Alebo aj zlo môže byť dobrom
Spoločenský vývoj, pokrok, napredovanie... Všetko je inak v porovnaní s minulosťou, či už vzdialenou 50 rokov, storočie či tisícročie. Nemyslím ani tak pokrok vedy a techniky ako skôr progres v rámci spoločnosti ako takej, jej vnímania hodnôt, spôsobu myslenia, presadzovania a realizovania jej postojov a názorov. Svet je v pohybe, to vedel už Herakleitos z Efezu, vieme to i my dnes.
Otázkou len zostáva, či sa tento pohyb deje na základe náhody, či je iba sledom tisícov náhodných udalostí bez akéhokoľvek vnútorného zmyslu a tým pádom sa deje úplne chaoticky a nepredvídateľne alebo či naopak existuje vnútorný vyšší zmysel spoločenského diania, ktoré smeruje za určitým cieľom.
Ani jednu teóriu nie je zrejme možné úplne potvrdiť a už vôbec nie vyvrátiť. Prvá príde ľuďom celkom logická a teda prijateľná, tá druhá zase stojí na inom druhu logiky - na dialektike, ktorá je jednými zatracovaná, ďalší ju zase považujú za akúsi vyššiu formu logiky.
Jedná sa o akúsi dejinnosť, historicizmus, ako býva táto teória označovaná. Nemá to nič spoločné s tým, či je budúcnosť určená osudom alebo je náhodná. Toto je o niečom inom. Nikto netvrdí, že všetky udalosti, čo sa stali sa stať museli a že to bol osud, že sa snáď nemohli udiať úplne inak. Človek spraví denne desiatky rozhodnutí, pričom každé mohlo dopadnúť inak a všetko by sa tým absolútne zmenilo, to nik nepopiera. V zásade iba ľudia obhajujúci túto koncepciu chápania dejín, vrátane mňa, tvrdia, že všetko má svoj vnútorný účel a že aj navonok chaotické dianie, ktoré tvoria tisíce a tisíce rozhodnutí, sa deje na základe tohto vnútorného zmyslu, takže aj odlišný vývoj by napokon priviedol ľudstvo na rovnakú cestu. Vývoj ide stále dopredu a deje sa na základe boja protikladov. Neexistuje iba áno alebo nie. Iba klad či zápor, ako by to chápala logika. Je tu vždy ešte tretí prvok - ich syntéza, ktorá je motorom pokroku. O tom pojednáva dialektika.
Všetky učenia postavené na tomto spôsobe chápania vývoja sú dnes očierňované, ako sa len dá, označované ako marxistické žvásty, pričom sa neberie do úvahy, že s podobnými myšlienkami prišli už Kant, Fichte či Hegel, nehovoriac o spomínanom Herakleitovi. Je možné, že majú svoje chyby, napokon ľudia môžu len predpokladať, čo je spomínaným vnútorným účelom dejín. Ten môže byť úplne odlišným ale to neznamená, že samotná teória je nesprávna alebo že je na smiech.
Ak sa ohliadneme za dejinami, zistíme, že spoločnosť sa vyvíjala, menila sa a to vzhľadom na jej krátke trvanie (pár tisíc rokov nie je veľa) dosť radikálne. Veď od starovekej otrokárskej spoločnosti cez feudalizmus až po kapitalizmus si ľudstvo prešlo toľkými zmenami, že len slepý by tento pohyb nevnímal. A pohyb sa nemôže len tak zastaviť... I keď dnes sme v štádiu, ktoré by určití ľudia radi prijali na stálo a umelo ho zakonzervovali v jeho doterajšej alebo prípadne ešte horšej podobe. Preto musia stále hľadať nové argumenty pre svoje lži a presviedčať o nich masy. Iní možno broja proti tomu dnešnému štádiu, v ktorom sa nachádzame, to znamená kapitalistickom, a radi by sa vrátili do niektorého predošlého ako rôzni nadšenci stredoveku, monarchisti, ktorí dokonca majú aj svoje politické strany a ďalší. To všetko len nasvedčuje tomu, ako je prvá, hore spomínaná teória o absolútne chaotickom vývoji bez zmyslu zavádzajúca a ako dokáže doviesť ľudí do úplnej zúfalosti a názorovej rozpoltenosti. A o to vlastne dnes aj ide. Udržať ľudí ako tak nejednotných a osamotených, apatických, neschopných proti niečomu vystúpiť, ľudí, čo len nadávajú na drahý chleba a volia si ako voli svojich zástupcov, ktorí vôbec nesledujú ich záujmy.
Veď predsa každý, kto pozná aspoň trochu dejiny, musí jasne vidieť, že zmena je úplne zjavná a neudiala sa len tak. Udiala sa na základe boja. Nemusíme ho hneď nazývať triedny boj, ale každopádne išlo o boj určitých skupín, ktorých záujmy boli úplne protichodné, antagonistické. A o tom je dialektika. Napokon ani samotné pochopenie dejín ako boja rozličných protichodných skupín nie je samozrejmosťou. Aj toto pochopenie podlieha určitému vývoju, určitému boju a trvá nejaký čas. Tiež to funguje na základe systému téza - antitéza - syntéza. Niekto na to príde, ľudia to odmietnu, nadávajú na to, vysmievajú sa tomu ale napokon to možno pochopia sami a nastane spomínaná syntéza, nastane sebauvedomenie si seba v rámci dejín a ich vývoja. Napokon všetky veľké myšlienky boli najprv odmietané.
