pondelok 7. novembra 2011

Zločin a trest

Tak odpusť že cítim                                  
odpusť že nie som chladný ako ty
že so srdcom zhnitým
nestaviam medzi nás ostnaté ploty

Ja viem že som vinný
že cit je ten najhorší zločin
dve nášlapné míny
tak mám namiesto tvojich očí

Tak buď mojím sudcom
žalobcom bude mi náš prázdny svet
hájiť sa môžem len srdcom
čo napísalo pár omluvných viet

Rozsudok bol vynesený
však v mojej neprítomnosti
trestom sa vraj všetko zmení
tak spálme už spoločné mosty

Krvilačné zvery pijú
mi ludskosť plnými dúškami
žiadosť o amnestiu
zamietnutá aj s mojimi snami

Už pochutnávajú si na mne
sebecký, krutý dav v aréne jasá
nikde žiadne zlutovanie
tam zomrela duša, tam zomrela krása

Cítila si sa v bezpečí
na svojom bezcitnom súde
sudca však sám seba usvedčil
môj trest aj jeho trestom bude

Chladno, tak chladno je velmi
v tom cudzom a mrazivom svete
na snehu, pod nohami šelmy
ležia dve ďalšie obete


Klimeux

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára