenu okov
a dlhu čo nesplatíš za tisíc rokov

Ak by si chcel šíriť rebéliu
naša armáda vám dá lekciu
trvalú slobodu tu zaistí
tučné zisky našich spoločností

Vaše bohatstvo v našich rukách
o budúcnosť už netreba mať strach
postavíme vám tu reťazcov sieť
čo bolo vaše si kupujte späť


Klimeux

štvrtok 20. októbra 2011

Falošná morálka


Verím, že asi každý z nás sa už v živote stretol s názormi typu "ach tá dnešná mládež", prevažne z úst starších ľudí, čo ale samozrejme nemusí byť pravidlom. Pár krát som dokonca pristihol aj sám seba, že hovorím niečo podobné, lebo predsa už nám tu odrastá úplne nová generácia, ktorá sa správa očividne inak než sa správala tá moja.
Kritické vyjadrenia pranierujúce našu mládež sa väčšinou nesú v tom zmysle, že nemajú žiadne vychovanie, zábrany a absolútne nerozlišujú, čo sa patrí a čo nie. Čiastočne s tým možno súhlasiť, hlavne čo sa tej výchovy týka, tá výrazne chýba, to je isté. Avšak cieľom tohto článku nie je karhať mládež za jej nevychovanosť. Skôr by som sa chcel venovať ľudskému správaniu vo všeobecnosti, ktoré je podľa môjho názoru už oddávna ovládané falošnou morálkou, ktorá je v istom zmysle rovnako zlá ako amorálnosť.
Je pravda, že dnešná mladá generácia robí veci, ktoré si tie predošlé robiť nedovolili. Nesedeli na trávniku pred školou, nenosili minisukne, púšťali dôchodcov sadnúť si v autobuse a tisíc ďalších... Moja otázka však znie, prečo sa kedysi správali ľudia a hlavne tí mladší slušne? Prečo zdravili starých? Prečo chodili do kostola? Prečo boli uctiví k ostatným? Z jedného jediného dôvodu - lebo sa to patrí... Tieto štyri slová dokonale vystihujú falošnú morálku spoločnosti. Kedysi ľudia v zásade neboli iní ako sme my dnes, neboli lepší, jednoducho ich len viac ovládal spoločenský tlak, ktorý je hlavným pôvodcom falošnej morálky.
Preto rozoberať tému akí sú dnešní ľudia bezohľadní oproti predošlým generáciám je úplne bezpredmetné vzhľadom k tomu, že oni boli vo svojom vnútri úplne rovnakí, len navonok museli vystupovať slušne kvôli tlaku svojho okolia, čo je vlastne čistá pretvárka a faloš.
Mám byť dobrý iba preto, že sa to patrí?
To už je naozaj lepšie správať sa rovno ako bezcharakterná hyena, aspoň ostatní hneď uvidia, čo je dotyčný zač a nie tváriť sa uctivo a za chrbtom schovávať dýku. V minulosti sa diali rovnaké zločiny ako sa dejú dnes a aj ten najslušnejší gentleman s vyberanými spôsobmi sa dokázal znížiť k tým najohavnejším zločinom. Takže aká morálka? Na čo sa tu budeme hrať?
Žiadať od dnešných ľudí aby zase oprášili staré mravy a aby sa nechali spútať reťazami spoločenského tlaku je neprijateľné, nezmyselné a totálne potláča akýkoľvek zárodok slobodného ducha. Je to najhorší spôsob, ako zbaviť človeka svojprávnosti a uvrhnúť ho do otrockej duševnej závislosti na ostatných, tých ktorí takýto princíp prijali.
Zotročenie duše je podľa môjho názoru nebezpečnejšie než samotná nemorálnosť.
Iste, že aj v dnešnej dobe existuje spoločenský tlak, iba je povedzme menší ako v minulosti, čo je určite pozitívnym javom.
Ak teda chceme, aby boli ľudia lepší, aby na seba brali ohľad, aby sa rešpektovali, aby si neubližovali, nevnucujme im opäť falošnú morálku, ktorá už začína byť prekonanou.
Čo ale teda máme robiť? Ako máme ľudí naučiť byť lepšími a ako sa máme stať lepšími sami? Riešenie podľa môjho existuje.

