Najvyššou hodnotou pre liberálov je sloboda. Otázka by teda mohla znieť, prečo nie som liberál, keď aj ja uznávam slobodu ako to najdôležitejšie pre spoločnosť?
Odpoveď je vcelku jednoduchá. Liberalizmus nie je o slobode, liberalizmus je o pokrytectve.
Liberálom ide o akúsi "slobodu v medziach zákona". Je to pre mňa pokrytecká ideológia, ktorej cieľom vždy bolo a aj je iba dosiahnuť slobodu kapitálu, slobodu kapitalistov, slobodu vlastniť, čo sa vlastne i z veľkej miery podarilo. Ostatné práva a slobody nimi presadzované sú iba do počtu, aby oslovili ľudí, hlavne tých mladých.
"Sloboda v medziach zákona", to myslím najlepšie vystihuje podstatu liberalizmu a jeho úbohosť. Liberáli sú vraj za slobodu, ale iba oni ti určia, čo ešte slobodné je a čo už nie. Poslúžia im na to zákony a dokola omieľané ľudské práva, ktoré sa stali akýmsi nespochybniteľným, absolútnym dobrom. Ak by niekto verejne hovoril to, čo nevyhovuje ich zmýšľaniu, tak ho s kľudným svedomím zatvoria za popieranie ľudských práv a slobôd, pričom oni stanovili, čo za takéto právo možno považovať a čo nie. Ak hráš podľa ich pravidiel hry, je to v poriadku, ak pravidlá odmietneš, bude z tebou zle. O čo je liberalizmus teda lepší od totalitných zriadení? Proste si len určil iné pravidlá hry, iné dogmy.
Byť liberál znamená buď byť pokrytec a falošne predstierať dobré úmysly, čo robia naši politici alebo byť skutočný liberál z presvedčenia, to znamená nedomyslieť slobodu ako celok do jej hĺbky ale pohybovať sa iba po povrchu.
Liberalizmus v pravom slova zmysle vznikol v 19. storočí v Anglicku, jeho korene však siahajú až do osvietenstva, ktoré dosiahlo svoj vrchol vo Francúzsku vďaka filozofom ako Voltaire, Montesqieu, ktorí už vtedy vyzdvihovali význam slobody, práv pre všetkých a vystupovali proti absolutizmu a cirkvi. Hlásali základné hodnoty demokracie, ako zvrchovanú moc ľudu, voľbu svojich zástupcov, deľbu moci a iné. Vychádzali z myšlienok anglických empirikov 17. storočia. Už John Locke tvrdil, že úlohou štátu je zabezpečenie slobody a vlastníctva, ďalej celé učenie o právach a slobodách vlastne vychádza z jeho teórie spoločenskej zmluvy.
Základom liberalizmu ako už bolo povedané je sloboda. Štát ale považuje za nutný k jej ochrane. Sloboda zo štátom je pre mňa absolútne neprijateľná, lebo i ten najdemokratickejší štát sa dokáže správať veľmi totalitne, keď je to potrebné. Akákoľvek moc jedných nad druhými popiera slobodu od základu. Ľudia nemôžu byť slobodní s tým, že nad nimi stojí akýsi "ochranca", lebo je jasné, že za túto ochranu bude na oplátku niečo od nich žiadať, že ukrojí riadny kus z ich slobody pre seba. Takto okrájaná sloboda prestáva byť slobodou a hraničí s otroctvom.
Liberáli žiadali slobodu osobnú, politickú, náboženskú a hlavne slobodu ekonomickú (nie však v zmysle slobodnej práce) - voľný trh, nezasahovanie štátu do ekonomiky, slobodný pohyb kapitálu, podnikanie, slobodu vlastníctva... to je podstata ich učenia. To je tá jediná sloboda pre nich dôležitá. Slobodný je ten, kto má peniaze.
Preto bol feudalizmus v minulosti prekážkou, lebo moc sa získavala jedine na základe pôvodu. Nie preto, že ľudia trpeli, nie kvôli ich poddanstvu a otročeniu na panskom, ale iba preto, že bohatí mešťania a bankári mali peniaze a chceli sa dostať k moci namiesto panovníckych rodov. Preto sa robili revolúcie... Dostali sa k moci, otvorila sa cesta kapitalizmu, ako novému spôsobu výroby. Svoje ciele teda dosiahol liberalizmus už v 19. storočí a jeho prežívanie dodnes je len umelé. Snaží sa udržať si stále voličov, otvára nové nezmyselné témy. Kedysi bola jeho existencia opodstatnená a i keď s ním nesúhlasím, zohral významnú úlohu v dejinách, bol potrebný. Avšak dnes je úplne prežitý. Nie je to pokrokové hnutie, ako by sa zdalo. V podstate sa stáva skostnatelým, v istom zmysle konzervatívnym. Nejde o žiadne revolučné, pokrokové myšlienky, skôr iba o reakcionárske kecy, čo je dosť paradoxné vzhľadom na jeho názov.