Toľko k spomínaným dvom teóriám. Prejdime teraz na druhú časť článku a pozrime sa na často pretriasané úvahy o pozadí dejín, o ktorom hovorí aj nadpis článku. O tajných spolkoch, spoločnostiach, slobodomurárskych lóžach, ktoré v minulosti fungovali, často fungujú aj dodnes a ktorých snahou bolo údajne prevziať moc v jednotlivých krajinách, napokon aj celosvetovo. Ťažko stanoviť, do akej dávnej minulosti tieto ich plány možno datovať. Neviem ani povedať, či sú pravdivé. Každopádne dnešné globalistické snahy a nadnárodný kapitalizmus zotročujúci celý svet len dokazuje ich existenciu. Dnes nevládnu vlády, vládnu finančnícke elity. Moc peňazí je silnejšia než tá naša, zverená do rúk volených zástupcov. Smutné je, že našich vládcov vlastne ani nepoznáme.
Istotne tu však tá dnešná elita oligarchov nebola odjakživa ale musela sa k moci nejako dostať. To sa jej samozrejme podarilo cez peniaze. Ale tie by sami o sebe nestačili. Museli hlavne presvedčiť ľudí, museli ich získať na svoju stranu a to sa dá ľahko dosiahnuť peknými ideálmi.
Mnoho ľudí, ktorí sa zaoberajú touto problematikou, poukazuje na historické súvislosti a na prepojenie rôznych významných osobností so spomínanými tajnými spolkami, takisto na ich prepojenie s revolúciami a pseudohumanistickými myšlienkami, ktorých jediným účelom bolo dosiahnutie svetovlády.
Je to možné. Ťažko si spraviť na vec názor. Môže to tak byť aj nemusí.
Za humanizmom a renesanciou, akousi "obrodnou" fázou vývoja spoločnosti, ktorá je chápaná kladne, stáli v pozadí záujmy bankárov, akými boli napríklad rod Medicijovcov vo Florencii, ktorí nutne potrebovali čo najskôr zlomiť moc aristokracie, zrušiť feudalizmus, pohaniť stredovek a cirkev a dostať k moci seba, tzn. bohatých mešťanov, obchodníkov, budúcich kapitalistov.
Po reakčnom baroku tieto tendencie pokračovali aj v dobe osvietenstva, kedy boli pekné myšlienky filozofov využívané tými istými skupinami - obchodníkmi, bankármi, buržoáziou na uľahčenie si cesty k moci, čo sa i podarilo sériou revolúcií. Zmanipulovali ľudí a pod rúškom humanistických ideálov ala sloboda, rovnosť, bratstvo sa im podarilo definitívne dostať k moci.
Kruté pravdy... Avšak ja tvrdím (a preto aj ten dlhý úvod o dejinnosti a dialektike), že teraz netreba všetky dané historické udalosti odsúdiť a biť sa za to, aby sa vrátil dobrý a spravodlivý stredovek, aby bol štát opäť spätý s cirkvou a za obnovenie tradičných hodnôt. To je úplne spiatočnícky, reakcionársky postoj. Alebo ďalší čo kričia, že treba zobrať moc bankárom a korporátnym magnátom a vrátiť späť starú dobrú demokraciu so spravodlivou vládou. Lenže tá nikdy neexistovala! A ani nebude! Na jednu stranu súhlasím s ľuďmi, ktorí sa o túto problematiku zaujímajú a vážim si, že sa neboja pozrieť do očí niektorým pravdám. Na druhej strane nechápem ich "revolučnosť" a zároveň spiatočnícky postoj.
A tu sa vraciam opäť k dialektike. Keby sa len trochu snažili pochopiť jej význam, možno by mali na vec iný pohľad.
Totiž aj zlý úmysel alebo zlý skutok môže byť v určitej dobe prínosom, môže byť užitočný pre spoločnosť a teda dobrý.
Medicijovci zrejme boli bankári, ktorí sledovali len svoje záujmy a aj keby celá renesancia vznikla len na ich popud (čo sa určite nestalo) nemožno to z historického hľadiska považovať za zlé. V tejto dobe jednoducho aj ich myšlienky a zvrhlé plány predstavovali pokrok oproti dovtedajšiemu usporiadaniu.
Tak isto na celom osvietenstve a Francúzskej revolúcii najviac zarobili Rotschildovci a iní bankári a novovzniknutí kapitalisti. Preto napokon aj revolúciu robili alebo skôr podporovali. To iba lúza si myslela, že bojuje za svoje práva. Ale kvôli tomu nemožno odsúdiť celé revolučné hnutie ako také. Aj tie hnusné rotschildovské banky predstavovali akýsi pokrok oproti predošlému prehnitému monarchistickému zriadeniu. To predsa nemôžem chváliť, len kvôli faktu, že z dnešného pohľadu sú bankári tým zlom. Za to, že sú zlí predsa nebudem žiadať návrat Ľudovíta XVI.
Aj zlo môže predstavovať za určitých okolností pokrok oproti zlu predošlému.
To neznamená, že ho schvaľujem, iba ho považujem za historicky nutné a dôležité.
V rámci revolúcií alebo revolučných hnutí vždy existuje viac názorových smerov, pričom jedny revolúciou dosiahnu svoje ciele a tí druhí zostanú zákonite nespokojní, stanú sa z nich sklamaní revolucionári, pretože ich myšlienka bola natoľko pokroková, že nemohla byť v danom období uskutočnená. Tí spokojní využili všetkých ostatných, aby sa dostali k moci a potom sa ju už len snažia udržať za každú cenu a tým sa z nich stávajú nepriatelia ďalšieho spoločenského vývoja. Takže z revolucionárov sa stanú reakcionármi. Opäť sa teda pôvodne jednotné hnutie na troskách zničeného starého systému rozdelí na dva tábory, ktoré odteraz bojujú proti sebe.