Pochopil som, že v živote je len jedna dôležitá vlastnosť, vlastnosť ľudskému rodu ako jedinému v prírode tak vlastná a zároveň mnohokrát tak cudzia a vzdialená. Tou vlastnosťou je empatia. Empatia, nie len ako schopnosť vcítiť sa do druhého, ako by ju definovala psychológia ale empatia ako spolutrpiteľstvo. Nejde len o vcítenie sa do problémov druhého a predstavenie si seba v jeho situácii. Empatia znamená stať sa doslova ním, prežiť jeho trápenia aj radosti, strasti a osudy.
Samozrejme, že takáto forma empatie je možná len pri ľuďoch, ktorých poznáme. Ale aj voči cudzím môžeme byť empatickí aspoň v zmysle vcítenia sa do nich a tým pádom im neurobíme to, čo by sme sami nechceli, aby bolo urobené nám. Toto je základný princíp, na ktorom možno stavať vzájomné pochopenie, toleranciu, pomáhanie si. Empatia predstavuje jedinú možnú cestu ku slobode. Je oslobodením ducha, ktoré musí predchádzať oslobodeniu fyzickému. Ak chceme byť niekedy slobodní, musíme sa stať empatickými a preto hovorím, učme sa empatii, zdokonaľujme sa v nej. To je riešenie na otázku ako sa stať lepšími a nie vnucovanie falošnej odcudzenej morálky.
Empatický človek nepotrebuje žiadnu morálku, resp. na základe empatie sa stáva morálnym. Koná dobro pre dobro samo a nie preto, že sa to od neho očakáva.

Niekto má možno k empatii bližšie už od prírody, to ale neznamená, že sa jej nedá naučiť. Aj empatický človek sa v nej môže ďalej zdokonaľovať. Empatia predstavuje opak k sebectvu, ktorému nás učí dnešná doba. Tá totiž potrebuje sebcov, potrebuje individualistov, ktorí hľadia len na svoje záujmy, iba na svoj plný tanier. To presadzuje kapitalizmus, tak isto aj liberalizmus. Národ sebcov sa dá ľahko ovládať a vlastne je jeho ovládanie aj nutné a odôvodniteľné. Veď predsa bez vrchnosti, ktorá stojí nad ľuďmi by sa táto banda egoistov dozaista pozabíjala. Systém je založený na sebectve od základu. Človek človeku vlkom...
Egoizmus znamená otroctvo. Empatia znamená slobodu.
Ktorou cestou sa chceme vydať?


Klimeux

streda 19. októbra 2011

V spomienkach

Len keď si tu pri mne tak nachvílu viem        
že ešte nechcem a nezahyniem
načo sa náhliť

Nepriatel čas zničí ti všetko čo chceš
v spomienkach nikdy mu neutečieš
neutečieš

Spomínam na chvíle
dávno stratené
Zostanú naveky
už len v pamäti

Načo slová, načo sluby, načo lži
naveky okamih nevydrží
stráca sa v dávne

Keď stojí čas chvíla ti nachvílu znie
v daždi chvíl nakoniec sa rozplynie
sa rozplynie

Spomínam na chvíle
dávno stratené
Zostanú naveky
už len v pamäti

Všetko je preč ostalo prázdno a pach
cítim ho na rukách a na perách
stále ma trápi

Prečo si tá čo vzala mi smiech vzala dych
stojím sám v rade citom opitých
opitých

Uplynul deň, hodina, možno len rok
kolko chvíl stačí ti na zármutok
na okamih krásny

