sobota 10. septembra 2011

Štát ako inštitúcia


Organizácie a inštitúcie tu neboli odjakživa. Človek v dávnych dobách nevedel čo je poisťovňa, nepoznal úrady, nepoznal štát. Načo by mu boli? Časom ale predsa zistil, že by sa mu niečo takého zišlo a že mu to zjednoduší život, čo bola čiastočne pravda. Nepočítal ale s tým, že sa tieto inštitúcie môžu stať nepotrebnými, prežitými ale napriek tomu sa budú snažiť udržať sa. Človek si ich vytvoril pre seba, pre svoju potrebu ale postupne sa mu odcudzili. Ich záujmom sa stalo čisto iba vlastné prežitie, nie pomoc či služba.
Vznikli úrady, ktoré mali pomáhať, zjednodušiť život obyvateľom, miesto toho sa snažia im ho čo najviac strpčovať. Je to presne o tom, že úradníci chcú prežiť a tak musia mať stále nejakú agendu, vyžadovať tisíc potvrdení, razítok, musia rozdávať pokuty, posielať kontroly, dávať povolenia. Nerobia to pre naše dobro, ale preto, aby mohli vykázať nejakú "prospešnú" činnosť.   
Ľudia si vytvorili súdy, ktoré majú v záujme spravodlivosti rozhodovať spory. Stal sa opak, spravodlivosti sa človek nedovolá. Aj svojpomoc by bola často spravodlivejšia než rozhodnutia súdov. Nehovoriac už o skorumpovanosti sudcov.
Vznikli väzenia, kam mali byť umiestňovaní zločinci. Často v nich však končia politicky nepohodlné osoby.
Človek si vytvoril políciu, aby ho chránila. Miesto toho, sa obrátila proti nemu a slúži len mocenskej elite, mláti bezbranných, nevinných a presviedča obuškami protestujúcich, aby sa rozišli ako tomu bolo nedávno v Španielsku.
To sú príklady inštitúcii, ktoré aspoň vznikli v dobrej viere, že budú prospešné ale nakoniec sa obrátili proti nám. Existuje však rada takých, za ktorých vznikom už stál premyslený plán ako banky, ktoré miesto uchovávania a zhodnocovania našich úspor iba rozmýšľajú ako nás o nich pripraviť, sledujú len svoj zisk, znehodnocujú meny, vytvárajú infláciu a rôznymi špekuláciami celé krízy.
Medzinárodné organizácie ako OSN, slúžiace globalistom.
Pridružené humanitárne organizácie, ktoré pomáhajú rozvojovým krajinám iba natoľko, aby zostali závislé na ich pomoci.
Farmaceutický priemysel, ktorý má vyrábať liečivá, snažiť sa vyliečiť choroby, namiesto toho iba udržiava všetkých v stave aby prežívali ale ostali chorými, aby mohol inkasovať tučné sumy za lieky čo najdlhší čas.
Proste každá inštitúcia robí v zásade opak toho, na čo bola vytvorená.
Humanitárna organizácia nevyrieši situáciu v Afrike, keď by potom musela zaniknúť.
Ľudsko-právne organizácie potrebujú rasizmus, lebo bez neho by už nemohli existovať.
Je to paradox. Platí to v podstate na všetky prípady. Dokazuje to tento extrémny príklad: protestujúci človek, ktorý by začal byť platený za protestovanie by prestal chcieť, aby bol protest úspešný, keďže sa protest stal jeho živobytím.  
Jednoducho každá záslužná a potrebná činnosť, ktorá začne byť vykonávaná určitou inštitúciou sa stane presne opačnou. Vezmime si napríklad náboženstvo. Prečo popri ňom musela vyrásť opäť ďalšia inštitúcia - cirkev? Niektorí ľudia si nevedia ani vôbec predstaviť, že by kľudne mohli vyznávať svoju vieru aj bez cirkvi, považujú ju za nutnú a dôležitú. A presne to je najdôležitejšia úloha inštitúcie.
Musí nás presvedčiť o tom, že aj napriek "miernym" nedostatkom je potrebná. Musí si pripútať človeka natoľko, aby si nedokázal predstaviť život bez nej. A presne toto volám inštitucionalizácia. Je súčasťou zotročenia človeka, zotročenia jeho mysle. Termín som nevymyslel ja. Odznel vo filme Vykúpenie z väznice Shawshank a veľmi ma zaujal. Išlo v zásade o to, že väzeň po určitej veľmi dlhej dobe odžitej vo väzení začne mať dovtedy nenávidenú basu rád a nedokáže si predstaviť život bez nej.
Pojem bol použitý iba v súvislosti s väzením. Ja som sa mu pokúsil dať širší rozmer ale aby myšlienka v podstate zostala zachovaná.
Inštitúcie, ktoré vzniknú za účelom pomoci, sa nám odcudzia, robia presný opak pôvodnej myšlienky, nenávidíme ich, sme v nich "uväznení" ako v Shawshanku, oni nás však umelo presviedčajú, že sú dôležité a my s nimi prežijeme taký dlhý čas, že ich začneme mať radi, že už si nevieme predstaviť život bez nich a vtedy je dovŕšený proces inštitucionalizácie.
90% ľudí po prečítaní tohoto článku nebude súhlasiť a to práve preto, že už sú natoľko inštitucionalizovaní, že nedokážu nabrať odvahu a pozrieť sa na vec z inej strany ako z tej svojej. Už je pre nich pohodlnejšie veriť tomu, čomu verili doteraz.

