tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post7171484646618757865..comments2023-06-09T16:30:28.965+02:00Comments on Keď ste si ma vidiekli, tak si ma aj v meste!: Francúzska revolúcia - Ústavný vývoj (9.diel)Klimeuxhttp://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.comBlogger4125tag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-51087029597144601242012-09-08T14:21:49.613+02:002012-09-08T14:21:49.613+02:00V tom je tá irónia, že Francúzsko, ktoré celý ten ...V tom je tá irónia, že Francúzsko, ktoré celý ten národný ošial začalo nebolo ideálnym príkladom národného štátu. Anonymousnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-21666173613824695782012-09-08T14:16:48.187+02:002012-09-08T14:16:48.187+02:00No v súčasnosti už národ vo Fr je: za tých dvesto ...No v súčasnosti už národ vo Fr je: za tých dvesto rokov od FR boli occitánci pofrancúzštení takže moderné Fr má spoločnú reč aj keď miestami sa hovorí ešte pôvodnými jazykmi. Asi podobne ako napr. Moraváci boli za tie storočia počeštení. Slováci sú myslím jazykovo dosť dobre unifikovaní(možno s výnimkou Východu). Dosť na to aby sa dalo hovoriť o "národe". Ovšem Fr 18. storočia bolo nielen výrazne väčšie a početnejšie ako dnešné Slovensko(takže porovnávanie nie je úplne na mieste) ale malo tri (románske) jazyky, ktoré sa ďalej delili na nárečia. Teda nie jednu reč ktorá sa ďalej delí na nárečia ale tri reči. Rozumeli by si navzájom možno tak ako my Poliakom alebo Rusom. To by podľa jazykového kľúča odôvodňovalo tri republiky, nie jednu. A to ešte nehovorím o nárečiach čo by vrámci tých republík existovali. <br /><br />Odlišnosť jazykov vo Fr. si všimli už v stredoveku. Johaniti rozlišovali jazyky francúzsky, auvergnanský a provensálsky vrámci Fr. Podobne aj templári. Dante(nie som si istý či on, možno Petrarca) delil románske jazyky na francúzsky(Sever), occitánsky(Langue d'oc) a italo-španielsky(!) <br /><br />Tým celím chcem povedať, že francúzske dvoj/trojrečie nie je len záležitosť nárečí ale v podstate etnickej identity Juhu, ktorý bol za tie storočia pofrancúzštený. Teda podľa národnej logiky 19. storočia by mali vzniknúť dve až tri Francúzska. <br /><br />A tak národná ideológia ako spojivo spoločnosti je v prípade Fr 18. storočia menej prirodzená než u iných štátov.<br /><br /> Anonymousnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-86729107955282184272012-09-07T21:34:33.566+02:002012-09-07T21:34:33.566+02:00Nie som lingvista, moc tomu nerozumiem ale každopá...Nie som lingvista, moc tomu nerozumiem ale každopádne máš zrejme pravdu, lebo viem, že existovala provincia alebo oblasť s názvom Languedoc. Čo bolo zrejme odvodené z ich reči, ktorú používali. Rozdiely tam určite boli, ale nazdávam sa, že u oboch skupín obyvateľstva o francúštinu išlo a že si navzájom boli schopní rozumieť. Možno podobne ako my a východniari. <br />Národ môžeme chápať kultúrne – ako súhrn obyvateľov určitého územia, ktorí majú rovnakú reč, tradície, históriu atď. alebo politicky – teda obyvateľstvo vytvárajúce akýsi mocenský, nezávislý útvar, ktoré si riadi svoje veci samostatne.<br />Proti kultúrnemu národu nič nemám, ale som odporca vyznávania politického národa. Považujem ho len za nástroj ľahkej manipulácie s ľuďmi. A to presne je nacionalizmus – ten rieši predovšetkým národ z hľadiska politického, čo je veľký omyl. Dnešní nacionalisti patria niekam späť do 18 - 19. storočia, avšak z dobového hľadiska si myslím, že nástup nacionalizsmu bol opodstatnený. Ale to už som písal v práci, k tomu sa vracať nebudem.<br />Nacionalizmus bol neprirodzeným spojivom nie len vo Francúzsku ale i všade inde. U nás existoval predsa v 20. rokoch dokonca čechoslovakizmus, čo bolo totálne neprirodzené, bez neho by však ČSR nikdy nevznikla.. Keď to berieme čisto podľa jazyka, tak i na Slovensku by potom mali existovať aspoň 3 republiky, ak nerátame rómsku menšinu, ktorá by možno tiež chcela mať svoj štát :D <br />Diskriminovaný z hľadiska reči sa v takomto štáte bude niekto cítiť vždy. Napríklad teraz ja.<br />Štúr sa ma nespýtal a kodifikoval bez môjho vedomia slovenčinu na základe stredoslovenských miestnych blábolov a ja teraz musím používať jazyk, ktorý je mi cudzí... :)<br />A teda, k pointe.. ak hovoríš, že bez spoločného jazyka niet vo Francúzsku národa (etnického.. a už vôbec nie politického), je to podobne aj u nás.. niet slovenského národa.. ale pozor, tieto reči sú už tak trochu v rozpore s preambulou ústavy :PKlimeuxhttps://www.blogger.com/profile/08007135517802648397noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8324910514343038250.post-69463869775463962412012-09-07T13:24:07.882+02:002012-09-07T13:24:07.882+02:00Ten národný rozmer je v prípade Francúzska dosť ne...Ten národný rozmer je v prípade Francúzska dosť neprirodzený. Francúzsko 18. storočia malo dve veľké etnické skupiny: francúzsky hovoriaci sever (Langues d'oïl) a occitánsky juh (Langue d'oc). Potom tu bola ešte prechodná franco-provensálska zóna v širšej oblasti okolo Lyonu ktorá nepatrí ani do jednej z týchto skupín. Sú teda minimálne tri dosť odlišné francúzštiny. Ktorá má byť spoločným jazykom národa aby sa nik necítil diskriminovaný? Môže vôbec existovať "národ" bez spoločnej reči? Spoločná reč je základom akejkoľvek komunikácie. A to nehovorím o etnických menšinách(Baskovia, alsaskí a lotrinskí Nemci, keltskí Bretónci). Nacionalizmus je teda dosť neprirodzené spojivo obyvateľstva v prípade Fr. Na základe národného kľúča by mali existovať aspoň tri republiky vo Fr. "Politický národ" mi príde zasa dosť umelá konštrukcia. V praxi znamená prerobenie slabších etnických skupín na obraz dominantnej. Bez spoločného jazyka proste niet národa. Anonymousnoreply@blogger.com