Tento článok pojednáva o základných právach a slobodách, ktoré nám zaručuje naša ústava. Mnoho ľudí ústavu nečítalo, niektorí ju ani nevideli, podaktorí možno ani nevedia, že ústavu máme... pre tých teda potešujúca správa.. máme ju :) Avšak čo nie je až také potešujúce je jej obsah. Pokúsim sa v stručnosti vyjadriť k niektorým právam v nej obsiahnutým, s ktorými buď nesúhlasím, ku ktorým mám výhrady alebo ktoré naopak uznávam, avšak realita ukazuje, že v praxi sú skôr pošliapavané než dodržiavané a že to občas vyzerá ako by tu vládlo stanné právo a nie ústava.
O právach a slobodách hovorí druhá hlava ústavy. Napíšem vždy číslo príslušného článku, odseky si už nájdite sami.
Článok 12 - Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Tak táto fráza znie skôr ako z románu Utópia alebo Slnečný štát. Je tak všeobecná, že ju ťažko vôbec komentovať a preto sa bližšie vyjadrím až ku konkrétnym právam, o ktorých je v nej reč.
Článok 17 - Osobná sloboda sa zaručuje. To je každopádne pozitívna informácia, práve som si oddýchol, že nežijem ako otrok v starom Ríme :P ..nuž, to je naozaj pekné, že máme osobnú slobodu ale čo z toho, keď nám chýba sloboda ekonomická? O tej v celej ústave nie je ani zmienka napriek tomu, že je to sloboda úplne zásadná a prvoradá. Dúfam, že právo na prácu alebo na podnikanie teraz nikto nebude chápať ako ekonomickú slobodu, lebo to je dosť mylné. Ekonomická alebo hospodárska sloboda je vlastne právo na slobodu práce, tzn. nebyť ekonomicky závislý na svojom zamestnávateľovi, vlastníkovi.. slovami zatracovaných "vykorisťovaný" (nechcel som to slovo použiť ale je fakt výstižné). Vyrábať, a zároveň mať úžitok z celej hodnoty vyrobenej veci, vyrábať pre seba.. nie pre vlastníka, ktorý vydelí len nejakú almužnu z celkovej hodnoty veci pre človeka a o zvyšok ho okradne.
Tým som len chcel povedať, že osobná sloboda bez ekonomickej je nám platná asi ako mŕtvemu zimník :)
Článok 19 - Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
To je taktiež moc pekné ale čo na tom, keď internetové prehliadače a sociálne siete už majú o nás toľko informácií, že by o každom mohli vydať knihu. Najhoršie ale asi je, že ľudia im tieto informácie poskytujú sami a ochotne. Bohvie, komu všetkému sú tieto údaje predávané :P
Článok 20 - Každý má právo vlastniť majetok... Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných... A tu je práve rozpor medzi tým, čo je základné právo a čo nie. Základné právo podľa ústavy je vlastne to, čo daný autor určí za takéto právo. Je to čisto na jeho vôli. Tomuto hovoríme sloboda? Že nám niekto nadiktuje zoznam práv, ktoré za práva budeme považovať a tie čo neuzná, právami proste nebudú? A my všetci to budeme slepo rešpektovať? To je celé úplne zvrátené. Základnými právami už zo samej podstaty tohto slova majú byť práva prirodzené, práva človeku vlastné na základe jeho prirodzenosti (nie práva prírodné alebo z prírody, lebo nie sme zvieratá a nie všetko v prírode je zároveň pre nás prirodzené). Vedú sa dohady, ktoré to vlastne sú. Každopádne môj názor je, že právo vlastniť prirodzeným, teda základným právom nie je a ani nemôže byť. Človek môže niečo držať, niečo používať pre svoju potrebu, to je prirodzené.. ale vlastniť? Kto oprávnil toho prvého vlastníka, aby mohol začať niečo vlastniť? Proste iba prišiel a povedal, že odteraz je to jeho? Dnes by sme také niečo označili za krádež. Môžete mi protirečiť, že zabrať vec nikomu nepatriacu krádežou nie je :P ..lenže tá vec nebola nikoho! Mohli ju využívať (nie vlastniť) všetci ostatní, čo im bolo znemožnené. Takže touto odbočkou som len chcel poukázať na to, ako sa z krádeže urobilo základné ľudské právo...
Tí, čo vlastnia, vymysleli zákony, ktoré obhajujú tento ich zločin a prehlasujú ho za ich právo, čo ľudia ochotne prijali s vidinou, že tiež budú môcť vlastniť aspoň nejaké drobné, čo zo stola zmetú na zem tí ozajstní vlastníci - majitelia tovární, priemyselníci, vlastníci korporácií, akcionári a rôzna iná háveď.
Takýto názor je ale neprípustný, keďže ním podľa ústavy vlastne popieram "základné ľudské právo", ktoré si oni vymysleli a tým pádom sa pohybujem dosť na hrane zákona. Už iba tým, že vyjadrím svoj názor, môžem byť kriminalizovaný. Ale o tom neskôr...