Rovnakou inšitúciou ako predošlé príklady je i štát. Taktiež je jeho skutočný význam minimálny, ak vôbec nejaký je. Výrazne prevyšujú negatíva ale on nás neustále presviedča o svojej dôležitosti a nepostrádeteľnosti. Snaží sa diskreditovať pojem anarchia alebo bezvládie, chce aby ho ľudia chápali iba ako chaos, rabovanie a výtržnosti.
Ja sám som mal pod týmto pojmom kedysi zafixovaný apokalyptický obraz vojny každého s každým, kde ľudia pobiehajú zmätene po uliciach, rozbíjajú výklady, kradnú z nich televízory a navzájom po sebe bezdôvodne strieľajú. A presne tomu má vraj zabrániť štát. Umelo v nás vytvorili obraz, že každý človek je vlastne chodiace monštrum, masový vrah, ktorý sa správa slušne len vďaka tomu, že tu nad ním stojí štát s bičom v ruke. Nie som nejaký filantrop, čo si myslí aké je ľudstvo dobré. Slovami vojáka Švejka, "lidi jsou různí, povětšine hovada." Dokážu aj zabíjať pre svoj prospech a kariéru ale nie len tak bezdôvodne. A aj keby hej, verím, že existujú aj ľudia iní a pre tých žiaľ nejestvuje žiadna alternatíva voči štátnej spoločnosti.
So štátom je úzko prepojené aj právo, ktorého úlohou je regulovať vzťahy v spoločnosti. Neustále je nám vtláčané do hláv, že právo má niečo spoločné so spravodlivosťou. Lenže ako môžu právne normy, ktoré sú všeobecne záväzné, spravodlivo upravovať spoločenské vzťahy? Jednotlivé situácie sú natoľko odlišné a individuálne, že ich takto možno posudzovať len ťažko nehľadiac na to, že človek sa pod vplyvom predpisov stáva duševne nesvojprávny, keďže mu nie je umožnené vytvárať si na veci vlastný názor ale je nútený podriadiť sa zákonu. V skutočnosti je hlavnou úlohou práva poskytovať štátnemu zriadeniu legitimitu, aby si štát svoju existenciu mohol obhájiť na základe ústavy, zákonov atď. Právo je slúžkou štátu.

Reálny význam štátu spočíva snáď len v obrane pred vonkajším nepriateľom, pričom obrana tak či tak zostane nakoniec na občanoch, ktorí budú povolaní do armády. Štát za mňa nepôjde do vojny ale ja pôjdem za štát. Ľudia si nevymýšľajú vojny, vymýšľajú si ich štáty. Podstatné je odlíšiť spoločnosť, čiže ľudí a štát. To sú dve úplne rozdielne veci.
Ďalšou funkciou režimu môže byť boj s kriminalitou. Tá ale existuje aj tak lebo polícia vždy chodí neskoro. Ja osobne, kebyže chcem niekoho zastreliť alebo okradnúť, tak neváham ani minútu, bez ohľadu na to, či existuje polícia alebo nie. Než by tá prišla na miesto činu, bol by som dávno preč. Takže náš pocit bezpečia je falošný.
Štát si vymyslel stovky ďalších "dôležitých" úloh a funkcií, ktoré akože plní, aby nás inštitucionalizoval.

Poznámka na záver:
S tou inštitucionalizáciou som si to nevymyslel len ja. Aj na wikipédii to nájdete :)
Termín institucionalizace se používá v sociálních vědách pro proces, kdy se například pojem, sociální role, objektu vlastní hodnoty a představy, nebo způsob chování stává pevně spojeným s organizací, sociálním systémem, nebo společností, v její specifické části.


Klimeux

2 komentáre:

  1. Starý, ty sa nezapreš :)
    Téma vhodná na diplomovku. Môžeš k tomu urobiť aj výskum: Skús napr. Somálsko. Tam momentálne nemajú štát. Len sa vráť odtiaľ prosím celý. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. No to by bola teda téma na diplomovku fakt aj podla mňa :) Inak neviem čo majú momentálne v Somálsku ale bojuje sa tam už asi 30 rokov a asi ešte aj dlho bude.. africké kmene nie sú na štát ešte pripravené ale stále im ho tam niekto chce vnucovať :P

    OdpovedaťOdstrániť