utorok 6. novembra 2012

Pouličný hudobník


Pouličný hudobník
král múz zároveň i nik
[: nad úspechy povznesený
ostatnými prehliadaný
hrá si a na prstoch rany
ticho stratia sa v jeseni :]

Pristaví sa nikto
ťahaný preč každým
hráč však vždy je victor
chladnej mestskej dlažby
čo ho spája s luďmi
- nikdy nezabudni
verný jej buď, verný buď mi!

Na dlážku päť mincí
dal tam sám pre ludí
vynálezca piesní
gitary Da Vinci
- nik ich nezobudí
a tak ďalej kreslí
tónov dávny vyšší princíp

Pouličný hudobník
král muž či snáď vôbec nik
[: ostatnými prehliadaný
akordy Cmáju
hrá si a na prstoch rany
struny spočítajú :]

Ruku má král mužnú
a tak hráva kde-tam
žije za almužnu
v zbytku svojho sveta
C A E G H C
ďalej stláča pražce
tie motory svoje hnacie

Pri ohňoch znie gitara
symfóniou lúky
- v meste nik sa nestará
o jej ultrazvuky
Betónom sa náhlia
medzi nimi aj ja
niekde medzi nimi aj ja


Klimeux

2 komentáre:

  1. Asi by som potreboval skusenosť pouličneho umelca aby som naplno pochopil zmysel tychto veršov. Taka silno novembrova baseň. Ale ako polovičný melancholik ju schvaľujem :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Dík :) na mňa tiež pôsobí novembrovo, píšem v poslednej dobe dosť tématicky, samá jeseň a všetko čo sa s ňou spája..

    OdpovedaťOdstrániť