Zoberme si situáciu v Anglicku v 17. storočí. Existovalo tam niekoľko politických strán či frakcií, ktorých spoločným cieľom bol boj proti starému systému, ktorý nezaručoval práva a slobody. Spoločne požadovali zmenu. 1689 - prijatie Bill of Rights, umiernení parlamentaristi dosahujú to, čo chceli. Anglicko sa stáva konštitučnou monarchiou. Radikálni diggeri však nevyhnutne musia zostať sklamaní z neúspechu svojich požiadaviek.
Francúzsko o sto rokov neskôr... Paríž je hore nohami. Vyzerá to, že povstali doslova všetci proti zhýralej šľachte a panovníkovi. Avšak samozrejme i tu nie sú jednotní. Kapitalisti, buržoázia, bohaté meštianstvo víťazí, dosahujú svoj cieľ, radikálni jakobíni sú porazení (aj keď i o nich som počul už všeličo negatívne, ak nerátam teror čo rozpútali). Lúza, ktorá sa bila za heslá slobody, rovnosti a bratstva nedosahuje vôbec nič. Slobodu získavajú len bohatí, rovnosť iba pred zákonom a i to len taká formálna ako dnes, a bratstvo bolo aj tak viac-menej len do počtu. Rotschild a spol. sa smeje... odsúdeniahodné? Nie. Potrebné a nevyhnutné.
Ako som už napísal, aj zlo môže byť v istej dobe dobrom, tzn. napredovaním.
Podarilo sa dosiahnuť tieto ciele:
1) zvrhnutie monarchie, absolutizmu, presadenie konštitucionalizmu - pozitívne
2) zlomenie moci, vplyvu cirkvi na svetskú sféru - pozitívne
3) presadzovanie ústav, práv a slobôd - pozitívne
Tým ale kapitalisti, liberáli dosiahli svoje zámery a už nechcú ďalší pokrok. Nastáva zlom... Od tejto chvíle sa ich "pokrokový" prístup stáva reakciou.
Preto tvrdím, že dnes liberalizmus nemá čo ponúknuť lebo svoje ciele dosiahol v 18., 19. storočí. Vtedy prestal byť pokrokovým a užitočným pre spoločenský vývoj, začal byť paradoxne brzdou vývoja, preto dnes musí riešiť určité kontroverzné témy, aby mal aspoň nejakú agendu, ktorá pritiahne voličov. Ale o tom inokedy...
Kapitalizmus taktiež nebol zlý odjakživa, predstavoval progres a jeho nástup bol nevyhnutný. Za čas však začal výrazne zahnívať. Spomínaná elita oligarchov ho potrebovala udržať, zachrániť a o to sa snaží dodnes. Nadnárodný kapitalizmus, akási centralizovaná svetová diktatúra kapitálu predstavuje spôsob, ako to dokázať. A to je presne tá brzda pokroku. Darmo ma bude nejaký liberál presviedčať, že nie. Preto neverím liberálom, pseudohumanistom, ani konzervatívcom, ani medzinárodným, nevládnym organizáciám, kecom o ľudských právach. Všetkým, ktorí údajne bojujú za lepšie zajtrajšky, ale iba v rámci tohto systému. Je to buď pretvárka alebo nepochopenie historickej nutnosti, že spoločnosť musí ísť ďalej a že kapitalizmus je len prechodné obdobie, tak ako nimi boli tie predošlé.
Klimeux
A teraz zákerná otázka :)
OdpovedaťOdstrániťBol aj vznik štátu, toho krajného "zla" potrebným pokrokom?
Boli kmeňovníci, tí slobodní, rossauovsky čistí a prírodní ľudia čo sa bránili pokroku a štátnemu zriadeniu odsúdeniahodní "reakcionári"?
A ešte jedna zákernejšia: Bol aj vznik súkromného vlastníctva, "koreňa všetkého zla" potrebným pokrokom? Nevyhnutným pre lepšie zajtrajšky?
Veď nebolo by kmeňovníkom lepšie v kmeňovej spoločnosti? Síce z dlhodobého (a u nemalej časti z nich asi aj krátkodobého) hladiska štátne zriadenie im prinieslo mnohonásobne vyššiu životnú úroveň, zdravotnú starostlivosť a bezpečnosť. Ale všetká tá sloboda o ktorú prišli!!! A boli vlastne slobodní? Nebol ich náčelník a rada starších tiež absolútnou vládou, nespochybniteľnou autoritou? Nebola kmeňová spoločnosť tiež spoločnosťou kde úzka skupina vládla, rozhodovala o "spoločnom" majetku a vlastne rozmýšlala za všetkých a všetci ostatní nerozmýšlali ale pracovali na náčelníka a starších? Triedna a absolutistická spoločnosť na prvotnopospolný spôsob.
Dá sa vôbec žiť v beztriednej spoločnosti??? Je to vôbec spoločensky možné? Povedz príklad beztriednej spoločnosti a sám v nej vzápätí nájdeš triedy. Obzvlášť v tých kde súkromné vlastníctvo neexistuje. Tie sú obvykle skvelým a priam učebnicovým príkladom triednej a autoritatívnej spoločnosti.
