sobota 24. januára 2015

24

Svoje zbrane ponenáhle odistím
keď zakrádam sa podkrovím
než prekročím prah dverí pod istým
a vstúpim dnu - tam dolu do izby
v (k)rokoch wolkrových

ja zoškriabem z topánok zvyšky snov
čo pošliapal som W. B. Yeatsovi
a bosou nohou studenou
vstúpim celkom v klude no
vôbec netušiac prečo vy...

Keď citlivo pritiahnem, priložím k uchu
vašu hruď pred zrakmi grémia
tak cítim sa z nedostatku vzduchu
chvílu ako Rúfus
chvílu jak deviant

Do postelí vždy lahať si znakom
asi sa musím len naučiť
bez lásky, z nevyhnutnosti ako
Salvádor Dalí s Franciscom Francom
líhavať v nesprávnom náručí

Môj ciel však i v dobe hnusnej
aby našla sa nežná kupola
pod ktorou vlastniť jej úsmev
budem môcť vždy skôr než usnem
tak ako Arthur u Paula...


Klimeux

utorok 13. januára 2015

Divný odev

Obúva si slová
väčšie o pár čísel
hladá dookola
kde si vyzul zmysel

Z poloprávd veniec
divné oblečenie

Rýchlo nakúpi kým
nenastane deň D
svoje staré zvyky
niekde v second-hande

Verný svojim vyťahaným bájam
ďalej mestom blúdi - blúdime tam dvaja

Nosí neúnavne
reči svoje malé
na pozdrav len mávne
a z ťažka kráča ďalej

Má vak plný príšer
Alenka z ríše
ktorú nikdy neopustí...

Nakupuje ďalej
bojazlivé názory
za falošnú nádej
predá tovar kazový

Z poloprávd veniec
to divné oblečenie
ktoré nikdy nevynosí...

Nenávidí zmeny
zavedenej módy
nevymení pre nič
svoje garderóby

Z poloprávd veniec
divné oblečenie

Vždy ochotne nosí
vadné kusy
z výroby
a na opasku si
nové diery prirobí

Verný svojim vyťahaným bájam
ďalej mestom blúdi - blúdime tam dvaja

Nosí neúnavne
reči svoje malé
na pozdrav len mávne
a z ťažka kráča ďalej

Má vak plný príšer
Alenka z ríše
ktorú nikdy neopustí...

Nakupuje ďalej
bojazlivé názory
pre falošnú nádej
oblieka kríž ako vy

Z poloprávd veniec
to divné oblečenie
ktoré nikdy nevynosí...


Klimeux

štvrtok 8. januára 2015

Do zeme

Ludské ruky zmožené
dolujúce ámen
zasadili do zeme
my ich pozbierame

Údelom je práca
zožať ruky zhnité
a sám odovzdať sa
pôdnej fertilite

Komu horí vatra
nikto sa viac nepýta
obrátia sa na prach
deti Herakleita

Možno sa raz dozvieme
pravdy nepoznané
nepôjdeme do zeme
nás zožehne plameň


Klimeux

piatok 2. januára 2015

Asociálie

Keď vraciavam sa autobusom z mesta vín
a hlavou prúdia rozhovory čo sa nestali
keď pred svetom na zadnom sedadle sa kryjem
mávam občas neprispôsobivé predstavy
zvané niektorými asociálie

Vtedy vídavam ho na Námestí Franza Liszta
sediac na zastávke autobusov
akoby z iného sveta pristál
ten prvý človek - pravý divoch Rousseaov

Sedí tam sám s prebdenými dňami
dlhšími než jeho všivá brada
nepotrebný - odignorovaný
tými ktorých vždycky tolko hladal

Svedomito zbalený na cesty
čakajúci na jediný signál
pripravený nájsť stratenú prestíž
tam kde mu ju dávno druhý vyhnal

Uprený zrak, pohlad sústredený
očakáva trpezlivý zázrak
premýšla jak z lavičky svet zmeniť
zastaviť tých ktorí mu ho kazia

Kto si len, tak povedz mi len kto si?
Vydedenec, renegát a zlosyn?
bytosť čo sa rodí z rannej rosy...
či je za tým iba ranný incest?
Si chudák len čo zbiera drobné mince
spitý...
Si sv. Vincent
či kultúrny kritik?

Keď vraciavam sa autobusom z mesta vín
a v žilách prúdia rozhovory ako meskalin
ja vídam ludí ako on aj v iných mestách
stojac v čele neprispôsobivých predstáv


Klimeux