V dnešnej dobe sa vyvinula ešte akási zdegenerovaná forma liberalizmu - neoliberalizmus, ktorý na rozdiel od toho klasického, ktorý predsa len presadzoval slobodu v rôznych oblastiach, uznáva iba slobodu v ekonomických otázkach, to znamená minimálny štát, nízke dane, voľný trh, privatizáciu atď., pričom v iných spoločensko-politických otázkach zastáva skôr konzervatívny postoj. Je to nepochopiteľný guláš liberalizmu s konzervativizmom. Na našej politickej scéne takýto postoj zastáva SDKÚ či KDH, ktoré sa hlási ku konzervatívcom ale nebráni ekonomickým reformám.
Za zmienku taktiež v rámci učenia liberálov stojí Karl Popper, hlásajúci boj proti totalitným ideológiám, za ktorými sa skrývajú režimy ako komunizmus či fašizmus. Proti nim stavia model otvorenej spoločnosti, ktorá hlása hodnoty demokracie, plurality, ľudských práv. Ja sa ale pýtam, nie je snáď aj samotná "otvorená spoločnosť" ideológiou, za ktorou sa niečo alebo niekto skrýva?
Pre príklad uvediem Popperovho žiaka, nasledovníka, známeho "filantropa" a miliardára G. Sorosa, ktorý založil Open Society Institute a Open Society Foundation - Nadáciu otvorenej spoločnosti, ktorá už existuje v mnohých krajinách, taktiež i na Slovensku, usilovne nám masíruje mozgy a ideologicky upevňuje globalizáciu. Napokon predsedníčkou jej správnej rady bola I. Radičová, takže si obraz urobte sami. Napokon to je i jasný znak jej prepojenosti so Sorosom, ktorý financuje jej politické kampane a aktivity, cez peniaze ovplyvňuje dianie na Slovensku a podieľa sa na ruinovaní našej ekonomiky, tak ako to s obľubou robí v iných štátoch, čo je hodné prístupu filantropa :P
Liberalizmus, ako som už napísal, sa vyčerpal a nemá viac čo ľuďom ponúknuť. Chce sa však udržať aj do budúcna ako akési "slobodné" hnutie, získavať si prevažne mladých slobodne zmýšľajúcich voličov, aby sa náhodou nepriklonili k nejakej alternatíve, ktorá by mohla znamenať ohrozenie pre terajší systém. Keďže svoje ekonomické ciele už viac-menej dosiahol, pokúša sa ísť ďalej a utopiť spoločnosť v morálnom bahne. Nechcem sa tváriť ako nejaký moralista ale už toho začína byť priveľa. Je to ako rozbehnuté auto bez bŕzd.
Rieši práva menšín, homosexuálov a iných skupín čo je absolútne scestné, pretože ani práva väčšiny obyvateľstva nie sú dostačujúce. Za tie sa však už nebije.
Homosexualita - hlavná agenda dnešných liberálov. Ja osobne proti homosexuálom nič nemám, ani nebrojím proti ich právam. Podľa mňa však práva majú, resp. nemajú menej práv než ostatní. Aspoň z hľadiska zákona, iná vec je ako ich vníma okolie. Registrované partnerstvá im doprajem ale možnosť adopcie a výchovy detí mi príde ako úplná zrúdnosť. Dieťa potrebuje vidieť mužský aj ženský vzor správania a to by mu takto nebolo umožnené. Kvôli údajným právam homosexuálov predsa nepošliapem práva toho úbohého dieťaťa.
Jasné, že pre mladých, slobodne zmýšľajúcich je toto lákavá téma. Ale treba sa nad tým viac zamyslieť. Nie je to celé len účelovo vytvorené? Proste každý deň nám v médiách stále hustia do hláv aké je to normálne, prirodzené a 100 krát zopakovaná lož sa nakoniec stane pravdou, ľudia s tým zrazu začnú súhlasiť ako stádo. Myslím že väčšina z dnešných homosexuálov sú len homosexuáli módni. Stretol som sa s argumentom, že kto by vraj chcel módu, kvôli ktorej je nenávidený inými a dokonca fyzicky napádaný... Ja ale tvrdím, že naopak, čím kontroverznejšia móda, tým obľúbenejšia. Zoberme si napríklad punk v 80. rokoch v Československu. Po 15 minútach na ulici s čírom už pre dotyčného prišlo autíčko s nápisom VB, strávil nejaký čas na stanici a ešte dostal riadnu nakladačku. Prestal snáď kvôli tomu nosiť číro? Nie. Naopak, stalo sa to pre neho ešte formou vzdoru proti tým netolerantným idiotom, čo ho mlátili. Takže nechápem, prečo by aj homosexualita nemohla byť módou iba za to, že sú kvôli nej bití.
Dieťa vyrastajúce v rodine, kde má 2 otcov alebo 2 mamy, bude pravdepodobne v budúcnosti tiež homosexuálom. Vychádzam z presvedčenia, že homosexualita nie je vrodená ale získaná životnými skúsenosťami a okolím, ktoré človeka dosť ovplyvňuje. Nehovorím, že určité minimálne percento alebo skôr promile homosexuálov sa s tým nemohlo narodiť, to je kľudne možné ale verím, že drvivá väčšina to má skôr získané.