Vlastníctvo vraj nemožno zneužiť na ujmu práv iných, ako sa píše v ústave. Nie je snáď vlastnenie výrobných prostriedkov, na ktorých sú závislí ľudia v nich pracujúci, zneužitím na ujmu ich práv?
Právo vlastniť je v skutočnosti jediné, pre spomínanú háveď podstatné, právo. Ostatné slobody sú viac-menej len do počtu, aby zakryli ľuďom oči. Vždy im išlo iba o toto právo. A ak teraz bojujú proti porušovaniu základných práv a slobôd vedzte, že im nejde ani o rasizmus, ani o fašizmus či xenofóbiu, ide im len a len o majetok. Boja sa, že by niekto mohol spochybniť jeho legálnosť, že by spochybnil toto jediné právo, že by odmietol článok 20.
Článok 21 - Obydlie je nedotknuteľné... Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu... keď je to nevyhnutné na ochranu života, zdravia, majetku osôb, práv a slobôd alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku... Pripadá mi to dosť zneužiteľné. V osobitných predpisoch určite je zadefinovaný pojem závažné ohrozenie verejného poriadku ale mne to príde skôr tak, že policajt v podstate môže vniknúť do bytu či domu kedykoľvek, nejaké to svoje podozrenie si už ľahko zdôvodní, poprípade podstrčí falošné dôkazy, ako sa to neraz stalo. Ale na druhú stranu verím, že niektorým ľuďom takýto včasný zásah možno zachránil aj život, keď boli v ohrození.
Tiež ťažko posúdiť, aký príkaz je odôvodnený. Občas sa uskutoční domová prehliadka na základe súdneho príkazu a nič sa tam nenájde, takže bol taký príkaz odôvodnený? Ak existovalo podozrenie, tak asi hej. Ale také podozrenie sa dá ľahko vymyslieť :P
Avšak stále sme na tom dobre v porovnaní s USA, kde už ani ten súdny príkaz nepotrebujú. Stačí podozrenie z "terorizmu" a netreba žiadny príkaz, ide sa rovno na vec. Potom vás zastrelia priamo v byte, aby ste sa nemohli hájiť a povedia, že ste na nich mierili zbraňou i keď ste žiadnu nemali. A na druhý deň si už len ľudia prečítajú titulok v novinách, že terorista bol zastrelený vo vlastnom byte a oddýchnu si, že o jedného hajzla menej. Toto sa okolo nás deje každý deň.
Článok 22 - Listové tajomstvo... ochrana osobných údajov sa zaručujú.
K tomu som sa už vyjadril pár článkov dozadu.
Článok 23 - Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje. Tak na tomto článku sa musím vyslovene zasmiať. Aký slobodný pohyb, keď o každom mojom kroku všetko vedia? Tým teraz nemyslím len nejaké priemyselné kamery.. Na jednu stranu mi hovoria o slobode pohybu a na druhú stranu ma nútia nosiť zo sebou všade 15 čipových kariet, podľa ktorých ma vysledujú lepšie než sliediaci pes. Občiansky preukaz, ISIC karta, platobná karta... proste všade nás len zahrnú kartami, ktoré nám majú zjednodušiť život ale zároveň obsahujú rôzne naše osobné dáta a taktiež sa dá vysledovať, kde sa zrovna nachádzame. Chápať slobodu pohybu a pobytu len tak, že môžem ísť kam chcem, je značne zjednodušené. Pohyb je slobodný len vtedy, keď ma niekto neustále nesleduje a nekontroluje moju polohu, čo sa môže ľahko diať. Nakoniec satelity tiež dokážu divy, keďže zvládnu vyfotiť aj úplný detail z vesmíru.
Článok 24 - Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú... Podmienky výkonu práv možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo práv a slobôd iných.
V podstate druhá veta vyvracia prvú. Sloboda myslenia, svedomia alebo vyznania je absolútna a nemožno ju ničím obmedziť. Moju osobnú slobodu možno obmedziť osobnou slobodou druhého, slobodu pohybu možno obmedziť slobodou pohybu druhého... ale ako je možné obmedziť slobodu myslenia??? Myseľ nepozná hranice ani vymedzenia, čo si môže myslieť a čo nie. Ak by som mal vybrať doslova najtotalitnejší článok ústavy, bude to asi tento. Je to na pozvracanie! A taktiež je na pozvracanie, že si to prakticky nikto neuvedomuje.
Za odlišný názor trestalo už veľa systémov, ale aby mi niekto diktoval ešte aj čo si smiem myslieť, to už je priveľa! Je to doslova zotročenie mysle človeka. Čo už môže byť horšie?