Samozrejme aj spoločnosti so súkromným vlastníctvom sú v podstate rovnako dobrým príkladom triednej spoločnosti. A dokonca sú aj triednejšie. Výrazne triednejšie. Ale sú zasa slobodnejšie. Výrazne slobodnejšie. Najmä ak vnímaš slobodu v anarchistickom poňatí(áno, práve v anarchistickom poňatí).
Dá sa vôbec byť slobodný bez súkromného majetku? Je to vôbec spoločensky možné? Na chvíľu áno. Si duchom slobodný. Sloboda je skvelá. Ale keď nemáš čo do úst dať ... nemusíme ísť tak ďaleko, stačí ak chceš žiť síce skromne ale primerane ľudskej dôstojnosti. Vtedy zrazu rád sa vzdáš svojej slobody(aspoň jej časti) v prospech chlebodarcu aby si dostal majetok a z tohto majetku fyzicky žil a uspokojoval svoje potreby.
Nepochop ma zle. Nie som vyznávačom súkromného majetku. Mamona mi je odporná. Ale čím ďalej tým viac som presvedčený, že NEVYHNUTNÝM PREDPOKLADOM SLOBODY V ANARCHISTICKOM CHÁPANÍ JE PRÁVE SÚKROMNÉ VLASTNÍCTVO, a vlastníctvo značné, nemalé. Sloboda v anarchistickom chápaní bez značného súkromného majetku je prakticky nemožná.
Totiž ak si nemajetný a chceš fyzicky prežiť nevyhnutne sa musiš podriadiť autorite a tá ťa nakrmí. Ak sa nepodriadiš, zomrieš. Nezabije ťa však autorita ale nedostatok. Sám seba teda zabiješ tým že sa nepodriadiš autorite keď si nemajetný.
Ak si však majetný, podriaďovať sa nemusiš. Aspoň nie v takej miere. Čím si majetnejší, tým menej sa musiš autorite podriaďovať. Tým si materiálne a spoločensky slobodnejší. Ak si extrémne majetný aká mocenská autorita má ešte nad tebou moc?
Ak teda sa nechceš podriaďovať štátu a zamestnávateľom ale chceš byť "slobodný" buď majetný. Veď prečo asi angloamerická koncepcia slobody je tak úzko prepojená so súkromným vlastníctvom. Majetok je proste podmienka politickej a spoločenskej slobody. Je to tvrdé ale je to proste tak.
Ak anarchista vyznáva "slobodu", úplnú slobodu a odmieta súkromný majetok tak ide sám proti sebe.
Lebo majetok je podmienka takejto slobody. Presne takej slobody aká sa páči anarchistom.
Nie sloboda a rovnosť sa vylučujú. Vylučujú sa anarchia a odmietanie súkromného majetku. Toto sa obísť asi nedá. Jedine ak surovým a bezuzdným násilím a terorizmom. Stojí to však zato?
Skutočne?!
Vo svojom clanku vychadzas zo zakladneho predpokladu ze zmena je vzdy k lepsiemu. To vsak nemusi byt vzdy pravda. Dejiny sa neuberaju iba jednym smerom. Pokrok sa strieda s upadkom. Pokrok a upadok v roznych sferach koexistuju aj vedla seba. Pokrok nielenze zastavis ale mozes aj obratit na upadok. Zla revolucia naroby viac zla nez rezim ktory chce nahradit. Dobru revoluciu je tazke urobit. A nemozne ak je zalozena na nenavisti k nejakej triede. Radsej prasivy a pokrytecky rezim ako ziadny rezim. Alebo aj ako revolucia typu francuzkej.
OdpovedaťOdstrániťtakže k prvému komentáru.. v úvode tohto článku som písal o dialektike a keby si si ju prečítal, nepoložíš mi ani jednu z tých dvoch zákerných otázok :)
OdpovedaťOdstrániťVznik štátu bol samozrejme nevyhnutnosťou a bol potrebný, takže ho hodnotím kladne. Isteže je zlom ale to neznamená, že vtedy nebol opodstatnený... O tom sa píše už v nadpise článku, takže si možno stačilo prečítať i ten :P oproti kmeňom je štát isteže pokrokom..
so vznikom štátu ide ruka v ruke vznik súkromného vlastníctva, resp. naopak. Takže tolko k spomínaným zákerným otázkam :)
Kmeňovníci = rousseauovsky čistí ludia?? Nehnevaj sa, ale to si sa zrejme s Rousseauom stretol len na strednej škole na náuke o spoločnosti.. sám Rousseau hovoril že nevie, či vôbec jeho prirodzený stav (teda akási prvotnopospolná spoločnosť) vôbec reálne niekedy existoval a že sa jedná skôr o akúsi filozofickú predstavu a teda považovať nejaké kmene za rousseauovsky čistých ludí je značne nepresné a zavádzajúce. Kmeňe existujú dodnes. Veď niekde v africkej džungli alebo južnej Amerike ich určite nájdeš kopu ale predsa ich nemôžem označiť za akúsi slobodnú spoločnosť.
Veď ako si napísal, aj tam existuje autorita, síce nie štátna ale je tam náčelník, ktorý rozhoduje, takže o slobode nemôže byť reč.
Kmeňovníci nemohli zostať v kmeňovej spoločnosti, vývoj nezastavíš, vznik štátu bol nutný.
A že by im vznik štátu priniesol mnohonásobne vyššiu životnú úroveň, tak to neviem teda. Podľa mňa makať museli viac a ešte k tomu sa nechávať ožobračovať od panovníka, zdravotná starostlivosť nulová, pokial hovoríme o histórii. Dnes je zdravotná starostlivosť na určitej úrovni ale to nesúvisí so štátom ale s vývojom vedy.