Jesenný vzduch ti v spomienkach prinavráti
čo si vzdal, oplakal, dávno stratil
dávno stratil


Klimeux

štvrtok 13. októbra 2011

Záhradník

Na záhrade rástlo mnoho plevelu                 
ktorý ničil čo mu stálo v ceste
záhradník vraj má zachrániť jej nádheru
miesto slov tak na rad prídu päste

Zistilo sa rýchlo že už nám nehrozí
nebezpečenstvo z tejto pohromy
však čo so záhradníkom keď nie je nákazy?
tak začal tajne sadiť choré stromy

V rámci udržania moci vodcov
je potrebné vytvárať si škodcov
Však neuverí už dnes nik
že vrahom bol sám záhradník
V rámci prežitia inštitúcie
tvrdia nám že bez nej zle sa žije
Však neuverí už dnes nik
že vrahom bol sám záhradník

Takto si v záhrade žil po nejaký čas
a polieval len nakazené kvety
jeho skrytú lesť nepoznal nikto z nás
čo vraví že prostriedok účel svätí
                       
On sám dobre vie že potreba ho je
len keď udrží v sade choroby
pre záchranu svojej existencie
rýchlo nový plevel vyrobí

V rámci udržania moci vodcov
je potrebné vytvárať si škodcov
Však neuverí už dnes nik
že vrahom bol sám záhradník
V rámci prežitia inštitúcie
tvrdia nám že bez nej zle sa žije
Však neuverí už dnes nik
že vrahom bol sám záhradník


Klimeux

utorok 11. októbra 2011

Bieda liberalizmu


Najvyššou hodnotou pre liberálov je sloboda. Otázka by teda mohla znieť, prečo nie som liberál, keď aj ja uznávam slobodu ako to najdôležitejšie pre spoločnosť?
Odpoveď je vcelku jednoduchá. Liberalizmus nie je o slobode, liberalizmus je o pokrytectve.
Liberálom ide o akúsi "slobodu v medziach zákona". Je to pre mňa pokrytecká ideológia, ktorej cieľom vždy bolo a aj je iba dosiahnuť slobodu kapitálu, slobodu kapitalistov, slobodu vlastniť, čo sa vlastne i z veľkej miery podarilo. Ostatné práva a slobody nimi presadzované sú iba do počtu, aby oslovili ľudí, hlavne tých mladých.  
"Sloboda v medziach zákona", to myslím najlepšie vystihuje podstatu liberalizmu a jeho úbohosť. Liberáli sú vraj za slobodu, ale iba oni ti určia, čo ešte slobodné je a čo už nie. Poslúžia im na to zákony a dokola omieľané ľudské práva, ktoré sa stali akýmsi nespochybniteľným, absolútnym dobrom. Ak by niekto verejne hovoril to, čo nevyhovuje ich zmýšľaniu, tak ho s kľudným svedomím zatvoria za popieranie ľudských práv a slobôd, pričom oni stanovili, čo za takéto právo možno považovať a čo nie. Ak hráš podľa ich pravidiel hry, je to v poriadku, ak pravidlá odmietneš, bude z tebou zle. O čo je liberalizmus teda lepší od totalitných zriadení? Proste si len určil iné pravidlá hry, iné dogmy.
Byť liberál znamená buď byť pokrytec a falošne predstierať dobré úmysly, čo robia naši politici alebo byť skutočný liberál z presvedčenia, to znamená nedomyslieť slobodu ako celok do jej hĺbky ale pohybovať sa iba po povrchu.

Liberalizmus v pravom slova zmysle vznikol v 19. storočí v Anglicku, jeho korene však siahajú až do osvietenstva, ktoré dosiahlo svoj vrchol vo Francúzsku vďaka filozofom ako Voltaire, Montesqieu, ktorí už vtedy vyzdvihovali význam slobody, práv pre všetkých a vystupovali proti absolutizmu a cirkvi. Hlásali základné hodnoty demokracie, ako zvrchovanú moc ľudu, voľbu svojich zástupcov, deľbu moci a iné. Vychádzali z myšlienok anglických empirikov 17. storočia. Už John Locke tvrdil, že úlohou štátu je zabezpečenie slobody a vlastníctva, ďalej celé učenie o právach a slobodách vlastne vychádza z jeho teórie spoločenskej zmluvy.
Základom liberalizmu ako už bolo povedané je sloboda. Štát ale považuje za nutný k jej ochrane. Sloboda zo štátom je pre mňa absolútne neprijateľná, lebo i ten najdemokratickejší štát sa dokáže správať veľmi totalitne, keď je to potrebné. Akákoľvek moc jedných nad druhými popiera slobodu od základu. Ľudia nemôžu byť slobodní s tým, že nad nimi stojí akýsi "ochranca", lebo je jasné, že za túto ochranu bude na oplátku niečo od nich žiadať, že ukrojí riadny kus z ich slobody pre seba. Takto okrájaná sloboda prestáva byť slobodou a hraničí s otroctvom.
Liberáli žiadali slobodu osobnú, politickú, náboženskú a hlavne slobodu ekonomickú (nie však v zmysle slobodnej práce) - voľný trh, nezasahovanie štátu do ekonomiky, slobodný pohyb kapitálu, podnikanie, slobodu vlastníctva... to je podstata ich učenia. To je tá jediná sloboda pre nich dôležitá. Slobodný je ten, kto má peniaze.
Preto bol feudalizmus v minulosti prekážkou, lebo moc sa získavala jedine na základe pôvodu. Nie preto, že ľudia trpeli, nie kvôli ich poddanstvu a otročeniu na panskom, ale iba preto, že bohatí mešťania a bankári mali peniaze a chceli sa dostať k moci namiesto panovníckych rodov. Preto sa robili revolúcie... Dostali sa k moci, otvorila sa cesta kapitalizmu, ako novému spôsobu výroby. Svoje ciele teda dosiahol liberalizmus už v 19. storočí a jeho prežívanie dodnes je len umelé. Snaží sa udržať si stále voličov, otvára nové nezmyselné témy. Kedysi bola jeho existencia opodstatnená a i keď s ním nesúhlasím, zohral významnú úlohu v dejinách, bol potrebný. Avšak dnes je úplne prežitý. Nie je to pokrokové hnutie, ako by sa zdalo. V podstate sa stáva skostnatelým, v istom zmysle konzervatívnym. Nejde o žiadne revolučné, pokrokové myšlienky, skôr iba o reakcionárske kecy, čo je dosť paradoxné vzhľadom na jeho názov.

V dnešnej dobe sa vyvinula ešte akási zdegenerovaná forma liberalizmu - neoliberalizmus, ktorý na rozdiel od toho klasického, ktorý predsa len presadzoval slobodu v rôznych oblastiach, uznáva iba slobodu v ekonomických otázkach, to znamená minimálny štát, nízke dane, voľný trh, privatizáciu atď., pričom v iných spoločensko-politických otázkach zastáva skôr konzervatívny postoj. Je to nepochopiteľný guláš liberalizmu s konzervativizmom. Na našej politickej scéne takýto postoj zastáva SDKÚ či KDH, ktoré sa hlási ku konzervatívcom ale nebráni ekonomickým reformám.