Vezmime si staré Grécko či Rím... Homosexualita alebo bisexualita tam bola na dennom poriadku. Nepochybujeme že tam žilo o dosť viac gayov ako žije dnes. Snáď preto, že vtedy sa všetci rodili ako homosexuáli? Nie. Preto, lebo v tom vyrastali, videli to všade okolo seba, tak sa nimi stali aj oni.
To iba WHO sa nás snaží presvedčiť o tom, že homosexualita je vrodená. A za to, že WHO niečo povie, tak to neznamená, že je to pravda. Alebo jej budeme bezhlavo veriť? Veď táto spominaná organizácia je len poskokom OSN, sleduje len určité záujmy a balamutí nám tu hlavy. Robila to pri prasacej, vtáčej a ešte neviem akej chrípke. Šírila paniku, pritom dané vírusy boli vyrobené niekde v laboratóriách. Proste bolo treba predať vakcíny, spraviť dobrý biznis, tak prečo by WHO nepomohla? To iba pre ilustráciu, ako asi môžeme spomínanej organizácii veriť :P
Ľudí na zemi je veľa, homosexuáli sa množiť nemôžu, takže i toto môže byť spôsob, ako populáciu značne zredukovať. Dôvody samozrejme môžu byť aj iné.
Drogy - ďalšia obľúbená téma liberálov. Dekriminalizácia, prípadne legalizácia niektorých drog. Nemám s tým problém, iba sa snažím poukázať, že ide iba o populizmus politických strán ako SAS, ktoré takto ľahko získajú veľa percent vo voľbách. Je to len prostriedok, ako si získať mladých voličov. Drogy sa berú tak či tak a je to skvelý biznis, bez ohľadu na ich legálnosť.
Práva menšín - v tomto prípade ani nejde o zvyšovanie si preferencií ako skôr o snahu naštvať ludí. K tejto téme som sa vyjadril v článku Strach a diktátorstvo, v časti venovanej rómskej otázke. Dodám k tomu už len snáď, že budovanie akejsi multikultúrnej spoločnosti je v jej momentálnom štádiu úplne mylné, pokrytecké a jedná sa iba o falošný humanizmus, na ktorom sa môžu dobre priživovať rôzne neziskové, medzinárodné organizácie. Nechcem nijak hájiť segregáciu kultúr (používam slovo kultúra nie rasa, pretože to nie je o rase ale o kultúre) ale v podstate je v istom zmysle nevyhnutná, pretože multikultúrnu spoločnosť vo forme ako ju poznáme dnes, nemožno udržať bez zvyšovania počtu policajtov a bezpečnostných zložiek na uliciach, o čo vlastne aj z časti ide.
Ja hlásam toleranciu, iste treba byť tolerantný, rešpektovať iných, odlišných. Avšak je správne ak je takáto tolerancia iba jednostranná? Veď predsa príslušníci menšinových etník a iných kultúr musia taktiež rešpektovať mňa. Je správne sa slepo zastávať jednej strany a ich agresívne, expanzívne, asociálne a deštrukčné správanie hájiť tým, že oni majú takú kultúru alebo snáď väčší temperament a druhú stranu kritizovať za akékoľvek sťažnosti? Toto je presne farizejstvo, na ktoré poukazujem. Veď tolerantné musia byť obe strany, jedine vtedy možno začať uvažovať o multikulturalizme. Dokiaľ netolerujú oni mňa, nemôžem ani ja vo všetkom ich.
Odmietam akékoľvek generalizácie na určité skupiny obyvateľstva, ľudia sú rôzni, všade sa nájdu zlí aj lepší, nemožno ich hodiť všetkých do jedného vreca a odsúdiť. Asociálnosť nie je o rase (to znamená nie je to vrodené, ako sa snažia tvrdiť fašisti) ale o kultúre (získané počas života výchovou resp. nevýchovou a okolitým prostredím, ktoré vplýva na človeka). Toľko ku kontroverzným témam, pravidelne otváraným liberálnymi stranami.
Sloboda je dôležitá. To je jediná vec, v ktorej sa s liberálmi zhodnem, avšak rozchádzam sa s nimi v metódach, spôsoboch jej realizácie. Ľudia sa musia za svoju slobodu postaviť sami, zhora im ju nikto nedá ani nezaručí. Sloboda vytvorená zhora je len klamstvom. Sloboda neznamená vlastniť. To je iba jej zdegenerované americké vnímanie. Ďalej nesúhlasím s individualizmom liberálov, ktorý je živnou pôdou pre kapitalizmus, pre ekonomiku džungle, kde silnejší zabije slabšieho, kde prežije iba ten "schopný". To už hraničí so sociálnym darwinizmom. V zotročenej spoločnosti môže byť ťažko indivíduum slobodné.
Sloboda v rámci štátu existovať nemôže (či už je to štát totalitný, demokratický, socialistický alebo akýkoľvek iný) a v rámci spoločnosti spútanej kapitálom už vôbec nie. Je to len ilúzia, ktorú v nás vytvárajú politici a elity. Vlastníctvo a štát sú 2 základné prekážky slobody. Liberáli žiaľ túto skutočnosť nepochopili.
Klimeux