Samozrejme opäť toto svinstvo zakryli za demokratickú spoločnosť a podobné žvásty. Kto povedal, že demokracia je nejaké absolútno? Absolútne dobro a blaho ľudstva? Kto ju pasoval za najvyšší nedotknuteľný ideál? Zakázať niekomu byť proti demokracii je predsa samo o sebe nedemokratické.
Článok 25 - Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. Mojou vecou cti určite nie je brániť štát, ktorý mi nedovolí ani slobodne myslieť...
Článok 26 - Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Zase ďalší vtip. Ako môže byť zaručená sloboda prejavu, keď si niektoré veci nesmiem ani myslieť? Tým pádom ich nemôžem ani nahlas prezentovať. Opäť je to o tom, že môžem povedať čo chcem, len to nesmie byť v rozpore s právami a slobodami, ktoré určili oni. Tak ďakujem pekne. Proste, stále tá istá rozprávka.
Právo na informácie? Hej. Právo na pravdivé a objektívne informácie? Ťažko. Svoje zavádzajúce a protichodné správy si môžu naše milé médiá niekam schovať! Kde sú tie správy o revolúcii na Islande? Kde? Ani zmienka. Volám to efekt prázdny autobus. Išiel raz autobus plný ľudí a nabúral do zastávky. Večer v správach povedali, že v čase nehody v autobuse našťastie nikto nebol :D vtipné nie? Takže toľko k objektívnosti informácií.
Článok 27 - Petičné právo sa zaručuje...Petíciou nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd. Opäť rovnaká pesnička. Dve vety, úplne protirečivé. Prečo píšu, že petičné právo sa zaručuje? Prečo nenapíšu, že petičné právo týkajúce sa nami vybraných otázok sa zaručuje? To by bolo pravdivé... takto sú to len riadky plné lží.
Článok 28 - Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje. Jediné, čo možno kladne ohodnotiť je, že už vyše 20 rokov nie je treba na zhromaždenie povolenie (i keď médiá stále často používajú, úplne nepochopiteľne, pojem "nepovolené zhromaždenie").
Zhromažďovacie právo podrobnejšie upravuje zákon. Po jeho prečítaní môžete ťažko nájsť pre zhromaždenie iné slovo ako fraška. Povolenie sice netreba, zato je potrebné zhromaždenie "oznámiť", príslušný orgán samozrejme môže toto zhromaždenie za určitých okolností zakázať a to z dôvodov, ktoré tu už niekoľko krát boli spomínané vyššie. Takže aký je rozdiel medzi povolením a oznámením? Veď za socíku vám tiež povolili zhromaždenie ak ste neprotestovali proti určitým veciam :P Ak ho nepovolili a konalo sa, dostali ste obuškami. Ak ho dnes zakážu a koná sa, dostanete obuškami :) Rozdiel je len v tom, že dnes sa môže konať i neoznámené zhromaždenie (ak nesmeruje k popieraniu práv a slobôd atď.) s tým, že možno dostanete obuškami, aj keď by ste nemali ale každopádne zvolávateľ dostane pokutu za neoznámenie zhromaždenia.
Celkom vtipné mi prišlo, že zhromaždenia sa nesmú konať v okruhu 100 metrov od zákonodarných zborov... tak kde sa majú teda konať? veď keď už protestovať, tak hlavne tam.
Zákon sa tvári, že oznamovacia povinnosť je tu hlavne kvôli bezpečnosti, aby sa mohli pripraviť priestory, aby na pokojný priebeh zhromaždenia mohlo dohliadať dostatok policajtov a aby sa mohol vykonať potrebný odklon dopravy. Zaujímavé, že za zhromaždenia sa nepovažujú, tým pádom ani oznamovacej povinnosti nepodliehajú napríklad zhromaždenia súvisiace s poskytovaním služieb. Čiže v prípade, že poskytujem nejakú službu a na námestí sa zíde 5000 ľudí, netreba to oznamovať, vôbec nemôže dôjsť k obmedzeniu dopravy alebo k narušeniu bezpečnosti :P tam zrazu policajtov netreba ale keď sa zídu občania a chcú snáď proti niečomu protestovať, už je tam celá armáda ťažkoodencov.
Ešte nejaký vtip na záver. Zhromaždením nesmie dôjsť k rušeniu nočného kľudu. To znamená, musí byť ukončené, než sa ide spinkať. Po ukončení zhromaždenia sú jeho účastníci povinní sa rozísť. Takže sa zišli, zanadávali si a keďže už bolo veľa hodín, rozišli sa a išli do svojich domovov. To mohli rovno len sedieť v krčme a nadávať, vyšlo by to asi narovnako a nemuseli to dokonca ani oznamovať. Fraška je na toto asi ešte slabé slovo.
O ďalších právach a slobodách už po tomto ani nemá zmysel sa vyjadrovať.
Takže takto zatočil náš demokratický štát so základnými ľudskými právami. Jedny neuznal, iné si vymyslel, niektoré okresal a z ďalších urobil paródiu na práva.
Klimeux