Za zmienku taktiež v rámci učenia liberálov stojí Karl Popper, hlásajúci boj proti totalitným ideológiám, za ktorými sa skrývajú režimy ako komunizmus či fašizmus. Proti nim stavia model otvorenej spoločnosti, ktorá hlása hodnoty demokracie, plurality, ľudských práv. Ja sa ale pýtam, nie je snáď aj samotná "otvorená spoločnosť" ideológiou, za ktorou sa niečo alebo niekto skrýva?
Pre príklad uvediem Popperovho žiaka, nasledovníka, známeho "filantropa" a miliardára G. Sorosa, ktorý založil Open Society Institute a Open Society Foundation - Nadáciu otvorenej spoločnosti, ktorá už existuje v mnohých krajinách, taktiež i na Slovensku, usilovne nám masíruje mozgy a ideologicky upevňuje globalizáciu. Napokon predsedníčkou jej správnej rady bola I. Radičová, takže si obraz urobte sami. Napokon to je i jasný znak jej prepojenosti so Sorosom, ktorý financuje jej politické kampane a aktivity, cez peniaze ovplyvňuje dianie na Slovensku a podieľa sa na ruinovaní našej ekonomiky, tak ako to s obľubou robí v iných štátoch, čo je hodné prístupu filantropa :P

Liberalizmus, ako som už napísal, sa vyčerpal a nemá viac čo ľuďom ponúknuť. Chce sa však udržať aj do budúcna ako akési "slobodné" hnutie, získavať si prevažne mladých slobodne zmýšľajúcich voličov, aby sa náhodou nepriklonili k nejakej alternatíve, ktorá by mohla znamenať ohrozenie pre terajší systém. Keďže svoje ekonomické ciele už viac-menej dosiahol, pokúša sa ísť ďalej a utopiť spoločnosť v morálnom bahne. Nechcem sa tváriť ako nejaký moralista ale už toho začína byť priveľa. Je to ako rozbehnuté auto bez bŕzd.
Rieši práva menšín, homosexuálov a iných skupín čo je absolútne scestné, pretože ani práva väčšiny obyvateľstva nie sú dostačujúce. Za tie sa však už nebije.

Homosexualita - hlavná agenda dnešných liberálov. Ja osobne proti homosexuálom nič nemám, ani nebrojím proti ich právam. Podľa mňa však práva majú, resp. nemajú menej práv než ostatní. Aspoň z hľadiska zákona, iná vec je ako ich vníma okolie. Registrované partnerstvá im doprajem ale možnosť adopcie a výchovy detí mi príde ako úplná zrúdnosť. Dieťa potrebuje vidieť mužský aj ženský vzor správania a to by mu takto nebolo umožnené. Kvôli údajným právam homosexuálov predsa nepošliapem práva toho úbohého dieťaťa.
Jasné, že pre mladých, slobodne zmýšľajúcich je toto lákavá téma. Ale treba sa nad tým viac zamyslieť. Nie je to celé len účelovo vytvorené? Proste každý deň nám v médiách stále hustia do hláv aké je to normálne, prirodzené a 100 krát zopakovaná lož sa nakoniec stane pravdou, ľudia s tým zrazu začnú súhlasiť ako stádo. Myslím že väčšina z dnešných homosexuálov sú len homosexuáli módni. Stretol som sa s argumentom, že kto by vraj chcel módu, kvôli ktorej je nenávidený inými a dokonca fyzicky napádaný... Ja ale tvrdím, že naopak, čím kontroverznejšia móda, tým obľúbenejšia. Zoberme si napríklad punk v 80. rokoch v Československu. Po 15 minútach na ulici s čírom už pre dotyčného prišlo autíčko s nápisom VB, strávil nejaký čas na stanici a ešte dostal riadnu nakladačku. Prestal snáď kvôli tomu nosiť číro? Nie. Naopak, stalo sa to pre neho ešte formou vzdoru proti tým netolerantným idiotom, čo ho mlátili. Takže nechápem, prečo by aj homosexualita nemohla byť módou iba za to, že sú kvôli nej bití.
Dieťa vyrastajúce v rodine, kde má 2 otcov alebo 2 mamy, bude pravdepodobne v budúcnosti tiež homosexuálom. Vychádzam z presvedčenia, že homosexualita nie je vrodená ale získaná životnými skúsenosťami a okolím, ktoré človeka dosť ovplyvňuje. Nehovorím, že určité minimálne percento alebo skôr promile homosexuálov sa s tým nemohlo narodiť, to je kľudne možné ale verím, že drvivá väčšina to má skôr získané.
Vezmime si staré Grécko či Rím... Homosexualita alebo bisexualita tam bola na dennom poriadku. Nepochybujeme že tam žilo o dosť viac gayov ako žije dnes. Snáď preto, že vtedy sa všetci rodili ako homosexuáli? Nie. Preto, lebo v tom vyrastali, videli to všade okolo seba, tak sa nimi stali aj oni.
To iba WHO sa nás snaží presvedčiť o tom, že homosexualita je vrodená. A za to, že WHO niečo povie, tak to neznamená, že je to pravda. Alebo jej budeme bezhlavo veriť? Veď táto spominaná organizácia je len poskokom OSN, sleduje len určité záujmy a balamutí nám tu hlavy. Robila to pri prasacej, vtáčej a ešte neviem akej chrípke. Šírila paniku, pritom dané vírusy boli vyrobené niekde v laboratóriách. Proste bolo treba predať vakcíny, spraviť dobrý biznis, tak prečo by WHO nepomohla? To iba pre ilustráciu, ako asi môžeme spomínanej organizácii veriť :P
Ľudí na zemi je veľa, homosexuáli sa množiť nemôžu, takže i toto môže byť spôsob, ako populáciu značne zredukovať. Dôvody samozrejme môžu byť aj iné.