Príklad beztriednej spoločnosti ti nepoviem, lebo taká neexistuje zatial nikde. Je to opäť vecou vývoja. Neviem teda akú si mal na mysli ty. Či snáď socializmus čo tu u nás bol 40 rokov? Alebo čínsky "komunizmus" resp. štátny kapitalizmus? Alebo snáď rudých kmérov? :D Všetky sa len tvárili ako beztriedne ale jasné že triedy v nich stále existovali. Boli postavené na autoritárskej forme. Išlo o autoritársky socializmus ala Marx. Aj vláda proletariátu dokáže pošliapať práva ludí rovnako ako monarcha.
Tak isto neviem, že by v nejakom so spomínaných režimov neexistovalo súkromné vlastníctvo. Všade existovalo. Výrobné prostriedky, továrne, priemysel atď. stále niekto vlastnil. To sa iba hovorilo, že sú všetkých. Lenže stále patrili štátu. V zásade je jedno či ich vlastní akýsi kartel nadnárodných korporácií alebo štát.
A teraz k tomu anarchizmu. Je to podobne ako s tým Rousseauom :P keď už o tom píšeš tak si o tom treba prečítať aj nejakú literatúru alebo si to aspoň na tej wikipédii pozrieť keď už nič iné.
OdpovedaťOdstrániťTo, čo tu spomínaš je anarcho-kapitalizmus, akýsi zdegenerovaný pseudoanarchizmus, v podstate sa jedná o dôsledný liberalizmus, dohnaný až do krajnosti.
Slobodný je ten kto vlastní? To je americké individualistické poňatie slobody. Ja mám byť teda bohatý, "úspešný" a budem sám slobodný medzi masami otrokov = chudobných.. Toto je sloboda? Veď vždy môže prísť niekto bohatší, mocnejší, silnejší ako ja kto si ma vzápätí podmaní.. to je stále iba zápas, iba džungla, nie sloboda.
Mám sa stále strachovať o svoj majetok a obklopovať sa strážcami, bodyguardami aby ma chránili? To je sloboda?
Za druhé, všetci byť milionármi nemôžu, z toho vyplýva, všetci nemôžu byť slobodní? Takže slobodný budem iba ja a obklopím sa otrokmi. Úžasné. Tak potom už sloboda je. Ale iba pre elitu, ktorá vlastní kapitál, banky, ropné spoločnosti, priemysel atď. :P
A ja sa mám teda snažiť odstrániť ich ale len preto aby som sa dostal na ich miesto? To je úplne choré.
Ja to vidím tak, že moja sloboda je vytváraná slobodou ostatných. Keď sme ako celý kolektív slobodní, môžem byť slobodným i ja. Až potom môžem začať budovať svoju vlastnú, individuálnu slobodu.
Takže ako sa stať slobodným? Určite nie tým, že sa vyškrábem po chrbtoch iných a stanem sa milionárom ale tým, že znegujem nástroj prevahy určitej triedy, tzn. vlastníctvo.
Pôvodní anarchisti alebo predchodcovia anarchizmu sami seba označovali skôr pojmom slobodní socialisti, aby sa odlíšili od marxistov, čiže autoritárskych socialistov.
Preto už od začiatku je zjavné prepojenie anarchizmu a socializmu. V podstate sa jednalo o sociálny anarchizmus. Nie nadarmo povedal M. Bakunin známy anarchista výrok, že sloboda bez socializmu je výsadou a nespravodlivosťou (to znamená ten tvoj milionársky model) a socializmus bez slobody je otroctvom (opačný extrém - všetci sú si rovní v chudobe a vládne im nejaký diktátor ako Lenin či Stalin)
Na druhú stranu, aby som bol objektívny, Proudhon, predchodca anarchizmu polemizoval na tému, či je vlastníctvo krádežou alebo zárukou slobody.
Takže tolko, treba si naštudovať trochu dejiny anarchizmu. Odporúčam knihu Anarchizmus - svoboda proti moci. Inak takejto literatúry moc nie je a zháňa sa ťažko.
k druhému komentáru.. opäť treba zahodiť klasickú logiku a uvažovať dialekticky. Pokrok stále napreduje. Nehovorím čo je lepšie, čo je horšie. To sa dá posúdiť až z dlhodobého historického hladiska. Aj to zlé môže byť v istej dobe opodstatnené, čiže "dobré". Jasné že aj revolúcie vždy možno postupne priniesli akýsi úpadok ale i ten úpadok bol z historického hladiska pokrokovým. Revolúciu priniesla náhlu zmenu, väčšiu než bolo v tom čase prijatelné a preto sa ako keby vrátila naspäť, nastáva spomínaný úpadok ale i tam možno kvalitatívne vidieť akýsi vývoj kupredu. Možno nie pre ludí v tej dobe ale pre nás, z dnešného pohladu.
Pokrok vedy by bez štátu nikdy nenastal. A bez vedy ani dnešné zdravotníctvo. Veda, umenie a podobná nadstavba sa môže rozvíjať iba keď sú na to vytvorené a udržiavané podmienky. V predštátnej spoločnosti na to podmienky vôbec neboli.
OdpovedaťOdstrániťAnarchizmus chápem ako hnutie vyznávajúce, že človek nemá vládnuť nad človekom. Človek od vôle iného človeka úplne nezávislí. Každý sám sebe pánom. Sloboda jedného ohraničená len slobodou druhého.
Historicky tomuto chápaniu najlepšie zodpovedalo asi starogermánske myslenie. U germánov možno najsť aj príklady spoločnosti bez štátu. Island, stredoveké Frízko, dobyvatelia divokého západu v novoveku. Formálne akože štát bol. Reálne však mali k anarchii asi najbližšie čo poznám. Svoju slobodu a zároveň relatívne rešpektovanie slobody druhého opierali o súkromné vlastníctvo(toto je moje a ty si najdi svoje). Reálne si neviem predstaviť iný model spoločnosti bez štátu alebo obdobnej autority ktorá ti vládne(kmeň, rod, komúna). Z anarchizmov je potom anarcho-kapitalizmus jediný reálne možný.
Logicky existujú štyri kombinácie autority a súkromného vlastníctva :
1. štát neexistuje, vlastníctvo existuje - vyššie spomínané germánske modely
2. štát existuje, vlastníctvo neexistuje - komunizmus v širšom poňatí. Všetko je spoločné ale autorita určuje pravidlá užívania spoločného a zároveň organizuje prácu aby to spoločné sa neminulo
3. štát(alebo iná autorita: kmeň, rod, komúna) existuje, vlastníctvo existuje - asi všetky ostané existujúce spoločnosti(monarchie, demokracie, socialistické štáty, doplň sem čo chceš)
4. Štát/autorita neexistuje, vlastníctvo neexistuje - sloboda jedného je obmedzená len slobodou iného, každý užíva všetky staky/prírodné zdroje/ produkty práce
Ak by takáto spoločnosť niekde bola ustanovená, veľmi rýchlo sa rozpadne pretože materiálne zdroje sú obmedzené v dôsledku čoho sa o tieto zdroje pobijú a víťaz bitky vlastne ustanový súkromné vlastníctvo(verzia 1.) alebo bitke predídu tým, že ustanovia autoritu, ktorá určí pravidlá užívania obmedzených zdrojov a bude autoritatívne organizovať prácu pretože bez kolektívnej práce človek neprežije(verzia 2.)
Anarchizmus teda zákonite vedie k anarcho-kapitalizmu alebo autoritatívnemu komunizmu.
Lepšie povedané : Hypotetická anarchistická spoločnosť sa po krátkom čase zákonite pretransformuje buď na anarcho-kapitalizmus alebo autoritatívny komunizmus. Podľa toho či im vadí viacej štát alebo súkromné vlastníctvo.
OdpovedaťOdstrániťštát je dôležitá vývojová etapa spoločnosti, to nepopieram. Takže uznávam, že v predštátnej spoločnosti by zrejme pokrok vo vede nenastal. V predštátnej spoločnosti mali čo robiť aby sa vôbec uživili, takže pomýšlať na nejakú nadstavbu nemohli. Avšak dnes už je veda a technika na takej úrovni, že dokážeme vďaka nej uspokojiť potreby všetkých. (žial chudoba stále existuje pretože iba úzka skupina prosperuje z práce väčšiny) Keďže teda dokážeme uspokojiť základné potreby všetkých, môžeme rozmýšlať nad nadstavbou. Tú vďaka už dosiahnutému pokroku dokážeme udržať aj bez štátu.
OdpovedaťOdstrániťA nevracajme sa už prosím stále k predštátnej spoločnosti, lebo tá predstavovala tiež iba akési vývojové štádium a ja absolútne netúžim sa do nej vracať, a orať pole pluhom takže sa zle chápeme. Ja nechcem dosiahnuť predštátnu spoločnosť ale skôr "poštátnu", ktorá je akousi obdobou predštátnej, lenže na kvalitatívne vyššej úrovni.
Sám uznávaš, že anarchizmus znamená, že človek nemá vládnuť nad človekom. Lenže súkromné vlastníctvo je hlavným nástrojom tejto nadvlády, takže si úplne protirečíš. Keď tak už povedz že anarchizmus je hlúposť či utópia, taký názor skôr pochopím, ako ten že jediný možný je anarcho-kapitalizmus. Ten totiž s anarchizmom nemá spoločné nič. Hej divoký západ je asi typický anarcho-kapitalizmus alebo skôr divoký kapitalizmus, lenže ten mal od slobody pekne ďaleko.
Páči sa mi ako si vymedzil 4 spoločenské typy podla štátu a vlastníctva. S tým súhlasím, pretože celé to nie je o tom či je demokracia, monarchia či diktatúra ale presne o týchto 4 typoch.
Áno je možné, že sa stane aj to čo popisuješ vo 4. modeli, lenže nič nevyjde hneď treba to skúšať a skúšať až sa to podarí to je vecou dlhého vývoja možno ešte stovky rokov kto vie, to nikto netuší. Môže zlyhať ludský faktor ale to neznamená, že myšlienka je zlá a že to netreba skúšať a malými krokmi sa približovať k cielu.
Plus posledná vec.. anarchistický model ťažko budovať v rámci 5 miliónového spoločenstva ako je SR napríklad. Tak sa to nedá. Tam by to zákonite muselo dopadnúť, ako si napísal.
Jediná možnosť je budovať tento typ vrámci malých kolektívov možno sto ludí, možno viac, možno menej, neviem. Vytvoriť celú sieť takýchto kolektívov, ktoré budú vzájomne spolupracovať. V takto malej skupine ludí sa každý s každým pozná a majú nejakú súdržnosť takže nejaké prevzatie moci jednotlivcom sa prakticky vylučuje.
