Nemám kôš na odpadky

Nemám kôš na odpadky
iba na hlavy -
po stene akord vratký
steká varhanmi

Už naplnil píšťaly
i moje orgány
nečasom prastarým
i časom nestálym
jak jadro atómu
jak pivo s borkami
jak starec Platón u
brán sveta ideí
čakajúc neslávne
na stravné prídely

Čas beží a beží
jak senegalský predajca eifelových veží
jak posvätná rieka
jak podnapití irokézi
jak akord čo po stene steká
a nabáda nežiť

Lenže my žijeme a nesmieme dovoliť si chyby -
na jeden pokus sa treba na kríž pribiť
Len jeden pokus krátky
nikdy váhavý -
nemám kôš na odpadky
iba na hlavy


Klimeux

D.úF.ania

I

Viem že naše kamarátstvo skĺzlo do klišé
aj to je možno dôvod že som odišiel

Iba ty však spájaš ma so starým vekom -
ty a kvet čo dal ti Umbert Eco

Preto úpenlivo prosím v jeho mene
odpusť nešťastnému mužovi a žene

Odpusť obidvom ich hrdé „nie“
z knihy jednej ludskej dystopie


Klimeux

Strachy mojej spálne

Kto so sebou sa bije nikdy neprehrá

- tak za sprievodných tónov starej gitary

dňa 29. decembra

my v jednej izbe sme sa spolu zvítali

jak starí milenci - ty Pún, ja Italik

Milenci? váž slová - keď tak známi

z videnia - tam v jednej posteli

v ktorej sa právd z úst pochybnej dámy

napijem až budem dospelý

Uprene sa dívam do hĺbok no

prekvapený náhle mojím hlasom

v izbe všetok vzduch sa strachom striasol

keď odhodlaný otvoril som okno

Požičiam vám všetkým svojho tepla!

viem že nevykúrim celú planétu

zo všetkého najviac chcel som práve tú...

Že zima je? už zatváram tak neplač!

                      - - -

Dňa 29. júla

som stále zatvorený v tejto veži a

hoc môj teplomer ukazuje nula

ďalej strážim svoje stupne Celzia

Mám snáď viniť slnko, viniť ozón

že otvárať sa okná snažím márne?

- Nepotím sa letom ale hrôzou

- ničím viac - len strachom mojej spálne


Klimeux

Poprosím účet!

Môžem platiť kartou?
nesmelo som hlesol
na stôl ticho hodil
som krížové eso

Potiahnem si svojho šťastia z talóna...
lahkú dámu piky vyzvem k tanci
každý má 52 šancí!

Hoc až na dno dôjsť je zdá sa nemožné
k baru mieri ďalšia objednávka z balíčka
„Štastie podávame iba intravenózne!“
nemilosrdne mi oznamuje čašníčka

Čas odísť? To hlúpo vyznie
keď postupka do ruky kvapla ti
však kolko krát ťahali sme
musíme zaplatiť

(Diagnóza: Infarkt myohazardu)


Klimeux

Cornelius Gurlitt - Kleine Romance

Jednoduchá ale úchvatná klavírna melódia, ktorá sa mi neustále vracia na myseľ. Nie je nejak zvlášť známa, aspoň pre mňa nebola, až do času. Preto som sa rozhodol ju i nahrať. Na nete možno nájsť len pár jej "neoficiálnych" interpretácií. Tá moja, hoc zahraná iba podľa sluchu, nie nôt, snáď tiež poteší na duši :)