Drogy - ďalšia obľúbená téma liberálov. Dekriminalizácia, prípadne legalizácia niektorých drog. Nemám s tým problém, iba sa snažím poukázať, že ide iba o populizmus politických strán ako SAS, ktoré takto ľahko získajú veľa percent vo voľbách. Je to len prostriedok, ako si získať mladých voličov. Drogy sa berú tak či tak a je to skvelý biznis, bez ohľadu na ich legálnosť.

Práva menšín - v tomto prípade ani nejde o zvyšovanie si preferencií ako skôr o snahu naštvať ludí. K tejto téme som sa vyjadril v článku Strach a diktátorstvo, v časti venovanej rómskej otázke. Dodám k tomu už len snáď, že budovanie akejsi multikultúrnej spoločnosti je v jej momentálnom štádiu úplne mylné, pokrytecké a jedná sa iba o falošný humanizmus, na ktorom sa môžu dobre priživovať rôzne neziskové, medzinárodné organizácie.
Nechcem nijak hájiť segregáciu kultúr (používam slovo kultúra nie rasa, pretože to nie je o rase ale o kultúre) ale v podstate je v istom zmysle nevyhnutná, pretože multikultúrnu spoločnosť vo forme ako ju poznáme dnes, nemožno udržať bez zvyšovania počtu policajtov a bezpečnostných zložiek na uliciach, o čo vlastne aj z časti ide.
Ja hlásam toleranciu, iste treba byť tolerantný, rešpektovať iných, odlišných. Avšak je správne ak je takáto tolerancia iba jednostranná? Veď predsa príslušníci menšinových etník a iných kultúr musia taktiež rešpektovať mňa. Je správne sa slepo zastávať jednej strany a ich agresívne, expanzívne, asociálne a deštrukčné správanie hájiť tým, že oni majú takú kultúru alebo snáď väčší temperament a druhú stranu kritizovať za akékoľvek sťažnosti? Toto je presne farizejstvo, na ktoré poukazujem. Veď tolerantné musia byť obe strany, jedine vtedy možno začať uvažovať o multikulturalizme. Dokiaľ netolerujú oni mňa, nemôžem ani ja vo všetkom ich.
Odmietam akékoľvek generalizácie na určité skupiny obyvateľstva, ľudia sú rôzni, všade sa nájdu zlí aj lepší, nemožno ich hodiť všetkých do jedného vreca a odsúdiť. Asociálnosť nie je o rase (to znamená nie je to vrodené, ako sa snažia tvrdiť fašisti) ale o kultúre (získané počas života výchovou resp. nevýchovou a okolitým prostredím, ktoré vplýva na človeka).
Toľko ku kontroverzným témam, pravidelne otváraným liberálnymi stranami.