1. Som rád, že nás nechceš vracať do predštátnej spoločnosti(z predchádzajúcich článkov som mal tak trochu ten dojem)
OdpovedaťOdstrániťa tiež ma teší, že ako tak začíname hovoriť spoločným jazykom. Ak by predštátna spoločnosť bola rajom,
konečným cieľom ľudstva(len preto že tam nie je štát a akože je zdanlivá sloboda) tak potom radšej znesiem vykorisťovanie
a globalizáciu ako zápasiť s iným kmeňom o teritórium alebo umierať na hnačku.
2.Vďaka za pochvalu tých štyroch modelov. :) Dospel som k nim nezávisle na základe premýšlania :o nad tvojimi článkami
aj keď nepochybujem, že ich viacerí predo mnou už objavili. :D A objavia aj po nás ...
Takže zápis do dejín filozofie a politického myslenia sa konať nebude :(
3.Ak veríš v budúcnosť modelu 4., v poriadku - rešpektujem tvoj názor.
(4.)(pochopiteľne ak kvôli tomu nebudeš robiť niečo podľa mňa neprijateľné alebo terorizmus, :P neuraz sa,
viem že nepôjdeš vyhodiť do vzduchu tesco :D ale píšem to preto aby si niekto nemyslel,
že budem rešpektovať akýkoľvek názor len preto, že je to nieči "vlastný" názor - to vieš, mám dojem,
že dnes je móda rešpektovať akýkoľvek názor len preto, že je označený ako "vlastný" - alebo zasa názor
nerešpektovať len preto, že má označenie "radikálny".)
pokračovanie 3.: ...ja však v reálnosť modelu 4 neverím. Nie, že by som ho absolútne vylučoval ale som v tomto proste dosť
skeptický. Podobná spoločnosť v dejinách (asi,dosť pravdepodobne) nebola z čoho ja osobne vyvodzujem,
že ľudia sú takého neschopní a potrebujú nad sebou bič. Ale bič láskavý(nehovorím cukor lebo to zaváňa populizmom).
Vládca(vladár, kolektívna vláda, rodič) čo sa tým neriadi a svoje "deti" nemiluje je vládca mizerný.
Tým však v žiadnom prípade nepopieram dôstojnosť podriadeného, faktickú rovnosť ľudí
a určité "právo na odpor" proti autorite a samozrejme nepopieram slobodu.
5. To s tým anarchokapitalizmom: Nie som si istý či sme sa správne v tomto navzájom pochopili.
OdpovedaťOdstrániťDo smerov v anarchizme sa nevyznám ale viem, že hlavným pravidlom anarchizmu je, že človek nemá vládnuť nad človekom.
Ja tu nechcem hlásať žiadny anarchokapitalizmus ani tvrdiť, že anarchokapitalizmus je jediný "pravý" anarchizmus.
Doteraz som ani nevedel, že niečo ako anarchokapitalizmus existuje. Ani anarchokapitalizmus nevyznávam.
To čo si v tejto veci ja osobne myslím je, že ak máš túto myšlienku :
1./Človek nemá vládnuť nad človekom, sloboda jedného je ohraničená len slobodou druhého a nikto nikoho nemá vykorisťovať./
a pridáš k tomu 2./a nie je žiadne súkromné vlastníctvo/ tak myšlienku 1. odpáliš do sféry nereálneho.
Aj keď aj bez /2./ je jednotka nie príliš reálna ... Ovšem z modelov spoločnosti kde človek nevládne nad človekom je podľa
mňa model /1./ + súkromné vlastníctvo najreálnejší.
Presvedčil si ma, že vláda človeka nad človekom je opretá o súkromné vlastníctvo. Ale to ešte neznamená, že to funguje aj
spätne(aj keď obvykle asi áno). Proste tak ako súkromné vlastníctvo je oporou spoločnosti kde človek vládne nad človekom
tak môže byť súkromné vlastníctvo aj oporou myšlienky /1./. Pretože nie je súkromné vlastníctvo ako súkromné vlastníctvo.
Že to nemá logiku? Veď vieš predsa, že aj vakcína obsahuje oslabené to proti čomu má chrániť. A tiež oheň je dobrý sluha
ale zlý pán. Súkromné vlastníctvo je teda podľa mňa to čo môže myšlienku /1./ urobiť aspoň čiastočne reálne možnou.
Hovorím však "súkromné vlastníctvo" všeobecne, nie kapitál, banky, globalizácia. Ani kapitalizmus.
Aký teda anarchokapitalizmus?
Proste len primitívne súkromné vlastníctvo trebárs aj bez kapitalizmu. Ten tam vôbec netreba.
Keby anarchizmus tak kategoricky netrval na odmietaní súkromného majetku tak možnu by bolo reálnejšie uskutočnenie
myšlienky /1./ a to aj napriek tomu, že spoločnosť autoritatívna je obvykle opretá o súkromné vlastníctvo.
Toto je môj názor. Nikomu ho nevnucujem. A možno sa mýlim ...
Nechcem však velebiť súkromné vlastníctvo aj keď to tak možno vyzerá. To by mohlo viesť k mamonárstvu. Ani kapitalizmus.
A tiež ani myšlienku /1./. Ja sa proste podriaďujem autorite keď to treba a zároveň si vážim slobodu.
Dokelu. Prečo môj komentár vyzerá ako keby som ho chcel veršovať??!!