Sloboda je dôležitá. To je jediná vec, v ktorej sa s liberálmi zhodnem, avšak rozchádzam sa s nimi v metódach, spôsoboch jej realizácie. Ľudia sa musia za svoju slobodu postaviť sami, zhora im ju nikto nedá ani nezaručí. Sloboda vytvorená zhora je len klamstvom.
Sloboda neznamená vlastniť. To je iba jej zdegenerované americké vnímanie. Ďalej nesúhlasím s individualizmom liberálov, ktorý je živnou pôdou pre kapitalizmus, pre ekonomiku džungle, kde silnejší zabije slabšieho, kde prežije iba ten "schopný". To už hraničí so sociálnym darwinizmom. V zotročenej spoločnosti môže byť ťažko indivíduum slobodné.
Sloboda v rámci štátu existovať nemôže (či už je to štát totalitný, demokratický, socialistický alebo akýkoľvek iný) a v rámci spoločnosti spútanej kapitálom už vôbec nie. Je to len ilúzia, ktorú v nás vytvárajú politici a elity.
Vlastníctvo a štát sú 2 základné prekážky slobody. Liberáli žiaľ túto skutočnosť nepochopili.


Klimeux

štvrtok 6. októbra 2011

Mne je to jedno

Najprv si prišli pre tých čo chceli zmenu protestami 
demokraticky ich presviedčali obuškami
Mne je to jedno, nemal som spoločné nič s nimi
neozval som sa, za to predsa nie som vinný

Potom si prišli pre tých čo odmietali hymny
vraj každý kto tu chce žiť tak spievať je povinný
Nestarám sa, za mňa nemusia vravieť činy
neozval som sa, nech sa ozývajú iní

Ignorancia je horšia ako mor
lahostajne sa šíri navôkol
cítiť tu zápach apatie
duše čo zaživa hnije

Potom si prišli pre tých ktorých nemám tak rád
hneď som sa potešil že teraz uvidím ich pád
Nie vždy je všetko tak ako sa môže zdať
neozval som sa, poradí si s nimi velký brat

Ignorancia je horšia ako mor
lahostajne sa šíri navôkol
cítiť tu zápach apatie
duše čo zaživa hnije

Nakoniec prišli pre mňa, ja však nevinný som
zastaňte sa ma prosím, zavreli ma neprávom
Komu to vravíš, komu? nikto tu neostal
už viac tu niet toho kto by sa ťa zastal


Klimeux

nedeľa 2. októbra 2011

150 statočných

Óda na zastupiteľskú demokraciu :) ..venované našim poslancom za ich svedomitú a poctivú prácu, ktorú odvádzajú každý deň, predovšetkým za ich odhodlanosť a rýchle, pohotové rozhodnutie v akejkoľvek otázke :P


Každý problém vyriešime            
od toho sme tu tak my ne-
hovor ako postupovať mám

My sme predsa muži činu
čo tú svoju domovinu
pozdvihnú až ku svojim nohám

Situácia 
si vyžaduje bezodkladný odklad
milé dámy a 
páni veď vždy je predsa lepšie počkať

Nač sa chytať za vlasy
a páliť čo nás nehasí
veď nie je tak zle ako mohlo byť

Loď sa rýchlo potápa
a my z kaluže do blata
ju utekáme krokom zachrániť

Situácia 
si vyžaduje bezodkladný odklad
milé dámy a 
páni veď vždy je predsa lepšie počkať

150 statočných
má v rukách osud ostatných
ich rozhodnosť mi až vyráža dych


Klimeux