OdpovedaťOdstrániťTak predsa ešte záverečný komentár.. nechcem aby to vyzeralo, že musím mať za každú cenu posledné slovo ale pár viet na záver si neodpustím :)
OdpovedaťOdstrániťNávrat do predštátnej spoločnosti som odmietal, odmietam a zrejme aj budem odmietať spolu s ostatnými spiatočnickými názormi. O tom sa dosť píše aj v tomto článku, takže neviem na základe čoho si si myslel opak. (Rousseaua mám sice rád, ale v niektorých veciach je fakt dosť spiatočník, aj keď na svoju dobu mal zaujímavé názory)
Ešte k tým názorom.. ja som za to, aby sa rešpektoval akýkolvek názor, áno akýkolvek, zdôrazňujem toto slovo, bez ohladu na to, či je vlastný alebo prevzatý, každý má nárok mať názor. Názor je určitý myšlienkový pochod, ktorý nikomu nemožno upierať nech je akokolvek radikálny. Tomu samozrejme musí zodpovedať aj možnosť tento názor prejaviť. Môže sa jednať aj o názor zvrátený, neludský a neviem aký. Ak spoločnosť ako celok tento chorý názor prijme za svoj, je chorou sama a vtedy ani žiadny zákaz či obmedzenie slobody prejavu nepomôže. Ako povedal Voltaire, (stále sa len na tých osvietencov odvolávam dnes :P) "nesúhlasím s tým čo hovoríš ale do poslednej kvapky krvi budem hájiť tvoje právo povedať to."
Iná vec je, ak niekto na základe svojho zvrhlého presvedčenia fyzicky napadne druhého človeka. Násilie je nepriatelom slobody. Ale názor ako taký nie.
V reálnosť modelu 4 neverí dnes skoro nikto, takže nie si výnimkou. Avšak stále sa mi model 4, ako sme ho pracovne nazvali, javí reálnejší ako nejaký "láskavý bíč" čiže osvietený panovník, uvedomelý diktátor alebo láskyplná vláda. To znie už fakt rozprávkovo. Akože princ Miroslav z rozprávky Pyšná princezná je fakt sympaťák ale že by niekto taký existoval aj v skutočnosti, tomu sa verí len ťažko.
Takže odpoviem rovnako ako ty v predošlom príspevku, keďže v dejinách podobná spoločnosť nebola, vyvodzujem že model "despota - láskavý bič" nie je realizovateľný.
Alebo snáď bola? :-O Mária Terézia či Jozef II? Katarína Veľká? :P ..to, že v niečom prebrali pár osvietenských myšlienok aby boli populárnejší medzi ľudom neznamená, že sa za ich vlády mali poddaní lepšie. Skôr ide podla mňa o populizmus, lebo keby svoje ideály mysleli vážne tak môžu jedine odstúpiť a zrušiť monarchiu.
Alebo mám ísť ešte ďalej a spomínať na Štefana I? Či snáď na knieža Rastislava? To už je taká dávna história, že sa môžeme len domnievať akí naozaj boli a tých pár písomných záznamov o nich nám nemôže poskytnúť ucelený obraz o ich vláde.
K tomu vlastníctvu.. vidím aj ja že už sa viac chápeme, lebo je rozdiel vlastniť a vlastniť.
S tou vakcínou, to je zaujímavá myšlienka..
Ja nesúhlasím v prvom rade s vlastníctvom výrobných prostriedkov, ktoré luďom dávajú prácu a zároveň, keďže sú vlastnené niekým, ich vykorisťujú. Nemali by byť vo vlastníctve ani súkromníka ani štátu. To je úplný základ. Už potom o ďalšom vlastníctve sa dá polemizovať. Ak odhliadneme od kapitálu, bánk, a výrobných prostriedkov zostane nám už iba obyčajné osobné vlastníctvo vecí úžitkových (nie výrobných), tzn. veci dennej spotreby a majetok, ktorý používame. Ten v určitej forme (nie prepychovej, milionárskej) môže byť v pohode zachovaný na bežnej úrovni. A v podstate už by som ho ani nenazýval pojmom vlastníctvo ale skôr akási držba vecí, ktoré používam. Slovo vlastníctvo sa mi nepáči, lebo vyjadruje právo k veci, ktoré je nelegitímne, pretože z hladiska prirodzeného práva nikto nemôže prísť a označiť nejakú vec za svoju, to je krádež, ktorá obmedzuje práva ostatných. Na druhú stranu, myslím si, že človek má právo vec užívať, čo je naprosto prirodzené. Jasné, že by to mohlo viesť k zneužitiu, že sa mi niekto druhý nasťahuje do domu, lenže to už je na spoločnosti, aby zabezpečila možnosti užívať veci aj ostatným.
Nechcem ani ja mať za každú cenu posledné slovo ale nedá mi neupresniť moje postoje.
OdpovedaťOdstrániťK predštátnej spoločnosti sa vracať nebudem, myslím, že sme to v podstate uzavreli.
Ten "láskavý bič" myslím s určitou nadsázkou a zveličením. Neber ho príliš doslovne.
"Láskavý bič" je pre mňa hlavne určitý ideál ku ktorému sa možno v realite viac či menej priblížiť. Nechcem robiť sebe alebo iným ilúzie, že tento ideál možno na 100% naplniť. Na tom ani moc nezáleží. Kľudne sa uspokojím aj s menšou mierou naplnenia ak tým ideál neutrpí príliš na kvalite. Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. V histórii sledujeme rôzne vlády a som presvedčený, že ich nemožno považovať za rovnaké. Nesúhlasím, že jedno zlo vystriedalo proste iba zlo iné a nič podstatné sa vlastne nezmenilo. Určite boli cititelne lepšie a horšie vlády. Pri tolerantnejšom posudzovaní teda možno "láskavý bič" v dejinách reálne nachádzať: tu viac, tu zasa menej a tu zasa vôbec.
K všetkému ostatnému som sa už vyjadril.